Zbavíme sa niekedy obalov?

Predstavte si, že vkročíte do obchodu a ak nemáte špeciálnu nádobu, prací prášok vám nepredajú. Lebo ho nemajú do čoho nasypať …

Kamila Mačugová otvorila v Prešove v roku 2017 obchod s prírodnou kozmetikou, ktorý sa neskôr rozšíril aj o prvé samoobslužné bezobalové potraviny. Drogéria, ktorú tu nájdete, je prírodná a snaží sa po sebe zanechať čo najmenej odpadu. Potraviny si tu môžete sami navážiť a odniesť vo vlastnej nádobke či taške. Pozhovárali sme sa s ňou ako o biznisovej stránke ekológie aj o bezobalovej a ekologickej budúcnosti.

Čo bolo najťažšie, keď ste sa začali snažiť, aby ste vlastne vôbec nemali odpad?
Ovplyvniť okolie. Na začiatku som to bola iba ja, kto sa venoval tejto téme. S manželom bolo trochu práce…Babka s dedkom… aby nám nenosili jabĺčka v igelitkách. To bolo asi najťažšie. Teraz už je to ale oveľa lepšie.

Čo je na tom najťažšie?
Zmeniť zvyky ľudí. To je prvý krok. Často so zákazníkmi rozoberám, kde začať. Kde chodiť za takýmito vecami, aby minimalizovali vytváranie odpadu. Problém je aj v tom, že spoločnosť je stále zvyknutá nakupovať podľa reklám. Stále ako keby sme podliehali nákupnému ošiaľu.

Myslím si, že pojem „zerowaste” ide ruka v ruke s minimalizmom . Pokladáte sa aj vy minimalistku?
Kedysi to tak nebolo. Aj ja som len človek a mám nejaké pokušenia… Sú nejaké veci, nad ktorými sa musím zamyslieť. Či tú vec skutočne potrebujem alebo nie. Ale určite je to o 80 percent vecí menej než predtým.

Niekedy ľuďom príde ekologický život finančne a časovo náročný. Súhlasíte s týmto názorom?
Určite je to dlhodobejší proces, lebo si na to treba zvyknúť, ale čo sa týka financií, nemyslím si, že je to náročné.

Kde by mal človek začať, ak by chcel znížiť produkciu odpadu ? Skúste dať tri tipy.
Prvý tip by bol určite nosiť si vlastnú fľašu, vlastnú tašku a tie úplne najjednoduchšie veci. A potom to, čo hovorím aj svojím deťom. Opýtať sa sám seba, či to vlastne potrebujem. A, samozrejme, keď už odpad vytvorím, tak potom ho treba aspoň správne triediť.

Ak by ste sa zajtra ocitli na čele envirorezortu, čo by ste urobili ako prvé?
Určite by som viac dbala, aby bolo viac osvety. V školách, firmách, v korporátnych spoločnostiach.

Akú úlohu zohrávajú štátne orgány pri „zerowaste” iniciatíve? Kde vidíte zlepšenie a kde, naopak, nedostatky?
Určite veľkú. Ak by bolo na túto problematiku vyčlenených viac peňazí, možno by to išlo ľahšie. Štát by sa mal určite angažovať ešte viac. Na druhej strane, je to opäť i o pohodlnosti ľudí. Stále majú možnosť vybrať si bezobalovú alternatívu. Niekedy prídu, že chcú napríklad bezobalový šampón, a potom keď chcú zaplatiť, opýtajú sa, či im ho zabalím. Vtedy sa mi ježia chlpy. Niekedy je to fakt viac o trende, ako o presvedčení.

Súhlasíte s tvrdením, že veľké množstvo spoločností využíva ekologický prístup iba ako marketingový ťah. Je to podľa vás zneužívanie tejto témy?
Určite sa aj dnes, hoci sa o tom veľa hovorí, nájdu i také firmy. Nielen veľké spoločnosti, aj malé. Vždy sa treba zaujímať tiež o to, čo tá spoločnosť robí, či naozaj zminimalizovali produkciu odpadu, či ho triedia …

Kedy vám zišlo na um zriadiť si takúto predajňu?
Pôsobila som vo farmaceutickom priemysle. Chcela som zmeniť systém, ako to v tomto priemysle funguje, a napadol mi obchod. Tiež som prešla istým vývojom. Prvé dieťa som ešte prebaľovala pamperskami. Preto prišla najprv myšlienka prírodnej drogérie. A keď som bola na úvodnom školení o produktoch v jednej firme, hovorili sme o prírodnom pracom prášku. Vtedy mi jedna zo žien vnukla myšlienku, že to nemusím predávať zabalené, že sa to dá aj na váhu. Čiže, začínali sme vlastne ekodrogériou. Ľudia si mohli prísť načapovať pracie gély, nasypať prací prášok do vlastných fliaš.

Vtedy skrsla prvá myšlienka, potom sa to už len nabaľovalo. Začala som obvolávať našich dodávateľov, či by nebrali obaly naspäť. Potom začali aj oni sami. Čo sa dalo, dávali do skla a podobne. Neskôr sa nám vedľa uvoľnil priestor, tak sme išli do výraznejšieho rozšírenia sortimentu o potraviny. Teraz sa to už pekne dopĺňa. Ľudia už hľadajú alternatívy i sami, ale aj tak je stále veľa takých, ktorí by potrebovali postrčiť.

Vidíte budúcnosť bez obalov aj vo veľkých korporátnych spoločnostiach ? Viete o nejakých konkrétnych príkladoch, kde sa o to usilujú?
Určite by sa dalo využívať ešte menej alebo žiadne obaly. Len neviem, či by všetci vedeli tak, ako sa o to snažíme my, spolupracovať s dodávateľmi. Mohol by do toho nejako vstúpiť štát, nech vznikne určitý konsenzus medzi spoločnosťami. V nejakých obaloch to od dodávateľa prísť musí, to je jasné. Máme dodávateľov, ktorí sú ukážkoví, a potom máme dodávateľov, ktorí sa snažia. Nie všetko sa však dá úplne tak, ako by sme chceli. Takýmto dodávateľom sa usilujeme vyhýbať.

Jedna firma nám berie kartóny naspäť a z nich potom vyrábajú obálky, zošity, zápisníky. Možno by tiež to bola cesta pre firmy. Nuž a určite by sa všetko zlepšilo, keby sme netlačili zbytočne veci, ktoré tlačiť naozaj netreba. Príklad? Stále musím mať dokumenty pre účtovníka vytlačené.

Je takýto druh podnikania finančne atraktívny?
Finančne atraktívny určite nie je. Najmä teraz počas korony nie…Čo sa týka potravín vonkoncom nie, na potravinách nemôžeme dať vyššiu maržu. Okrem toho, dopĺňala som ich predovšetkým kvôli zdraviu. Ľudia, ktorí u nás nakupujú, už vedia, že sa snažíme o najvyššiu kvalitu. Naozaj sa usilujeme preklepnúť dodávateľov, aby bolo všetko čo najzdravšie a najekologickejšie.

Prečo by mal človek zmeniť komerčnú drogériu za prírodnú ? V čom spočíva jej najväčšia hrozba?
Má to obrovský dopad na ľudské telo, aj na ekologický aspekt. Všetko, čo si dávame na seba, ide naspäť do prírody, a potom to máme naspäť vo forme kyslých dažďov, mikroplastov… Takže má veľmi veľký význam zmeniť komerčnú kozmetiku za prírodnú. Každému zákazníkovi odporúčam zmeniť deodorant, šampón, prací prášok, a potom postupne nabaľovať všetko ostatné …

Čo bolo pre vás doteraz najväčšou výzvou? Predsa len ide o úplne nový sortiment a produkt …
Zrejme ľudia, ktorí robia presný opak toho, čo by sme my chceli dosiahnuť. Takže aj oni sú pre nás taká výzva. A výzva je tiež prežiť toto obdobie …

Premýšľali ste aj nad e-shopom?
Áno, premýšľam nad ním už asi rok. Treba to poriadne premyslieť skôr než sa do takého niečoho človek pustí.

Kde vidíte svoj obchod o pár rokov. Máte ešte nejaké ciele?
Študujem prírodnú medicínu. Takže asi sa budem viac venovať diagnostike, alternatívnej liečbe. K tomu patrí, samozrejme, tiež kozmetika, strava, výživové doplnky…

Text: Kamil Zahorjan
Foto: autor

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply