Slovensko v NATO: Za málo peňazí veľa muziky. Už devätnásť rokov sme spojencom

Vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie jedni nenávidia, druhí adorujú. Napriek tomu sme v marci oslávili naše devätnáste výročie – úspešného i osožného – spojenectva. So študentami Univerzity Komenského v Bratislave a Paneurópskej vysokej školy sme si ho pripomenuli 29. marca na diskusii, ktorú zorganizoval Odbor pre strategickú komunikáciu Kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Diskusia Slovensko v NATO: Od váhavých začiatkov k silnému hlasu sa konala v Zrkadlovej sále Úradu vlády Slovenskej republiky v Bratislave.

Výročná správa Severoatlantickej aliancie za rok 2022 hovorí, že len každý druhý Slovák je za zotrvanie v NATO a že z pôvodných 30 členov spoločenstva je na tom horšie už iba Čierna Hora. Môže za to nielen slabšia komunikácia o výhodách členstva, ale predovšetkým šírenie dezinformácií a mýtov, či štvavá rétorika niektorých našich politikov. Zhodli sa na tom hostia diskusie – Miroslav Wlachovský, bývalý poradca Mikuláša Dzurindu, Oľga Gyárfášová, vysokoškolská pedagogička a sociologička, Peter Bátor, predstaviteľ Slovenskej republiky pri NATO, a Marián Majer, štátny tajomník Ministerstva obrany SR. Silná zostava.

„Môžeme mať najlepších aj najhorších diplomatov v zahraničí, ktorí budú sedieť pri NATO, ale vždy sú limitovaní len tým, aké rozhodnutia prijme vláda doma,“ povedal v diskusii veľvyslanec pri NATO P. Bátor, podľa ktorého vplýva domáca politika a vyjadrovanie našich politikov výrazne na to, ako pôsobíme na spojencov.

To, že väčšina Slovákov vníma naše členstvo ako niečo zlé, značí aj jazyk, ktorým o ňom komunikujeme. Kedysi sa používalo slovo aliancia, pretože názov NATO ľudí provokoval. Dnes by sme však mali podľa P. Bátora využívať to druhé pomenovanie. „Keď je niečo nepopulárne, najhoršia vec, ktorú môžeme spraviť je, že o tom nebudeme rozprávať,“ povedal. Naša politická elita by, podľa jeho slov, mala preto hovoriť o členstve v NATO a jeho výhodách vecne a často.

„Je potrebné robiť to lídersky niekedy aj proti vôli verejnej mienky. Pretože tá nie je na to, aby sa jej politici prispôsobovali,“ súhlasila s P. Bátorom sociologička O. Gyárfášová a priznala, že v súčasnosti získavajú viac popularity tí, ktorí využívajú štvavú rétoriku voči Západu a tomu, kde civilizačne, bezpečnostne a politicky stojíme.

Zároveň pripomenula, že práve tí sa môžu stať ľahko politickou reprezentáciou, a preto budú septembrové parlamentné voľby kľúčové.

Bezpečnosť a ekonomická prosperita

„Rusko si dovolilo na Ukrajinu, pretože nie je (ani nebola) krytá dáždnikom ochrany ďalších spojencov. Samozrejme, Ukrajina má svojich priateľov a partnerov – medzi nimi aj Slovensko, ale nemá ochranu spojeneckými záväzkami,“ uviedol v kontexte výhod členstva v NATO štátny tajomník M. Majer, ktorí spolu s P. Bátorom vníma pomoc Ukrajine ako kladný signál pre našich aliančných partnerov. Odkaz, že sa s nami v budúcnosti dá rátať.

Podľa P. Bátora, ktorý sa sám označil ako veľvyslanec NATO na Slovensku, členstvo v tejto organizácii ukazuje štátom mimo aliancie akýsi varovný prst, aby si na nás nedovoľovali. Koniec koncov, dôležitosť spojenectva po vypuknutí vojny na Ukrajine pochopili aj krajiny s azda najsilnejšími armádami v Európe – Švédsko a Fínsko.

Keď sa hovorí o výhodách NATO, ľudia si zväčša spomenú na článok päť, z ktorého plynie bezpečnostná stabilita či ochrana nášho územia. Málokto však už vie, že byť v NATO má aj ekonomické výhody. Podľa veľvyslanca P. Bátora v súčasnosti síce dávame na obranu 2,45 miliardy eur zo štátneho rozpočtu, čo je najvyššia suma v histórii Slovenska pre rezort obrany, no nebyť v spoločenstve, museli by sme dávať možno dvojnásobok či viac do zväčšenia a posilnenia vlastnej armády.

Je tu aj druhý ekonomický aspekt – prísun investorov, upozornila moderátorka diskusie Miroslava Sawiris, riaditeľka odboru pre strategickú komunikáciu. Členstvo v NATO opisuje výrokom: „Za málo peňazí, veľa muziky.“

Čo z nás NATO má?

„Princíp fungovania je, že sú si všetci rovní a nie je to len o braní si výhod,“ poznamenal tajomník M. Majer, podľa ktorého nebolo Slovensko vždy ukážkovým členom v plnení povinností určených Severoatlantickou zmluvou.

Najväčším záväzkom sú podľa neho výdavky na modernizáciu obrany a aktívna účasť na spojeneckých operáciách. V súčasnosti sme v tom podľa neho disciplinovanejší. „Došlo k istým investíciám, transformácii – či už v personálnej oblasti, fungovania ozbrojených síl, vnútorných mechanizmov, ale hlavne v oblasti techniky,“ priblížil a dodal, že Slovensko nikdy predtým nemalo silnejšie postavenie v aliancii.

Čo z nás NATO má?

Trvalo dlho než sme sa dostali k prvým rokovaniam o vstupe Slovenska do aliancie. Brzdou bol autokratický režim vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara – zhodli sa sociologička O. Gyárfášová a súčasný poradca Eduarda Hegera Miroslav Wlachovský.

Členom NATO sme sa preto stali až za vlády Mikuláša Dzurindu – 29. marca 2004. Okrem rokovaní tomu predchádzala aj kampaň mimovládnych subjektov, ktoré slovenskej verejnosti komunikovali, čo pre nás bude členstvo znamenať. Podieľala sa na tom aj hostka diskusie O. Gyárfášová, ktorá vtedy pôsobila v Inštitúte pre verejné otázky.

V diskusii priznala, že po vstupe do NATO sa dopustili aj chyby – prestali s ľuďmi komunikovať o význame existencie Slovenska v tejto organizácii. „Ak o veciach nerozprávame, tvoria sa o nich mýty a tí, ktorí chcú, o nich budú hovoriť negatívne,“ poznamenal veľvyslanec P. Bátor.

Dnes, keď zúri vojna u našich susedov, si dôležitosť členstva v NATO niektorí uvedomujeme viac než kedykoľvek predtým. Ktovie, čo by s nami však bolo, ak by sme podporu spojencov nemali. Druhá Ukrajina?

Autorka článku: Valentína Rybárová