Náš komentár: Čo majú spoločné futbalisti, modelky a politici?

Zdanlivo nič. A predsa. Mnohí sa nimi voľakedy túžili alebo stále túžia stať. Keď sa väčších detí opýtate, čím by chceli byť, často počujete odpoveď, samozrejme v závislosti od pohlavia, že chcú byť futbalistom, modelkou alebo politikom. Málokomu z nich sa však ich želanie v dospelosti splní.

Môj otec mi rozprával, že kedysi takmer všetci chalani denne, po skončení vyučovania, naháňali loptu na ihrisku za školou. Každý z nich chcel byť slávnym futbalistom. Aj otcovi trvalo pár rokov, kým pochopil, že sa ním pri najlepšej vôli nestane. Na rozdiel od spolužiaka z vedľajšieho činžiaku, ktorý sa vďaka talentu a  húževnatosti postupne vypracoval na ligového a reprezentačného brankára. Športovca známeho emocionálnym prejavom, ktorého fanúšikovia súpera občas zahádzali prázdnymi papierovými pohármi od piva. Stal sa hviezdou bez slávneho mena a tlačenky rodiny. Aké mali vtedy predstavy o svojej budúcnosti dievčatá, presne neviem, ale pravdepodobne odlišné než tie súčasné. Rodičia tvrdia, že sa kedysi chceli najmä vydávať.

Svet sa odvtedy dosť zmenil, ale chlapci chcú byť ešte stále slávni futbalisti. Aby svoj cieľ dosiahli, potrebujú byť aj v súčasnosti najmä vytrvalí a talentovaní. U opačného pohlavia je to často inak. Veľká časť mladých dievčat  podlieha vplyvom sociálnych médií  a vidí svoju budúcnosť v modelingu. Aby sa stali slávnymi modelkami, zvyčajne nestačí dokonalý vzhľad a snaha. Presadia sa iba tie, ktoré sa vyznačujú niečím špeciálnym. Charizmou, vytrvalosťou, osobitou povahou, netradičným výzorom a…. napríklad aj známym menom. Tak sa stáva, že na slovenských aj zahraničných mólach sa promenádujú dcéry bohatých podnikateľov, hercov, moderátorov, či politikov. Nezávisle od toho však platí, že modelky sú vďačným cieľom pre stáda hejterov, pôsobiacich na sociálnych sieťach, ktorí svoje osobné frustrácie uvoľňujú týmto dosť nechutným spôsobom. 

Nad budúcnosťou v politike sa väčšinou zamýšľajú ambiciózni a veľmi často aj arogantní teenageri mužského pohlavia už od čias režimu pred Novembrom 1989. Nemusia byť talentovaní, bežne stačí, ak sú dostatočne drzí, či podľa potreby servilní. Podľa rozprávania starších, aj v minulosti platilo, že funkcie v bývalej mládežníckej straníckej organizácii boli odrazovým mostíkom do komunistickej strany. A pre viacerých aj štartom odrazom do ponovembrových strán, z ktorých sa vyvinuli aj súčasné partaje. O morálnych „kvalitách“  bývalých, ale aj množstva súčasných politikov v našej krajine však  niet pochýb. Ich osobnostné zvláštnosti sa prejavujú u niektorých jedincov iba občas, u iných takmer každodenne. Mnohí z nich objavili aj čaro sociálnych sietí, sú na nich veľmi aktívni a využívajú ich na rôzne účely. Najčastejšie na ovplyvňovanie svojich voličov. 

Čo majú všetci spoločné ? Najmä to, že majú značný vplyv na veľké skupiny obyvateľstva. Žijú síce vo vlastných spoločenských bublinách, ale špičkoví futbalisti, modelky aj politici majú spoločné najmä to, že ich značná časť verejnosti vníma ako známe osobnosti. Ich svet, aj vďaka sociálnym sieťam, má nezanedbateľný  vplyv na myslenie celých skupín najmä mladších  a ľahšie ovplyvniteľných obdivovateľov. A  v čom sa futbalisti, modelky a politici navzájom odlišujú?  Nestretávame sa s tým, že by futbalisti podporovali nenávistné komentovanie modeliek a politikov alebo modelky vyvolávali negatívne vášne voči futbalistom, politikom, či niektorým skupinám obyvateľstva. O niektorých politikoch to, žiaľ, povedať nemôžeme. 

A ako je to so vzťahom  politikov k futbalistom a modelkám ? Zdanlivo je to  jasné. Chodia na futbalové štadióny a radi sa priživia na úspechoch futbalovej reprezentácie. Navštevujú s manželkami módne  prehliadky, kde s obľubou sledujú módne kreácie, predvádzané o generáciu či dve mladšími štíhlymi krásavicami. Vývoj spoločnosti však napreduje  a aj medzi politikmi sa začínajú objavovať jednotlivci, ktorí  sofistikovane využívajú nižšie pudy svojich voličov vo svojich statusoch na sociálnych sieťach na získanie popularity, a to aj v spoločenských oblastiach, ktoré s politikou nič spoločné nemajú. Zvyknú stále častejšie hejtovať. Nielen politických protivníkov, ale kohokoľvek, koho konanie či postoj sa im práve nepozdáva. A to je nielen  nezodpovedné, ale aj neférové. 

Autorka: Simona Hollósyová