All Posts By

Florian Mericko

Fico má riešenie na všetko

Posted on 27. novembra 2022

Stretnú sa popradská tragédia Kiska, expert na demokraciu Heger a plagiátor Matovič. Toto nie je začiatok vtipu, ale recept na katastrofu. Aspoň tak to zhrnul Robert Fico, ktorého príhovor odznel 17. novembra 2022 pred Bratislavským hradom.

Vo veľkolepom hodinovom prejave stavil na overenú klasiku. Našli by ste v ňom takmer všetko, po čom baží priemerný čitateľ dezinformačnej scény. Či už to boli ilegálni migranti, neschopnosť terajšej vlády, vojna na Ukrajine, LGBTQ+ komunita, alebo bruselský diktát. Ostro kritizoval všetko, čo mu prišlo pod ruku.

Azda najvďačnejšou témou bol jeho odveký rival – Zuzana Čaputová, ktorej hlavnou funkciou má údajne byť ochrana Matoviča a jemu podobných. Prezidentka sa podľa jeho slovbojí priamej demokracie, a preto usilovne kazí plány Roberta Fica. Ten sa v prejave prezentoval ako zbitý pes. Zároveň nezabúdal tvrdiť, že je odborník na život, ktorý všade bol a všetko videl.

Nesnažil sa hľadať riešenie, iba problémy. Robil to, v čom je dobrý, a to si na ňom treba vážiť. Prstom ukazoval na všetkých, len nie na seba samého. Naopak, vlastných stúpencov a kamarátov, napríklad Roberta Kaliňáka, si chránil. Aspoň tak by mal podľa bývalého premiéra vyzerať sociálny štát, o ktorom na slávnostnom sneme neustále rozprával. Zabudolvšak na jednu podstatnú vec – aj vďaka jeho vládnutiu je dnes Slovenská republika v takom stave, v akom je.

Najsmutnejší je fakt, že sa napriek tomu, čo za posledných dvadsať rokov napáchal v slovenskej politike, stále teší veľkej obľube. O rastúcej popularite značia aj posledné volebné prieskumy, ktoré hovoria jasne v prospech strany SMER-SD. Asi o slovenských voličoch naozaj platí staré známe – zíde z očí, zíde z mysle.

Netreba však zabúdať. Robert Fico už viackrát dostal príležitosť bojovať za suverenitu a stabilitu Slovenskej republiky, o ktoré sa teraz tak bojí. Ale ani na to, že túto šancu viackrát nevyužil. Práve preto by ľudia ako on nemali dostávať priestor, ktorý im je často ponúkaný. A to nielen v politike, ale aj médiách, kde nedávno odvysielali celý jeho osobný manifest.

Autor: Florián Meričko

NÁš Komentár: Putin útočí už aj na Rusko

Posted on 25. novembra 2022

Vladimir Putin najprv napadol suverenitu susednej Ukrajiny, a keď to zlyhalo, rozhodol sa napadnúť svoju vlastnú domovinu.

Keď 24. februára tohto roku, pre niektorých nečakane, vstúpili ruské vojská na územie Ukrajiny, málokto mohol očakávať takýto vývoj udalostí v  nasledujúcich pár mesiacoch. Jedným z tých, ktorí si „špeciálnu vojenskú operáciu“ predstavovali výrazne odlišne, bol práve ruský prezident Vladimir Putin.

Ten sa v stredu 21. septembra rozhodol vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu ruských vojenských rezerv po tom, čo vo svojom prejave opäť označil západné veľmoci a ich vplyv za hlavnú hrozbu a prirovnal ich k teroristom. Minister obrany Ruskej federácie a Putinova pravá ruka Sergej Šojgu oznámil, že krajina je pripravená postupne zvolávať svoje vojenské zálohy do aktívnej služby. V odvysielanom príhovore S. Šojgu dodal, že bola s okamžitou platnosťou prijatá vyhláška, ktorá znemožňuje aktívnemu slúžiacim vojakom ukončiť ich pracovný pomer.

Vyzerá to však tak, že nové skutočnosti, ktoré predstavili počas príhovoru prezidenta Putina, neprijala široká verejnosť tak pozitívne, ako by si to hlava štátu predstavovala. Vyhlásenie milovaného Voloďu sa totiž výrazne líšilo oproti jeho predošlým tvrdeniam, keď verejne prezentoval propagandistické slogany o tom, že nechce do konfliktu s Ukrajinou zatiahnuť širokú verejnosť.

Putinova propaganda začína zlyhávať hneď na niekoľkých frontoch, pretože sú dostupné hlásenia o pomerne veľkom odpore domácich obyvateľov, ktorí s mobilizáciou nesúhlasia.

Práve ich odpor naznačuje ozajstný názor veľkej časti ruskej verejnosti voči konfliktu pretrvávajúcom za ich západnými hranicami. Mnohé letiská a internetové stránky hlásia zvýšený záujem o jednosmerné letenky do zahraničia, najmä Gruzínska.

Je viac než pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska budú tieto rozhodnutia Putina veľmi bolieť, a možno aj on sám bude nakoniec dohnaný k tomu, aby si zo dňa na deň musel zháňať jednosmernú letenku.

autor: Florián Meričko

Medzinárodný deň mužov: Pomáhať chlapom a chlapcom

Posted on 24. novembra 2022
Zdroj: Andrii Kalenskyi/Getty Images

Deň, keď si pripomíname úlohu mužov v spoločnosti, býva oproti Medzinárodnému dňu žien často v pozadí. Mnoho ľudí ani netuší, že práve 19. november slúži ako spoločenská udalosť, keď máme priestor vyzdvihnúť úlohu chlapov a chlapcov v našich životoch. Aké však boli začiatky, a čo viedlo zakladateľov k tomu, aby tento sviatok vôbec vznikol?

Chyba v systéme?

Po prvýkrát odznela táto idea v roku 1968, keď americký novinár John P. Harris kritizoval sovietsky blok za organizáciu Medzinárodného dňa žien. Chybu videl v systéme, ktorý neponúka rovnakú príležitosť pre opačné pohlavie.

Thomas Oaster, riaditeľ Missouri Center for Men’s Studies, zorganizoval v roku 1993 prvú udalosť, ktorej hlavným zámerom bolo zdôrazniť rolu mužov v spoločnosti. Aj keď si ľudia spočiatku túto iniciatívu chválili, dva roky stačili na to, aby na ňu takmer všetci zabudli.

Až v roku 1999, v krajine Trinidad a Tobago, boli snahy predošlých organizátorov skutočne oživené. Jerome Teelucksingh považoval za dôležité oslavovať pozitívne mužské vzory. Zorganizoval preto Medzinárodný deň mužov, ktorý sa konal 19. novembra. Dátum zvolil na počesť narodenín svojho otca.

Základné piliere

Oficiálny webový portál International Men’s Day, ktorý je hlavným organizátorom tohto projektu, uvádza šesť hlavných cieľov:

  1. Zviditeľniť pozitívne mužské vzory.
  2. Osláviť prínos mužov pre spoločnosť.
  3. Zdôrazniť, že psychické zdravie nie je tabu.
  4. Oboznámiť verejnosť s diskrimináciou mužov.
  5. Zlepšiť rodovú rovnosť.
  6. Vytvoriť bezpečnejší, ale najmä lepší svet pre všetkých.

Tohtoročná iniciatíva

Motto Medzinárodného dňa mužov sa mení každý rok. „Pomáhať chlapom a chlapcom.“ – tak znie to tohtoročné. Hlavnou myšlienkou má byť pomoc mužom a deťom s psychickými problémami.

Na základe anonymného prieskumu vo Veľkej Británii, ktorý vykonala Národná zdravotná služba (National Health Service), si môžeme priblížiť niektoré znepokojujúce fakty.

Výsledky z roku 2014 poukázali na to, že takmer 40 percent mužov vo veku od šestnásť rokov sa nikdy o ich psychickom zdraví nerozprávalo s inou osobou. Preto nie je prekvapením, že približne tri štvrtiny zaznamenaných samovrážd v krajine bolo pripísaných mužskému pokoleniu.

Hlavným dôvodom odmietania odbornej pomoci sú stereotypy o staromódnej maskulinite. Medzi závažné problémy sa taktiež radí psychický nátlak zo strany rodiny či neohľaduplnosť blízkeho okolia a zamestnávateľa.

Medzinárodný deň mužov preto tento rok nesie dôležitý odkaz, ktorý netreba opomínať. Aj chlapi, alebo chlapci, môžu zažívať problémy v oblasti duševného zdravia.

Ak trpíte psychickými problémami, alebo viete o niekom, kto prechádza ťažkým životným obdobím, neváhajte kontaktovať Linku dôvery Nezábudka.

Knižná odysea: Bitúnok č. 5, alebo ako to v živote chodí

Posted on 24. novembra 2022

V živote napísal viacero diel, no to o bombardovaní v Drážďanoch malo byť autorovým vrcholom. Spísaných mal už niekoľko stoviek strán a nápadov, avšak nakoniec ich vždy zahodil. Nevystihovali vraj pravú podstatu vojny.

Román Kurta Vonneguta je dnes už celosvetovo uznávanou vojnovou klasikou. Mnohí čitatelia, ale aj kritici ho radi prirovnávajú k vynikajúcej Hlave 22 (Joseph Heller). Obaja autori si druhú svetovú vojnu odžili na vlastnej koži, no každý z nich mal inú predstavu o tom, ako ju vo svojej tvorbe opísať.

Bitúnok č. 5 nakoniec vydal roku 1969. Z pôvodných stoviek až tisícok strán publikoval iba necelých 170. Viac ako na vojnu sa však autor zameriava na následky, ktoré na človeku zanecháva. Pomocou postavy fiktívneho optika Billyho Pilgrima skúma dopad hrôz vojny na psychiku mladého jedinca.

Billy navonok pôsobí ako obyčajný človek. Nie je ničím výnimočný ani výrazný. Je šťastne ženatý, má dve deti a úspešnú kariéru. No aj napriek tomu sa celý život pokúša potlačiť traumy, ktoré v ňom prebudila vojna. Pomyselnou cestou v čase hľadá šťastie v rozličných okamihoch života, ktoré už zažil.

Kniha ponúka náhľad do duše zlomeného človeka, osoby už navždy poznačenej vojnovým konfliktom. Autor satirickým spôsobom opisuje príhody chlapca, ktorý sa vo vojne vyskytol akoby omylom. Nesnaží sa moralizovať, odsudzovať, alebo poúčať. Drastické udalosti považuje za bežný jav, ktorý má v ľudskej spoločnosti nekonečný kolobeh.

K. Vonnegut napísal jedinečnú knihu – malú počtom strán, veľkú obsahom. Nepokúša sa hrubo a neoblomne kritizovať, čo zažil. Dokonca miestami pôsobí, že by chcel svetu povedať omnoho viac, no akoby nenachádzal správne slová. Sám to priznáva v akomsi pomyselnom prológu, ale aj epilógu knihy.

Bitúnok č. 5 je právom považovaný za nesmrteľnú klasiku. Práve v tomto čase, keď sa človek ocitá v smršti nespravodlivosti, na pokraji medzinárodných konfliktov, by mala byť o to viac vyzdvihnutá. Vojny vždy boli a budú. Ako by povedal sám autor – tak to už chodí.