Svojho času obľúbené lyžiarske stredisko Plejsy dnes preklínajú
Kedysi dejisko majstrovstiev Európy v alpskom lyžovaní, teraz už len polovične fungujúce lyžiarske stredisko bez ducha. Relax Center Plejsy, neďaleko Krompách. V rokoch 1997 a 1999 si na tomto svahu merali sily najlepšie pretekárky a pretekári. Premávalo sedem vlekov aj sedačková lanovka. Lyžiari sa mohli občerstviť v ôsmich bufetoch, pred ktorými stáli dlhé rady. Dnes je všetko úplne inak. Horšie!
Ľudí ako vší
Lyžiarske stredisko Plejsy fungovalo od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy sa tam začala výstavba vlekov. Od vzniku sa im veľmi darilo a mali plno návštevníkov. Najväčší rozkvet zažili začiatkom deväťdesiatych rokov, ale to sa v roku 2009 skončilo. Vtedy Plejsy odkúpil nový súkromný majiteľ. Zo siedmich vlekov fungujú už len dva, pričom jeden z toho je detský. Ak cez zimu nenapadne sneh, svahy nezasnežujú. Pár sezón sa ale peniaze našli aj na to. Vtedy bol však kopec zasnežený len do polovice. Lanovka funguje každý tretí rok, zatvorili takmer všetky chaty a kedysi plné parkoviská sú dnes úplne prázdne..
„Na Plejsoch to stále žilo a najmä v zime. Bolo tu ľudí ako vší. Autá nemali kde parkovať. Ľudia ich nechávali dole v meste. Chodili sem autobusy z Poľska aj Maďarska. Domácich dokonca vozil detský vláčik z mesta až priamo pod svah. Mala som taký drevený prenosný stánok, ten som si tam vždy rozložila a urobila si vlastný bufet. Neďaleko kasy som predávala pankúšky, klasické vyprážané šišky. Jedna stála 3 koruny. Bolo to naozaj lacné. Luxus za tri koruny. Ľudia si pochvaľovali a mne to robilo radosť. Vnúčatá nemám, tak aspoň lyžiari neboli hladní,“ povedala Marta Pešková, dôchodkyňa spod Plejsov.
V tých časoch sa denne predávalo až osemtisíc lístkov na vleky, cez víkend ich bolo ešte viac. Návštevníci sa nemali kde ubytovať. Chaty boli plné a veľa lôžok v nich ani nebolo. Hotel, z ktorého je dnes luxusné sídlo s welness a bowlingom, býval preplnený celú zimu. Hostia si museli objednať izbu telefonicky aspoň tri mesiace vopred. Obyvatelia Krompách, ktorí mali veľké domy, ich popremieňali na penzióny alebo priváty. „Ponúkala som ubytovanie na celom hornom poschodí. Mám veľký dom. Hore je kúpeľňa, kuchyňa a spálňa. Mohli si aj variť, keď chceli. Vždy som im ale ráno pripravila čaj a párky. Väčšinou sa ku mne vracali tí istí. Noc stála 50 korún na osobu. To bolo vtedy veľa, ale platili mi. Hotel bol vždy plný a drahší. Od roku 2010 ku mne už neprišiel nikto,“ spomína pani Pešková.
V Krompachoch sú tri základné školy. Blízkosť Plejsov využívali a chodili tam pravidelne siedmaci na lyžiarske výcviky. Pedagógovia si týždeň na svahu taktiež užívali. Svahy a vleky dobre poznali a preto vedeli, ako celý pobyt naplánujú. Teraz je to taktiež minulosť. „Chodili sme každý rok. Ja učím už dvadsať rokov. Kvôli Plejsom som si robila inštruktorský kurz, chcela som deti učiť lyžovať. Všetko bolo super, až kým v roku 2011 neodstavili lanovku. Žiaci vtedy museli k vlekom šliapať s lyžami na chrbte. Zaberalo to strašne veľa času a bolo to nepríjemné. Neboli sme spokojní. Teraz chodievame do Novej Ľubovne. Tam sme veľmi spokojní. Plejsy zničil ich majiteľ. Naše mesto môže banovať, že to predalo,“ vraví učiteľka základnej školy v Krompachoch Dana Kačurová.
Ceny na figu
V roku 1997 sa na Plejsoch konal Európsky pohár v alpskom lyžovaní mužov. O dva roky neskôr tu súťažili aj ženy. Krompachy mali toho času približne 6500 obyvateľov. V čase pretekov bolo v meste takmer dvadsaťtisíc ľudí. Bývali aj v okolitých mestách ako Spišské Vlachy, Margecany či Gelnica. Bufetári si spomínajú na ich najlepšie zárobky. „Vtedy som predal toľko klobás, ako ešte nikdy. Minul som všetky zásoby, aj tie, ktoré som mal odložené na celý nasledujúci týždeň. Pri mojej chate stáli rady a nikto sa nesťažoval, že dlho čaká. Mali sme tu hudbu, v kotlíkoch sme varili aj guláš aj kapustnicu. Päťdesiat litrov gulášu som predal za hodinu,“ spomína bufetár Jarko z chaty Energetik. „Júj a vtedy tu boli také pekné pretekárky. Jedna z Nemecka prišla ku mne a objednala si klobásu. Taká bola chutnučká, skoro ako tá klobása. Nevedel som, z čoho mi viac sliny tečú. Či z tej modrookej dievky, alebo upečenej klobásky,“ dodáva s úsmevom.
Klobása s chlebom a horčicou za desať korún, pivo za dve koruny, hotdog za päť, čaj za korunu, guláš za desať a hranolčeky za päť. Takýto bol cenník vo všetkých bufetoch. Dnes? Klobása päť eur, hotdog, hranolčeky aj pivo dve eurá, čaj stojí euro a guláš v ponuke nie je. Ceny narástli, ľudia odišli a kvalita sa výrazne zhoršila. Rovnako to je aj s cenami lístkov. Denná vstupenka v roku 2007 stála 100 korún, čo je v prepočte približne 3,3 eura. Teraz si za ňu lyžiari zaplatia 15 eur, čiže päťnásobok ceny, a to za dva vleky bez lanovky… „Nečudujem sa, že sem teraz nikto nechodí. Ceny sú na figu a za žiadne služby. Štvorčlennú rodinu vyjde lyžovačka s občerstvením aj 100 eur. To je pre ľudí z východu drahé. A za dva vleky obzvlášť,“ hovorí bufetár.
Krompašania sa dnes na Plejsy chodia viac menej už len sánkovať. Ceny sú pre nich za poskytované služby veľmi vysoké. Ak chcú poriadnu lyžovačku, sadnú do auta a idú do Levoče, na Poráč či na Jahodnú. „Jahodnú máme blízko, štyridsať minút autom. Pekne sa starajú, všetko funguje. Chodievame tam s manželom a dvomi deťmi. Celodenné vstupné nás vyjde na 30 eur. Ešte aj s benzínom sa nám to cenovo oplatí viac než Plejsy a ani nehovorím o kvalite. Pamätám sa ale na časy, keď som si Plejsy nevedela vynachváliť. Škoda, že takto spustošili,“ hovorí Krompašanka Silvia Ontková.
Stratené životy
Lyžiarske stredisko je miestom prevažne pekných chvíľ plných snehu a oddychu. Žiaľ, s týmto športom sa spájajú aj pády, ktoré môžu skončiť zranením a niektoré majú aj fatálne následky. „Každú zimu máme niekoľko výjazdov na Plejsy. Väčšinou si lyžiari zlomia končatinu, alebo vyvrtnú koleno. To sú najčastejšie úrazy. Pamätám si ale tri prípady, z ktorých mi doteraz behá mráz po chrbte,“ rozpráva úrazový chirurg nemocnice Krompachy Marián Hojstrič.
V roku 2005 spadol mladík z lanovky. „Údajne sa chcel otočiť, lebo za ním sedela jeho sestra s otcom. Bezpečnostné zábradlie povolilo a on ostal visieť len za ruksak. Potom spadol z vyše dvadsiatich metrov. Mal prasknutú lebku, zlomené stavce, obe ruky aj nohy. Taktiež mal porušenú miechu, vytekal z nej mozgovomiechový mok. Vedeli sme, že je zle. Zomrel nám ešte v sanitke. Bolo to hrozné,“ opisuje Marián Hojstrič.
O rok neskôr si deti na svahu vybudovali zo snehu asi meter vysoký skokanský mostík. Išlo konkrétne o dvoch bratov vo veku šesť a osem rokov. Vlekom sa vyvážali hore, potom sa spustili svahom priamo dolu smerom na mostík, aby čo najviac nadskočili. Tomu mladšiemu sa to stalo osudným. „Ten mostík si vybudovali nešťastne. Kúsok pod ním bol totiž rad na vlek. Mladý Sebastián bol práve vo vzduchu, keď ho nabral brzdiaci lyžiar. Chlapec odletel a napichol sa na plastovú tyč plotu, ktorá oddeľovala koridor pri čakaní na kotvu. Keď sme prišli, chlapec ešte žil a zvládol aj prevoz do nemocnice,“ opisuje doktor Hojstrič. Tyč prešla pomedzi rebrá a zasiahla pľúca. Stratil veľa krvi a bol dlho v šoku. Doktori sa rozhodli pre náhlu operáciu s nevyhnutnou transfúziou krvi. Sebastián na sále zomrel.
Len mesiac po jeho smrti si svah Plejsov vypýtal ďalší detský život. Zomrela jedenásťročná Lucia. „Zavolala nám uplakaná mama, ktorej dispečerka údajne ani nerozumela. Prišli sme na miesto s tým, že sme ani poriadne nevedeli, čo sa stalo. Potom som uvidel nehybné telo dievčatka pod ratrakom. Nepozerala sa a spadla rovno podeň. Stále mám zimomriavky, keď to hovorím. Nemalo význam ani ju ošetrovať, len sme ju prikryli plachtou. Matku odviezli rovno na psychiatriu do Košíc. Musí byť hrozné prísť o vlastné dieťa. A ešte takto…“ povedal Marián Hojstrič.
V roku 2016 navštívili Plejsy žiaci z Košíc, ktorí boli na lyžiarskom výcviku. Dvanásťročná Miška sa šla s kamarátkou sánkovať. Dievčatá prešli na strmú časť zjazdovky, kde sa spustili na snehových klzákoch. Nedokázali sa ale zastaviť a narazili do stromov a skál vedľa zjazdovky. Pri náraze obe deti utrpeli vážne zranenia. Mišku letecká záchranná služba previezla do košickej nemocnice, kde svojím zraneniam podľahla. Polícia po incidente obvinila učiteľku, ktorá bola za vedenie lyžiarskeho výcviku zodpovedná. Prípad dodnes nie je doriešený. „Počula som o tom, bolo to vo všetkých správach. Je to hrozné. Neviem si predstaviť, že by sa také niečo stalo mne. Učiteľka za to nemôže. Sánkovali sa všetky deti pod dozorom, oni ušli tam, kam nemali. Je to strašné, mrzí ma, že to takto dopadlo. Od toho okamihu a po tom všetkom, čo sa u nás na Plejsoch stalo, ich voláme zakliate a preklíname ich za to,“ vyjadrila sa k situácii učiteľka Dana Kačurová.
Nemáme peniaze
Krompachy v minulosti z turizmu žili. Ten bol v tomto východoslovenskom meste výrazný najmä vďaka lyžiarskemu stredisku Plejsy. Vtedajšie vedenie mesta bolo presvedčené o tom, že keď Plejsy predá do rúk súkromníka, zarobí. Stal sa ale presný opak. „Boli sme zadĺžení a chceli sme nájsť cestu, ako dlh splatiť. Predať naše Plejsy bola chyba. Už na ne nemôžeme byť hrdí. Poriadne nefungujú a sú takmer drahšie než Vysoké Tatry. Ľudia pozatvárali svoje reštaurácie, stánky s občerstvením aj požičovne lyží. Nefungujú ani priváty a penzióny. V prevádzke je už len hotel, kam chodia turisti na wellness a nie na lyžovačky. Je to smutné. Verím, že sa nám ich ešte podarí zachrániť a odkúpiť naspäť. Rokujeme už dlho. Ale nemáme peniaze. Je smutné, čo všetko obyčajné papieriky dokážu zničiť,“ hovorí primátorka mesta Krompachy Iveta Rušinová.
