Komentár: Pandémia ako sociálny experiment? 

Posted on 10. apríla 2020

Zostaňte doma. Nakupujte od deviatej do dvanástej a na verejnosti dodržujte dvojmetrovú vzdialenosť. Buďte k sebe ohľaduplní a noste rúška! Znie to takmer ako sociálny experiment, ktorého súčasťou je bezmála osem miliárd ľudí po celom svete. Má to však háčik – nie je to experiment.

Teraz žijeme v karanténe. Koronavírus je tu s nami už pár mesiacov a my si zvykáme na nový spôsob života. Ale zároveň si kladieme otázku: čo sa po tejto pandémii zmení? Moja odpoveď znie: všetko! Priznajme si, čaká nás iný svet. Rovnako, ako nás čakal po Novembri ’89 či 11. septembri 2001.

Dobrosrdečnosť víťazí

Už teraz sme svedkami dobrosrdečnosti. Ľudia šijú rúška a rozdávajú ich zadarmo tým, ktorí sú v tejto situácii bezmocní. Alebo idú do obchodu nakúpiť chorým či seniorom a nákup im prinesú až pred dvere. Rodia sa rôzne projekty a iniciatívy na podporu nášho poddimenzovaného zdravotníctva. V jednom z nich sa len za pár týždňov vyzbieralo 700-tisíc eur, za ktoré sa kúpili státisíce ochranných pomôcok pre zdravotníkov a desiatky prístrojov.

Žiaľ, okrem dobrosrdečnosti je tu aj egoizmus. Dokonca aj v lekárskej profesii. Spomeňte si, ako niektorí doktori zamlčali, že mali cestovateľskú anamnézu, ba dokonca aj príznaky choroby. A pokojne šli medzi pacientov, o ktorých sa mali starať.

Alebo ten druh egoizmu, keď sa nabalí riaditeľ Správy štátnych hmotných rezerv a v čase núdzového stavu si jeho dvadsaťročný syn kúpi dva byty v centre Bratislavy. A to len pár dní po tom, čo jeho otec podpísal zmluvy na predražené rýchlotesty. Ale čo so skladom, za ktorý zodpovedal teraz už bývalý nominant Smeru? Ten sklad, ktorý mal byť plný ochranných pomôcok pre zdravotníkov a ľudí bojujúcich s koronavírusom v prvej línii? Nuž, ten je prázdny.

Na rovinu, novej vláde sa podarilo za dvadsaťštyri hodín odhaliť viac korupčných káuz ako tej predchádzajúcej za dvanásť rokov. A to odvolali iba jedného riaditeľa.

Nemôžeme zabudnúť ani na kategóriu – egoistická slepota. Ako inak by sa dali nazvať ,,tajné omše”, ktoré organizovali niektorí duchovní, napriek zákazu zhromažďovania? Možno hazard so zdravím.

Zmena k lepšiemu

Ak sa ale pozrieme do budúcnosti, priestor na zmenu tu je. Na zmenu k lepšiemu. V školstve si možno uvedomia, že študenti a pedagógovia nemusia nevyhnutne sedieť v triedach, aby „podávali výkony“. Rovnako mnohí úradníci v kanceláriách.

Slovensko dokonca začalo s výrobou vlastných testov na koronavírus a tímy dvojice vedcov Mistrík – Čekan odosielajú do sveta jasný odkaz: sme talentovaná krajina. Mimochodom, tá dvojica vedcov, ktorej projekty ostali bez podpory grantov ešte v časoch Plavčanovho ministrovania.

Firmy sa bez väčších problémov dokázali na trhu preorientovať a zo dňa na deň zmenili výrobu. V Taliansku začali zdravotníci nosiť plášte od spoločnosti Armani, respirátory Ferrari a rúška od Gucciho. Fabrika na likéry Ramazzoti dokonca začala s výrobou dezinfekčných gélov na ruky podobne ako francúzska luxusná značka Louis Vuitton.

K prekvapivým zmenám došlo aj vo vojnových zónach. Skupina ľavicových povstaleckých ozbrojených síl v Kolumbii zložila zbrane a na mesiac vyhlásila prímerie. Označili to za – humanitárne gesto. Pred rokom absurdita, dnes skutočnosť. Otázka, v čom sa zmení svet po pandémii koronavírusom, si tak možno žiada aj druhú odpoveď – svet sa už zmenil.

Banality

Koronavírus vo svete spôsobil katastrofu. Niekdajšie ,,politické krízy” sa nám tak začali javiť ako úplné banality. Kontroverzný Istanbulský dohovor je pasé a na ústavnú žalobu (impeachment) prezidenta Donalda Trumpa si už nikto nespomenie.

Podobne ako na Ficov neobývateľný byt v Bonaparte či Kiskove predvolebné videá. Tie už dnes nestoja za reč. Čo však rozhodne bude stáť za reč, je klimatická zmena, uzdravenie ľudí a rovnako aj celosvetovej ekonomiky.

Dekameron 21. storočia

V tomto období je prirodzený každý druh pocitu. Dokonca aj strach a zo strachu sa uteká. V štrnástom storočí ušiel Giovanni Boccaccio pred morovou nákazou do vinohradu a napísal skvostný Dekameron. Dohnala ho k tomu epidémia, povinnosť izolovať sa a najmä láska k písaniu. Teraz musí lásku objaviť každý z nás a napísať svoj vlastný Dekameron. Pretože každá katastrofa sa raz skončí, ale vždy po nás môže niečo zostať.

Andrej Sárközi