Náš fejtón: Vitajte v Zlovensku

Vo vymyslenej krajine, ktorej podobnosť s realitou nie je až taká náhodná.

Kde bolo tam bolo, bola raz krajina, v ktorej vládol kráľ Hegeros. Dodnes sa volá Zlovensko. Vladárovi pomáhajú radcovia, a nielen oni. Má dvorného šaša menom Mačiak. Ten sa nikdy nezmieril so skutočnosťou, že kedysi trónil on, no kvôli absencii zdravého rozumu musel odovzdať žezlo. Povráva sa, že Mačiak je šialený, no nikto ho nedokáže z bláznovstva usvedčiť. Veď predsa, je to len šašo, a tak sa mu to dlhodobo všetko prepečie. 

Ľudia si ešte pamätajú ukrutnú epidémiu, nebolo to zase tak dávno, keď Mačiak po chotári vykrikoval, že má obrovské prekvapenie, „že vďaka nemu bude krajina zachránená!“ Ten blázon vybielil kráľovskú pokladnicu a nakúpil nejaké byliny z východu. Nikto ich však nechcel užívať, a tak Zlovensko len zbytočne rozhajdákalo tony zlatiek. Absurdné je, že kráľ šaša poveril hospodárením, odvtedy sa dukáty delia výlučne podľa Mačiakových predstáv. 

Spolu s Hegerosom panuje hlavný radca princ Borisič Krasoň. Začínal ako pašerák zakázaného ovocia do celého Zlovenska. Dnes je z neho rodinný typ, má pol tucta žien, tucet detí a dva tucty tuctových šálov. Mačiak si myslí, že sú super kamaráti, ale  v skutočnosti ho Borisič len využíva. Jeden rozmýšľa, ako si čo najviac odsypať z kráľovských peňazí, druhý márne túži po vypočutí a pochvale. Najnovší Borisičov nápad je, aby ľudia platili len polovicu desiatku za zimné sánkovačky a bobovačky. Vlastní totiž bobovú dráhu na strednom Zlovensku.

Popritom sa agresívni osadníci z Róbertova už ôsmykrát snažia odvolať radcu Mikulisa Romaniusa. Boja sa, že im vrchnostenský súd pozatvára celú špinavú osadu do žalára. Niektorí členovia tam už sedia, väčšina za zbojníctvo a nekalé obchodovanie. Ich veliteľ Robert Korumpomiľný pravidelne brojí proti kráľovi a nebojí sa používať tie najkrutejšie zaklínadlá. 

V Zlovensku má slovo aj niekoľko dvorných, povedzme, dám. Jednou z nich je aj jednoduchá Tabatierka, a tá mení postoje častejšie ako svoje spodnice. Chyruje sa, že za pár grošov predá aj vlastný úsudok a jej skutočný názor nepozná nik, ani ona sama. Minule sa v šenku pobila s inou dvorankou. To bola hanba! Potom je tu ešte samozvaná božia ruka Anka zo Záborskej Bystrice. Tá by najradšej rozhodovala o osude každej mladej aj starej devy. Upaľovanie na hranici by naďalej fičalo ostošesť a všetky rebelské čarodejnice aj černokňažníkov by postihol nezvratný osud.

No a napokon tu žije ešte skupina Kotrbovcov z rodu Adolfínov. Tí vlastne sami nevedia čo chcú, a pokojne môžeme zostať pri tom, že jednoducho nevedia ani nič iné. Vždy sú proti a je prakticky jedno, proti čomu. Radi si upravujú skutočnosti podľa svojich predstáv. Vodcu Kotrbu pred pár rokmi skoro zavreli do mučiarne za satanské čísla, ktoré ukazoval verejnosti. Počas epidémie šíril správy, že panstvo klame o počte nebožtíkov, a že žiadna epidémia neexistuje. Skupina o sebe hlása, že patrí ku vzorným kresťanom a romantickým nacionalistom. Nikto im asi nepovedal, že viera ani národovectvo sa nemerajú počtom tematických príveskov a brošní. 

Zlovensko je krajina, kde ľudia žijú v neustálej neistote a dlhodobej frustrácii. Postupne si zvykli, že dobré správy prebili tie zlé. Zvykli si, že napriek odhaleniu zostávajú vinníci nepotrestaní a naďalej pokojne žijú v blahobyte a prepychu. Zmierili sa s tým, že mizéria je súčasťou ich krajiny. A že aj keď mierili k renesancii, napokon sa vracajú do temného stredoveku.

Autorka: Paulína Barlová