All Posts By

Katarína Winklerová

Prečítam ti rozprávku

Tak znie názov výzvy, ktorú zverejnilo kníhkupectvo Martinus. Aktuálna situácia s koronavírusom nás posadila do domácich kresiel, deti nechodia do školy a kníhkupectvo sa rozhodlo ponúknuť im jednu z možností, ako si spríjemniť voľný čas, alebo večer pred spaním. Známe tváre slovenskej kultúry čítajú našim ratolestiam rozprávky.

Vyspovedali sme Annu Porubcovú, ktorá má celý tento projekt na starosti. Priblížila nám, ako myšlienka vznikla a ako to celé funguje.
Anna: „Začali sme v nedeľu 15. marca s herečkou Lujzou Garajovou Schramekovou, ktorá nás k tejto aktivite aj inšpirovala. Bol to jej nápad.“

Ktoré tváre pritiahli najviac pozornosti detí?
Anna: „Ťažko to teraz vyhodnocovať, pretože k novším videám ešte len sledovanosť nabieha. Samozrejme, účinkujúci, ktorí majú silnejšie sociálne siete a na video u seba na svojom instagramovom alebo facebookovom profile aj upozornili, majú vyššiu sledovanosť.“

Podľa akého kľúča si vyberáte osobnosti k prepožičaniu ich hlasu?
Anna: „Snažíme sa zapájať predovšetkým hercov, aby bolo čítanie čo najzaujímavejšie svojím prednesom. Zapojili sa už ale aj dve autorky, moderátori a jedna režisérka. Ďalej stačí, aby si vybrali príbeh – ukážku, ktorá má uzavretú dejovú líniu a ostatné je už na nich.“

Do aktivity sa zatiaľ zapojili slovenskí herci ako napríklad Lujza Garajová Schrameková, ktorá s nápadom prišla, ďalej: Juraj Kemka, Kristína Tormová Farkašová, Eva Pavlíková, Miroslav Noga, Marek Majeský, Ady Hajdu, Peter Lejko, Juraj Hrčka či speváčka Katarína Koščová, moderátor Sajfa s manželkou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, Babsy Jagušák a ďalší.

Jeden z úspešných slovenských hercov – Juraj Hrčka, ktorého ste mohli postrehnúť napríklad v najnovšom seriáli RTVS – Hniezdo, bol súčasťou aktivity Prečítam ti rozprávku tiež. Porozprával nám, ako je na tom s rozprávkami on sám.

Ako ste sa dostali k výzve Prečítam ti rozprávku ?
Juraj:
„Myslím si, že som to objavil na sociálnej sieti, alebo mi to niekto poslal v správe v rámci nejakej skupiny. Nie som si istý, či to nebola Kristínka Tormová Farkašová. Do skupiny som sa pridal. Poslal som krátku nahrávku a už to išlo.“

Prečo ste siahli pri čítaní práve po knižke: Na zázraky máme nos ?
Juraj:
„Siahol som po nej, lebo táto kniha je, podľa mňa, veľmi pekná . Pracujem ako zdravotný klaun pre občianske združenie – Červený Nos. Už to bude niečo vyše sedem rokov. Myslím si, že tie príbehy sú naozaj pekné a vhodné pre deti. Čo je hlavné, sú aj autentické. O nás – klaunoch, priamo z nemocnice, čo sme naozaj zažili, či už s deťmi a ich rodičmi, alebo ide o zážitky z prostredia geriatrie. Čiže príbehy so staršími kamarátmi v dôchodcovskom veku. Tie sú tiež ľudské, vtipné, niekedy aj poučné, keďže sú zo života. Knižka vyšla len nedávno, pred polrokom. Usúdil som, že by bola vhodná na takéto čítanie.“

Čítali vám rodičia rozprávky, keď ste boli malý? Alebo ste si púšťali kazetu z magnetofónu?
Juraj:
„Áno, čítali mi rodičia, aj moji starí rodičia. Zväčša nejaké povesti a báje, alebo balady, niekedy aj rozprávky Pavla Dobšinského, Tisíc a jednu noc, to som mal rád. Ešte si pamätám Ferda Mravca od Ondřeja Sekoru. Neskôr som si ho čítal i sám. Alebo Chrobáka Truhlíka. Všetky tieto záležitosti s chrobákmi boli super. Samozrejme, počúval som príbehy aj z platní. Napríklad Kocúra v čižmách, Soľ nad zlato. Z kazety som si púšťal rozprávku Maxipes Fík. Bolo to v češtine a poznal som to naspamäť. Naozaj krásne to bolo nahovorené. Tú kazetu som úplne zničil. Stále som to počúval dokola.“

„Je to dobrá možnosť, aby si deti rozvíjali svoju fantáziu.“

Ste herec, hlasový fond máte predurčený na čítanie rozprávok. S textom máte bohaté skúsenosti. Museli ste sa na túto výzvu nejako špeciálne pripraviť?
Juraj:
„Nemusel. Robím to často, živím sa tým. Pracujem s hlasom, aj čítam takéto veci profesionálne. Skôr som sa trochu potrápil s takými technickými záležitosťami ako nastavenie kamery tak, aby nespadla. Ďalej som si musel nájsť vhodné miesto v byte, kvôli svetlu a celkovej atmosfére. To, aký príbeh budem interpretovať, som vedel hneď. Čítal som úryvok z knižky Na zázraky máme nos, z ktorej som si vybral kratší úryvok. Nemal viac ako šesť minút, čo je pomerne málo, ale na druhej strane, niektorí kolegovia, čo majú maličké deti od 2 – 4 rokov hovorili, že je to primerané k pozornosti dieťaťa. Ešte som načítal, okrem iného, aj úryvok z Malého princa, ktorého myslím, má každý z nás doma.“

Myslíte si, že čítanie, respektíve počúvanie rozprávok zo strany detí, je stále v kurze? Zaujíma ich to?
Juraj:
„Podľa mňa ich to zaujíma. A keď ich to nezaujíma, majú aspoň možnosť vypočuť si to. Tým, že sa to nahráva a neskôr zavesí na sociálnu sieť, môžu sa k tomu hocikedy vrátiť. Je to spestrenie a dobrá možnosť, aby si deti rozvíjali svoju fantáziu. Myslím si, že je to pre ne dôležité.“

Pri čom radi zaspávate vy, teraz, keď už ste veľký?
Juraj:
„No, zvykol som si a robím to dosť často, že zaspávam pri rozhlasových hrách. Špeciálne pri detektívkach, alebo pri historických inscenáciách. Existuje plno rozhlasových hier, ktoré sú voľne dostupné na internete. Veľa slovenských a českých rozhlasových hier je z päťdesiatych až osemdesiatych rokov minulého storočia. Veľmi zaujímavý v nich býva najmä taký ten starší štýl reči. Milujem Komisára Maigreta v podaní Rudolfa Hrušinského, to rád počúvam. Čiže, toto je niečo, po čom siahnem ja, čo si rád pustím a rád pri tom zaspím. Je to super, zaspávať pri hovorenom slove. Samozrejme, patria tam aj všetky audioknihy.“

Text: Katarína Winklerová
Foto: facebooková stránka Martinus

Režisér Vít Klusák: Doma otvorene rozprávame o sexe

Dlho očakávaný dokumentárny film V sieti je konečne tu. Problematiku zneužívania maloletých na internete spracovali a pod svojou taktovkou natočili českí režiséri Vít Klusák a Barbora Chalupová.

Film vznikol v koprodukcii a produkcii s RTVS, ČT, Helium Film, Hypermarket Film, Filipom Remundom, Petrom Kerekesom a Vítom Klusákom. Distribučná premiéra bola začiatkom mesiaca. Tri herečky, tri detské izby, desať dní a 2458 sexuálnych predátorov. Tento dokument otvára v Čechách i u nás na Slovensku tabuizovanú tému zneužívania detí cez internet, konkrétne cez sociálne siete.

Tri dospelé herečky sa chopia svojej úlohy, ktorá spočíva vo vytvorení falošných profilov na sociálnych sieťach, na ktorých majú predstierať, že majú 12 rokov a pri komunikácii s predátormi dbať na to, aby o ich veku vedeli. Všetkým trom slečnám štáb vytvoril simulované prostredie troch rozdielnych detských izieb v priestoroch filmového ateliéru. V týchto miestnostiach sa odohráva v podstate celý dej dokumentu. Dievčatá v nich chatujú s mužmi, ktorí ich na sociálnej sieti oslovujú, avšak bez toho, aby iniciovali kontakt ako prvé. Reálni muži zastupujú naozaj pestrú vekovú vzorku všetkých kategórii. Písanie sa stupňuje a vo filme nám tvorcovia ukážu i to, ako muži od týchto slečien požadujú sex cez videohovor, posielajú im obnažené fotografie svojich prirodzení, či linky na porno. V tých najhorších prípadoch sa im i vyhrážajú.

Film predstavuje príbeh, ktorý ukazuje všetko postupne od začiatku. Začína výberom dievčat na kastingu, vytvorením vierohodných detských izieb, profilov, zabudovaním kamier a priebežne spúšťa komunikáciu s predátormi. Všetko za prítomnosti odborníkov z oblasti psychológie, sexuológie, či spolupráce s políciou ČR. Na kastingu, pri ktorom sa tvorcovia otvorene zhovárajú s dievčatami o tom, čo ich čaká, sa zároveň dozvedajú a sú nemilo prekvapení, že 19 z 23 dievčat, ktoré im agentúry ponúkli, má osobnú skúsenosť s takýmito činmi.

Nový dokument V síti otvára tabuizovanú tému zneužívania detí na sociálnych sieťach.

Po otázke adresovanej Vítovi Klusákovi, či si v hlave simuloval situáciu, ako by sa zachoval, keby zistil, že sa to deje jeho vlastným deťom, sa na chvíľu zastavil. Skonštatoval, že nad tým neuvažoval. Tvrdí však, že doma sa so svojimi deťmi otvorene rozprávajú o sexe. Na rovinu, bez servítky. Hovorí, že otvorenosť je, pokiaľ ide o deti, v tomto prípade kľúčovým faktorom, ako sa dá predísť tomu, aby kládli otázky týkajúce sa sexu cudzím osobám. Vít tiež uvádza, že v Českej republike sa, podľa štatistík, deti stretávajú s tvrdým pornom už v ôsmom roku života. Preto nabáda, aby sa i jeho vlastní priatelia netvárili, že ich detí sa to v takomto veku ešte netýka. Nech netvrdia, že sú ešte príliš malé. V súčasnosti sa tak či onak na internete takýmto sexuálnym ponukám nemusia vyhnúť. Dôležité však podľa neho je, aby vedeli správne zareagovať a vyhodnotiť, čo je správne.

Na tlačovej konferencii padla tiež otázka, či počas tejto celej simulácie prišiel niekto z predátorov na to, že to celé iba hrajú. „Jeden muž pri reálnom stretnutí s herečkou, ku ktorému prišlo, odhalil nahrávacie zariadenie – mikroport, ktorý bol umiestnený v kvetináči, na stolíku v podniku, kde sa stretli,“ konštatuje Vít Klusák. Anežka, ktorá je jednou z herečiek, však zareagovala na paniku muža, ktorý port objavil, nasledovne: „To sem asi nasadili Rusi.“ Chlap bol údajne z celej situácie taký vydesený, že jednoducho odišiel zo stretnutia preč a nič sa nestalo. Počas takýchto schôdzok, ku ktorým vo filme prišlo, boli prítomní telesní strážcovia so slúchadlami a ukrytý štáb. V krajných situáciách, ktoré si môžete pozrieť vo filme, bol vždy na blízku i Vít, ktorý hral dievčatám otca. Ak to bolo nevyhnutné, dievčatám zavolal a zasiahol.

„Stalo sa To aj Tebe? Pomoc existuje! Nikto nemá v žiadnom prípade právo Ti ubližovať! Môže byť náročné v tom byť osamote. Ty nemusíš. Sme tu pre Teba!“ Týmito slovami sa prihovára obetiam nový web, spustený na Slovensku – STALOSATO.SK. Ak sa naň obrátite, môže vyriešiť nejeden problém.

Text: Katarína Winklerová
Foto: Laura Mlynárová