Príbeh vily číslo 9

Kedysi stará bryndziareň postavená v historizujúcom slohu. Dnes zrekonštruovaná budova knižnice v srdci Považskej Bystrice. Mnohí ani len netušia, čo všetko počuli steny tejto historickej pamiatky.

Bolo to v roku 1900, keď si rodina Milchovcov dala postaviť secesnú vilu v centre Považskej Bystrice. Súčasťou tohto objektu bola aj továreň na výrobu bryndze, s ktorou židovská rodina podnikala a zásobovala celé Považie. Práve vďaka tomu sa biznis dedil a slúžil všetkým ako prostriedok, ktorý im prinášal život na trochu vyššej nohe. Ako roky plynuli a spoločnosť sa formovala smermi, ktoré neboli v súlade s kostolným poriadkom, menila sa aj situácia, do ktorej sa dostali.

Neľudské spôsoby, ktoré sa týkali každého kraja, mesta či dediny, nenechali nitku suchú ani na týchto bohatých ľuďoch. Rasistickým nariadeniam vojnovej Slovenskej republiky, ktoré zakazovali židom obývať určité časti mesta, sa nevyhli ani Milchovci. Sprvoti mali len správcu vily, ktorým bol člen Hlinkovej gardy, to sa však zmenilo. V roku 1939 prišlo veľa potupných nariadení od nosenia Dávidovej hviezdy až po zákaz vstupu do parku či na kúpalisko. No, prišli oveľa závažnejšie obmedzenia.

Honosná vila s množstvom izieb a veľkých balkónov, ktorá im slúžila ako príbytok, sa razom zmenila na daňový úrad, ktorý sem násilne nasťahovali. Rodina bola len hračkou v rukách úradov, a to doslova. Následné vysťahovanie bolo neodlúčiteľnou súčasťou tohto tvrdého režimu. Bryndziareň chátrala a im sa darilo ešte horšie. Vzali im všetko, čo mali: príbytok, zdroj príjmu a dokonca aj slobodu, keďže celú rodinu deportovali do koncentračných táborov v zahraničí.

Na konci 70. rokov minulého storočia, keď už budova zívala prázdnotou, prišlo mesto s myšlienkou presunúť knižnicu do neorenesančného prostredia, čiže do vily Milchovcov. No aj tento objekt takmer zapadol prachom a trojposchodová stavba potrebovala kompletnú rekonštrukciu. Ako národná kultúrna pamiatka zostáva pod stálym dohľadom pamiatkarov. Aj vďaka tomu môžeme ešte stále vidieť prvky starej vily ako pôvodné zdobené schodisko či vysoké stropy klenúce sa nad celým priestorom. Tu sa však začal črtať iný príbeh, ktorý sa ešte stále píše.

Text: Nikoleta Kresáňová
Foto: Autorka