KOMENTÁR: Sexuálne násilie je nová ruská zbraň

Zranené, znásilnené, opustené či inak dobité hrôzami vojny. Ženy a deti na Ukrajine sa stretávajú zoči-voči násiliu páchanom nielen na svojich najbližších, ale aj na nich samotných. Následky konania ruských vojsk ich budú sprevádzať celý život. Kto za to ponesie zodpovednosť? 

Hrozivá správa, ktorá prišla nedávno z Ukrajiny, sa dala očakávať už od začiatku vojny, no nikto si ju neprial. Po skončení ruskej okupácie ukrajinského mesta Buča sa potvrdilo znásilnenie 25 tamojších žien. Zverstiev, ktoré sa im u našich susedov podarilo vykonať, má byť však viac. V súčasnosti sa prípady zneužitia týkajú aj detí. Je toto nová taktika Rusov? 

Kým si my užívame jarné počasie, ruskí vojaci páchajú v okupovaných oblastiach na Ukrajine najväčšie zverstvá, ktoré ľudstvo pozná. Nejde len o masové hroby, bombové útoky či neľútostné vraždy civilistov, o ktorých sa postupne dozvedáme, ale aj o zločiny páchané na jednotlivcoch. Predovšetkým na ženách a deťoch, ktoré sa stávajú obeťami „novej“ zbrane – znásilnenia. Tento jav však nie je novinkou, niet totiž vojny bez sexuálneho zločinu. Bohužiaľ.

A čo na to ženy ruských vojakov? „Dovoľujem ti to, ale použi ochranu,“ hovorí manželka ruského okupanta v telefonáte, ktorý nedávno unikol na verejnosť a začal sa šíriť na sociálnych sieťach. Ak toto ľudia považujú za normálne a dokážu zavrieť oči pred spálenými či inak zranenými telami znásilnených Ukrajiniek, niečo je zle. Veď ide o zločin, pri ktorom sa porušuje medzinárodné právo a práva jednotlivca. A je to vrchol nechutnosti, okrem iného…

Vojna obrala ľudí nielen o svojich najbližších, ale aj o domovy. Čo však zostalo zneužitým Ukrajinkám a tamojším deťom, ak vôbec vyčíňanie Rusov prežili? Asi to isté, čo každej znásilnenej osobe. Zneuctené telo, na ktorom zostali fyzické stopy po násilníkovi, a k tomu balík psychických problémov, ktorý si so sebou ponesú celý život. Ešte horšie je, keď sa k tomu pridá nechcené tehotenstvo – problém, ktorý treba riešiť, a pre ktorý vidia Ukrajinky cestu v tabletke „po”. 

Dôkazom, že tam je enormný záujem o núdzovú antikoncepciu, je aj nedávna výzva českého zdravotníka Vítka Sameka, vďaka ktorej sa vyzbieralo vyše milióna korún na takúto medicínsku pomoc. Napriek tomu, že tým značne odbremenia zdesené Ukrajinky, nie všetci tento krok schvaľujú. Konkrétne česká nezisková organizácia Hnutí pro život ČR túto výzvu skritizovala a oznámila, že by namiesto toho mali zohnať obranné spreje a elektrické paralyzéry.

Slovensko a Poľsko: S potratom vám nepomôžeme 

Do susedného Poľska prišlo od vojny viac ako dva milióny Ukrajincov a Ukrajiniek. Ku nám v čase, keď píšeme tento článok, okolo 270 000, s tým, že prichádzajú najmä ženy a deti. 

Ak nejakú utečenku počas ruskej okupácie znásilnili, a ona otehotnela, riešenie umelého prerušenia tehotenstva u našich susedov sa asi nedočká. Obávam sa však, že na Slovensku to v budúcnosti nebude o nič lepšie. 

Každý rok sa u nás rieši zákaz interrupcií pod vedením poslankyne Anny Záborskej zo strany Kresťanská únia a ako by to nestačilo, teraz sa ku nej pridáva poslanec Martin Čepček z OĽANO. V názore, že sú potraty cudziniek neprípustné, ho podporujú aj kotlebovci. Išlo o znásilnenie? Ak u nás nemajú trvalý pobyt, môžu akurát tak šúchať nohami, tvrdia. 

Existuje u nás vôbec spravodlivosť pre obete sexuálneho násilia? Asi nie. Potvrdzuje to napríklad prípad spred pár týždňov – do domácej väzby prepustili človeka, ktorý znásilnil vyše 20 maloletých dievčat. A čo na to slovenské súdy? Zatiaľ vraj stačí písomný sľub a monitorovacie zariadenie…

Čo potom ale zostáva znásilneným Ukrajinkám, ktoré kvôli vojne museli opustiť svoje domovy? Podľa ukrajinskej ombudsmanky pre ľudské práva, Ľudmyly Denisovovej, je tu však ešte stále nádej. Údajne ukrajinské úrady zaručia potrestanie všetkých páchateľov týchto neľudských činov. Či sa však spravodlivosti dočká alebo dožije každá znásilnená obeť, je už otázne… 

Autorka: Valentína Rybárová