Na (z)váženie

PORUCHA PRÍJMU POTRAVY AKO POVINNE VOLITEĽNÝ PREDMET NA TANEČNOM KONZERVATÓRIU

V modernej spoločnosti čoraz viac rezonuje téma psychických porúch, často medzi mladými ľuďmi. Do tejto kategórie spadajú aj poruchy príjmu potravy. Môžu byť výsledkom viacerých faktorov a týkajú sa rovnako žien ako mužov. Nie je tajomstvom, že v určitom prostredí sa ich výskyt zvyšuje. V tanečnom svete sa dokonca považujú za niečo bežné, niekedy až užitočné. Táto forma umenia si zakladá na estetickej stránke, kladie dôraz na figúru interpreta. Vývoj klasického tanca v Rusku nastolil trend vychudnutej siluety, ktorá zosobňuje nežnosť i krehkosť. Dlhé línie zdôrazňujú ladné pohyby. Sú symbolom ľahkosti. Snaha o jednotný vzhľad tiež tvorí ucelený, ničím nerušený vizuálny obraz na javisku. Naoko nevinná vízia, no jej realita je krutá. 

Všetko začína už s nástupom na konzervatórium. Jedenásťročné uchádzačky si na prijímacích skúškach odvážia a číslo pridajú do hodnotenia. V úvode štúdia sa učitelia neporozprávajú s rodičmi o správnom stravovaní a nutričných hodnotách. Namiesto toho dajú potenciálnym baletkám odporúčanie, aby nekonzumovali sladké. Pred nástrahami jedla ich pedagógovia opakovane varujú. Najmä s príchodom sviatkov, Vianoc, Veľkej noci a letných prázdnin. Nešetria poznámkami na adresu vyvíjajúcich sa dievčat. Vyvolávajú v nich hanbu z toho, že dospievajú a ich telesné proporcie sa menia. Ignorujú prirodzenosť týchto zmien, dôležitú úlohu, ktorú plnia.

Žiačky počúvajú neustálu kritiku. Potom v škole dostanú desiatu v podobe čokoládových tyčiniek, koláčov a ovocia. Na obed je neraz žemľovka či parené buchty. Nikoho neprekvapí, že je to pre ne mätúce. Jedálni sa začnú vyhýbať. Peniaze rodičov putujú do koša a ony ostávajú hladné. Rada nad zlato: „Hlad je len prezlečený smäd.“ Na hodine si zasa vypočujú pripomienky: „Dupeš ako slon,“ alebo „vidím tvoje raňajky, stiahni brucho.“ Prestanú raňajkovať. Počas kostýmovej skúšky na školský koncert učiteľka vyberie dlhú sukňu každej účinkujúcej, ktorej „treba zakryť stehná.“ V lepšom prípade. V horšom sa na javisko ani nedostanú. Nespokojnosť s hmotnosťou kompetentní prejavia aj na zníženej známke z praktických predmetov. Dôvodom nie je nezvládnutie techniky učebnej látky či nedostatočný umelecký prejav. Ale to, že nie sú dosť štíhle. 

Zúfalá snaha schudnúť naberie rýchly spád. Drastické diéty, posadnutosť kalorickými tabuľkami sa mení na hladovky, zvracanie a nadmerné požívanie laxatív. Prichádzajú prvé výsledky a s nimi, žiaľ, prvé pochvaly. Ak sú pedagógovia konečne spokojní, asi robia niečo správne. Budú pokračovať, vydržia. Zvyknú si na pocit, že je to cena za úspech. Jedlo si nezaslúžia – bráni im v dosiahnutí cieľa. Nepotrvá dlho a organizmus prestane vládať. Svalové kŕče, nevoľnosť, nízky tlak. Tréningy sprevádzajú závrate a slabosť. Telo je odrazu pokryté modrinami, pokožka stráca zdravú farbu, vlasy v chumáčoch vypadávajú. Podvýživa sa podpíše aj na kognitívnych funkciách. Unavené žiačky sa nedokážu sústrediť, sú letargické až depresívne. Takto vyčerpané sú nezriedka náchylné na zranenia, veľakrát chronického charakteru.

Vo chvíli, keď je nejaká, týmto problémom dotknutá dievčina, na pokraji úplného kolapsu, si učitelia všimnú, čo sa deje. Pokúšajú sa s ňou komunikovať, volajú rodičom. Ona pomoc odmieta. Nemyslí si, že má problém, pretože stále nie je dosť chudá. Pedagógovia neveriacky krútia hlavou, sú v šoku. Ako sa to mohlo stať? Nikto za to nie je zodpovedný. 

Budeme ďalej prehliadať situáciu, ktorá sa pravidelne opakuje na pôde tanečných škôl? Ignorovať vysoké percento (aj dospelých) baletiek navštevujúcich psychológov a psychiatrov, pre poruchy príjmu potravy? Potrebujeme o tom hovoriť. Potrebujeme sa starať o mentálne zdravie detí. Potrebujeme vzdelávať o týchto poruchách, pretože ich následky sú smrteľné. 

Autorka: Alexandra Dundová