„Peniaze sú v motoristickom športe dôležitejšie ako talent,“ hovorí mladý pretekár

Gabriel Vikor je slovenský motokárový pretekár a dvojnásobný účastník majstrovstiev sveta. Rozpráva o svojich začiatkoch, majstrovstvách sveta a o tom, čo je dnes v motoristickom športe najdôležitejšie.

Mali ste jedenásť rokov, keď ste sa prvýkrát posadili do motokáry. Kde ste jazdili?
Bolo to v roku 2010, neprofesionálne. Vozil som sa po parkovisku v Lučenci na starej, požičanej motokáre. Prvé preteky som absolvoval v roku 2011, ako jedenásťročný.

Nie je to trochu neskoro? Vrcholoví jazdci začínajú už v škôlke.
Na to, aby som sa športu venoval profesionálne, som naozaj začal veľmi neskoro. Bežne deti jazdia už ako štvorročné.

Pamätáte si prvé preteky?
Naložili sme do auta motokáru s piatimi kľúčmi, ktoré sme nevyhnutne potrebovali a išli sme na preteky. Nedokončil som ich. Po štarte došlo k veľkej havárii, ja som sa zľakol a odstúpil som. V ďalších som bol tretí.

Na jedenásťročného chlapca je obdivuhodné, že mal guráž opäť štartovať. Nebáli ste sa?
Na to si človek zvykne, pozrážame sa, havarujeme, a potom do tej káry sadáte s tým, že môžete naraziť. Adrenalín človek cíti stále, stres nie.

„Keby v motokáre sedel niekto, kto
k pretekaniu nemá žiadny vzťah, nikam sa nedostane.“

Dvakrát ste štartovali na motokárových majstrovstvách sveta. Ako tam jazdec môže postúpiť?
Áno, Rotax Max Grand Finals v roku 2018 a 2019. Jedno podujatie bolo v Brazílii, druhé v Taliansku. Na obe musíte postúpiť, z každej krajiny vyberú organizátori najlepšieho a dohromady je na majstrovstvách 72 jazdcov.

Majú motoristicky významnejšie krajiny na súťažiach viac jazdcov?
Každý štát dostane niekoľko miesteniek, napríklad Veľká Británia tri. Slovensko má jeden lístok. Pretekári si však môžu účasť vybojovať aj na medzinárodných podujatiach, ako napríklad majstrovstvá Európy.

Čo získa víťaz majstrovstiev? Je v hre finančná odmena, alebo testovacie jazdy s nejakým veľkým tímom?
Finančná odmena nie je. Stáva sa, že vám zaplatia štartovné v ďalšom roku alebo na nejakých európskych pretekoch. Ide najmä o ten titul, ľudia tam jazdia, aby boli majstrami sveta.

Môže takýto titul jazdcovi otvoriť dvere? Pomôcť mu dostať sa do lepších súťaží?
Môžete byť aj majster sveta, pokiaľ nemáte peniaze. Tie prebijú aj talent. Vo Veľkej Británii
sú jazdci, ktorí sú na trati stále. Už to je veľa peňazí, za okruh aj za pneumatiky, palivo
a celkové opotrebovanie motokáry. Ich pretekársky víkend stojí 10-tisíc eur. Majú vlastných odborníkov na motor a káru menia hneď po pretekoch. Celú.

Pokiaľ má jazdec peniaze, dokáže si vytvoriť na pretekanie ideálne podmienky?
Dá sa to tak nazvať, stále tam však musí byť nejaký talent. Keby v motokáre sedel niekto, kto
k pretekaniu nemá žiadny vzťah, nikam sa nedostane.

Na majstrovstvách dostane každý jazdec zadarmo novú motokáru, znamená to, že si len sadne a jazdí a nepotrebuje ani tím?
Usporiadatelia pripravia podmienky tak, aby boli čo najvyrovnanejšie. Jazdec si vylosuje číslo motokáry a musí mať mechanika, ktorý sa o tú káru bude starať. Cieľom je, aby to bolo o schopnostiach jazdca, nie o tom, koľko má peňazí. V konečnom dôsledku to však nie je ani o jazdcovi, ale o šťastí.

Prečo o šťastí?
V Brazílii bol prvý rok nový systém bodovania, ktorý ma pripravil o finále. V Taliansku sa na mojej motokáre pokazili brzdy, nevedel to opraviť ani môj mechanik, ani Rotax. Uvidíme čo bude do tretice, ak budeme pretekať.

Plánujete teda skúsiť šťastie aj tretíkrát?
Rozmýšľal som o tom. Podľa toho, kde budú majstrovstvá. Mali by byť v Bahrajne, čo je
veľmi exkluzívne miesto, tam si človek tak ľahko nezajazdí.

Aké sú vaše ambície? Vidíte reálne aj série v ktorých sa jazdí na formuliach?
Rozhodol som sa, že sa idem venovať štúdiu. Mám pred sebou teda poslednú sezónu.

Dalo by sa z motokár, zo slovenského prostredia, dostať do týchto súťaží?
Pokiaľ máte dosť peňazí, dokážete sa tam dostať. Aj ja som dostal ponuku, ísť jazdiť taliansku formulovú sériu, no finančne je to veľmi nákladné. Na šesť pretekov potrebujete 150 až 200-tisíc eur. A to sa bavíme o Formule 4 alebo Formule Renault. Od špičkových sérií sme ešte ďaleko.

„Do káry sadáte s tým, že môžete naraziť. Adrenalín človek cíti stále, stres nie.“

Sú nejaké menej drahé súťaže?
V budúcnosti by som sa chcel sústrediť na preteky cestných áut, to nie je finančne až také náročné. Popritom by som sa mohol venovať aj škole. Mám 19 rokov, a to je veľa na to, aby som sa dostal, povedzme, do Formuly 1.

V motokárach máte rodinný tím?
Zo začiatku som jazdil len ja s otcom, bez tímu. Neskôr sme si založili vlastný. Otec sa stal majiteľom, mali sme dvoch mechanikov (jedného pre brata, ktorý tiež preteká) a manažéra. Nevyšlo nám to podľa našich predstáv, terajší tím je zahraničný, čo mi pre koronavírus bráni v súčasnosti pretekať úplne. Keď začne sezóna, tak vymením tím, budem v úplne novom.

Bol tím ziskový? Prevýšili peniaze od sponzorov náklady na prevádzku?
Nerobili sme to, aby sme zarobili. Sú ľudia, ktorí si zarábajú tak, že majú tím. Zohnali sme však dosť sponzorov, aby sme mohli odjazdiť sezónu. Nevyšlo nám to takto, sponzori cúvli, no nejako sme to zvládli. Začali sme ho zakladať ku koncu roku 2018, mali sme ho mať v roku 2019, ale veci sa pokazili. V sezóne 2019 som jazdil inde. Oficiálne teda náš tím nefungoval skoro vôbec.

Ako veľmi musí byť dnes jazdec technicky či manuálne zdatný?
Jazdec dnes nepotrebuje takéto zručnosti, nemôže to robiť. Musí sa sústrediť na svoj výkon. Musí vedieť, ako motokára funguje a musí byť schopný povedať, čo nefunguje tak, ako má. Ja mám na pretekoch mechanika, doma si však motokáru rád rozoberiem a vyčistím, baví ma to. Mám aj základné znalosti automechaniky. Ak by som mal ísť robiť mechanika na amatérske motokárové preteky, zvládol by som to.

Ako na preteky trénujete?
Dlho som trénoval až cez pretekársky víkend. Teraz sa pripravujem aj mimo pretekov. To pre mňa znamená ísť na otočku na Slovakiaring, čo je najkvalitnejší okruh na Slovensku. Tento víkend som staval pretekársky simulátor. Chcem sa zúčastniť esportových majstrovstiev Slovenska, čo je tiež určitá forma tréningu.

Okrem tréningov na Slovakiaringu sa pripravujete na preteky aj iným spôsobom? Povedzme posilňovňa, alebo kondičné tréningy?
Veľa bicyklujem, čiže kondička. V posilňovni veľmi necvičím, pretože keby som nabral kilogramy, nezmestím sa do motokárovej sedačky, takže by to nebolo efektívne.

Je simulátor dostatočne reálny? Dokáže napodobniť aj fyzickú záťaž, preťaženie či pohyb?
Sú také, ktoré imitujú aj pohyb, no nie sú kvalitné. Hýbete sa, ale necítite preťaženie, fyzicky necítite, že brzdíte. Hry sú však veľmi realistické, trate sú skenované laserom, sú totožné s reálnymi traťami a auto tiež reaguje tak, ako v skutočnosti.

Aké je prostredie slovenského motoristického športu oproti ostatným krajinám?
Napríklad v Taliansku je veľmi veľa okruhov, kde sa jazdí mnoho sérií, malých aj veľkých, u nás máme len Slovakiaring. Naše prostredie je pozadu, či už z hľadiska kvality dráh alebo zháňania sponzorov.

Text: Anton Krajčoviech
Foto: archív Gabriela Vikora

Anton Krajčoviech

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply