Recenzia činohry Salemské bosorky

Hystéria. Strach. Vraždy. Súd. Cirkev. Týchto pár slov by nám stačilo na opis činohry Salemské bosorky, ktoré pre obrovský úspech publika hrajú na javisku Slovenského národného divadla už viac, ako rok. Veľmi na mňa zapôsobilo spojenie divadla a kamery, aby mali diváci aj v posledných radoch možnosť prežívať napätie a emócie spolu s hercami.

Túto hru som mala možnosť vidieť dvakrát. Prvý raz v januári tohto roka, druhýkrát nedávno,    v apríli. Bola naozaj dychberúca. Otvára niekoľko celospoločenských tém, ktoré sú aktuálne aj dnes, i keď hra vychádza z udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1692 v malom mestečku Salem v americkom Massachusetts.

Na začiatku hry môžeme vidieť tancovať mladé ženy nahé na poli. Po tomto tanci sa jedno z dievčat nemôže zobudiť. Začne sa hystéria, že dcéru pastora posadol diabol pri rituáli v kukuričnom poli. Dievčatá zapierajú, že žiadny pohanský rituál sa nedial. Hra už v tomto bode začne gradovať. Celé mesto je na nohách, začnú sa hádky a dohady, čo sa vlastne stalo. Dozvedáme sa aj to, že jedno z dievčat – Abigail Williamsová, zapletené v tomto incidente kedysi robilo slúžku v dome Johna a Elizabeth Proctorovcov. Elizabeth ju však vyhodila po tom, čo sa dozvedela, že jej zviedla muža. Okolo týchto skutočností sa krúti celá hra.

Privolaný pastor John Hale má za úlohu pomôcť vyliečiť dcéru salemského pastora. Čoskoro však zisťuje, že ho nezavolali iba pomôcť liečiť. Odhaľuje zlosť a zatrpknutosť ľudí v meste. Dievčatá začnú obviňovať z paktovania s diablom každého, kto sa snaží vyvrátiť ich tvrdenia, len aby nikto neukázal prstom na ne. Do Salemu prichádza guvernérova námestníčka Danforthová a začne sa cirkevný súd – hon na čarodejnice. Odsúdených na trest obesením je niekoľko desiatok, ďalší sú zavretí do väzenia, medzi nimi aj manželka Johna Proctora, ktorú z bosoráctva obvinila Abigail. Všetko toto iba kvôli šialenej láske k ženatému mužovi.

Trojhodinová hra nás neustále udržuje v napätí. Hlavnou postavou je John Proctor, ktorého stvárnil Milan Ondrík. Predstavuje roľníka, ktorý, aj keď urobil niečo zlé, je najspravodlivejšou postavu celej hry. Emócie vložené do neho vytvárajú neopísateľný zážitok počas celého predstavenia. Jeden z najsilnejších momentov pre mňa bol ten, keď pri dôležitej, dojímavej scéne na neho namierila kamera a po tvári mu tiekli slzy.

Hra dôvtipne predostrela témy kresťanského fanatizmu, ľudskej zloby a hlúposti. Aj keď sa nás cirkevný súd snaží presvedčiť, že všetko je v mene Boha a že hovoriť pravdu znamená byť slobodný, nie je tomu tak. Na konci zaznie silná myšlienka – Boh je mŕtvy, ktorá dramaticky zakončuje hru, pretože všetci dobrí a spravodliví ľudia Salemu odvisli pre zdanlivo takú nevinnú a čistú vec, ako je láska.

Autorka článku: Kristína Chovancová

Foto: Ľuboš Kotlár, 2022 (oficiálny web SND)