Deň, ktorý zatriasol našou generáciou

Noviny majú slúžiť tým, ktorým sa vládne, nie tým, ktorí vládnu.

To je jedna z hlavných myšlienok amerického filmu The Post, ktorý pred pár dňami uviedli aj v slovenských kinách. Niektorí pochybovali, či to tak na Slovensku naozaj je. Oči im musela otvoriť až tragédia Jána Kuciaka, novinára, ktorý za službu ľuďom položil život.

Mimovládne organizácie bojujúce za ľudské práva často upozorňujú na väznenie a vraždenie novinárov kdesi v Rusku, Turecku a iných, na prvý pohľad vzdialených krajinách. Deje sa to a nejednému z nás zíde na um: „Rusko? To je tak ďaleko, že sa nás to hádam ani netýka…“. V pondelok ráno si už takúto otázku nekládol nik.

Investigatívny novinár a jeho snúbenica boli chladnokrvne zavraždení. Dvaja zdraví dvadsaťsedemroční ľudia… O čo bližší by nám mali byť na to, aby sme si konečne povedali, že sa nás to týka?

Áno, ľudia zomierajú. Zomierajú na chorobu, pri nehode, nešťastnou zhodou okolností… Aj to sa deje. Prečo ale zomreli Ján Kuciak a Martina Kušnírová? Pre pravdu? Pre slobodu slova? Pre lásku?

My, čo sme sa narodili po roku 1989, celý život vyrastáme s vedomím, že žijeme v demokracii, v slobodnom právnom štáte. Takéto surové, okamžité uvedomenie si, že tieto hodnoty na Slovensku nie sú garantované, s našou generáciou zatriaslo.

Akoby zrazu na ničom inom nezáležalo. Dnes som najmenej stokrát počula „Kde to žijeme? Chcem odtiaľto vypadnúť… Hneď!“. Chápem. Ani ja nechcem žiť v krajine, v ktorej byť žurnalistom znamená riskovať vlastný život.

Nechcem študovať žurnalistiku v krajine, kde ľudia zomierajú pre vlastný názor. Hľadať pravdu nesmie znamenať riskovať život seba a svojich najbližších.

Naopak, chcem žiť v krajine, kde budú noviny slúžiť tým, ktorým sa vládne, a nebude im za to hroziť toto nepredstaviteľné zlo. Žurnalistiku chcem študovať v krajine, v ktorej budem na svoje povolanie hrdá. V takej, kde novinári a politici nebudú bojovať a ľudia budú chápať a ctiť hodnotu pravdy.

Chcem žiť na Slovensku. Chcem, aby sa Slovensko stalo takouto krajinou. Nenechávajme pravdu a veľké myšlienky len na filmových plátnach.

Text: Tamara Peterková
Foto: Natália Sandtnerová, Marcela Rebrová

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply