Skauting ako životný štýl

Na priestrannej lúke uprostred ničoho vyrástli malé domčeky, s drevenou podstavou a plátenou strechou. V centre kruhu vytvorenom z týchto zvláštnych stanov stojí stožiar, kde hrdo veje vlajka. Z drevenej kuchyne pod lieskovými stromami sa ozýva dlhý a krátky tón píšťalky, ktorý v Morseovej abecede symbolizuje písmeno N – teda nástup. Následný výkrik ,,Obed!´´ kuchára v gumákoch a v improvizovanej papierovej čapici ďalej konkretizuje bližší význam zvuku píšťalky – nástup na obed. Na toto zvolanie sa začínajú zbiehať ľudia zo všetkých možných smerov, položia sekery, kompasy, či zápisníky a s ešusmi v rukách sa postavia do dlhého radu.

Pre skautov bežný deň v tábore, pre nezainteresovaného človeka možno opis vojenského tábora. Takto si ľudia aj dnes predstavujú skauting. Na jar roku 2021 v skautskom časopise Médium zverejnili prieskum, podľa ktorého si najvyššie percento respondentov spája túto činnosť práve s aktivitami v prírode a spoznávaním a učením sa lesnej múdrosti. Hoci aj skauti túto úroveň považujú za dôležitú a významnú súčasť svojej činnosti, nepripisujú jej tú najväčšiu dôležitosť. Jana Chabadová vo svojej diplomovej práci História skautingu vo Varíne určuje hlbší zmysel tejto organizácie, ktorý je už na takzvanej duševnej úrovni. ,,Teda skauting nie je turistika, pobyt v prírode, šport, táborenie, stopovanie, kemping a podobne, ako sa mnohí málo informovaní domnievajú. Toto všetko sú len prostriedky k dokonalej príprave na život, k utváraniu dokonalej osobnosti s pevným charakterom a hlbokými morálnymi vlastnosťami. Cieľom skautskej výchovy je to, aby si každý, kto prešiel skautskou výchovou, osvojil trvalý proces sebazdokonaľovania a sebavýchovy.´´ Táto rovina sa už nedá obsiahnuť v nijakých odborných knihách, príručkách, či iných oficiálnych dokumentoch, lebo celkom súvisí s prežívaním a zmyslovým a citovým vnímaním človeka. Umeleckí interpreti, ktorí sú každému skautovi veľmi dobre známi, práve túto úroveň zachytávajú vo svojich dielach. Jaroslav Foglar vo svojej knihe Kronika Ztracené stopy opisuje túto úroveň ako ,,pocity ktoré otrasú tvojou dušou´´, Honza Nedvěd ju v svojej piesni Vodník zachytáva slovami ,,Krásný noci plný bílých hvězd a kamarádů, vyspívaný touhy kluků z měst, plný bláznivých snů.´´ Pre nezainteresovaného človeka to môže byť azda nepochopiteľné, no práve takto sa dá najlepšie priblížiť význam skautingu ako životný štýl. Teda nie je to samotný čas v prírode, ale vnímanie prírody ako súčasť seba samého. Nie je to práca s deťmi, ale dobro, ktorým sa povznáša duch. Nie je to táborový oheň, ale ticho, ktoré lieči myseľ a otvára duchovný zrak. Duchovná úroveň tvorí jeden z troch pilierov, na ktorých Baden-Powell lord of Gilwell postavil myšlienku výchovnej organizácie pre deti a mládež, ktorá sa neskôr premenila na celosvetové hnutie. Je to povinnosť voči Bohu, povinnosť voči blížnym a povinnosť voči sebe. Povinnosť voči Bohu pritom nie je myslená ako nevyhnutná podmienka prislúchať ku konkrétnemu náboženstvu, ale pevné rozhodnutie obsiahnuť túto duchovnú rovinu vo svojom živote a hľadať hĺbku vo svete okolo nás. A práve týmto princípom sa skauting stáva životným štýlom. Charakter, ktorý k nemu prislúcha, sa však dá dosiahnuť aj mimo neho. Jeho základom totiž už nie je organizačná štruktúra, rovnošata, či  symbolika. Pokiaľ človek dokáže spomaliť, aby vnímal a prijal to, čo je skutočné, krásne a významné, dokáže túto úroveň dosiahnuť celkom sám. Skauting však ponúka presne tie aspekty z kultúry, športu či vzdelania, ktoré naučia človeka ako rozoznávať všetky farby vetra, ako sa pozerať za to, čo vidím a ako ísť donekonečna …a ešte ďalej.

Ako však niečo také abstraktné, čo sa dá opísať známymi frázami z Disney rozprávok, môže byť naozajstné v tomto modernom svete, ktorý vie všetko vysvetliť a dokázať? Texty piesní, pasáže kníh či príbehy a výpovede ľudí dokazujú, že prijali skauting ako životný štýl, pretože sa dokázali sprítomniť a spomaliť, aby skutočne vnímali to, na čom záleží. Istým dôkazom takéhoto vnímania sú slová náčelníka Slovenského skautingu Jána Mitríka, ktoré venoval všetkým, ktorí ich môžu pochopiť. ,,Nie si telo čo má ducha, ale duch, čo má telo“. Ako tvrdí:  „Týchto pár slov nádherne otriaslo mojím životom, rýchlo bežiacom v zbesilom tempe. Vnímam to ako opačný pohľad na moje prežívanie. Snažím sa spomaliť. Uvažujem, ako naložiť s novou myšlienkou. Prahnem po tom, aby zo mňa viac hovoril duch ako túžby môjho tela.´´

Skautský tábor, zvláštne stany v kruhu, v strede ktorého stojí stožiar s vlajkou, či mierne labilná drevená kuchynka pod lieskami – to je skauting. No to všetko je iba prostriedok na dosiahnutie skutočného cieľa. Hladní mladí ľudia stoja nastúpení na obed v nerovnomernom rade a každý z nich vie, že je súčasťou niečoho oveľa väčšieho než je len organizácia. A pozorný pozorovateľ už nevidí zafúľaných chlapcov a dievčatá s modrinami, leukoplastami na všemožných miestach v zvláštnej rovnošate s nespočítateľnými nášivkami. Vidí duchov, ktorí v jednom harmonickom tóne znejú spolu so svetom okolo nich.