Ako sa z bezpečnostného analytika stala pravá ruka premiéra
Manažér, bezpečnostný analytik, vyšetrovateľ, copywriter, aj poradca. Osobnosť za oponou, vyštudovaný doktor práv a filozofie. Spoznal na vlastnej koži pravidlá i zákutia ázijského obchodu a kultúry. Predtým pôsobil ako bezpečnostný analytik v oblasti organizovaného zločinu na Slovensku. Nedávno sme ho mohli vidieť v úspešnom televíznom seriáli. Príjemný spoločník na debatu, odborne zdatný, ktorý pútavo skladá slová do zaujímavých myšlienok.
Takýto je 44-ročný Peter MAJTÁN, v tomto čase aj tajomník poradcov Predsedu vlády SR.
Ste poradcom premiéra. Považujete to za váš kariérny strop?
Pre úplnosť, už nie som len poradca predsedu vlády, ale aj tajomník zboru poradcov. Manažujem a riadim zbor, kde sú členovia zaoberajúci sa aktuálnymi témami. Som v priamom kontakte s premiérom, čo je vážna a zodpovedná úloha. Počas mojej profesijnej kariéry som ale zažil viaceré dramatické povolania. Bol som generálny riaditeľ a predseda predstavenstva v ázijskej obchodnej spoločnosti s tisíckami zamestnancov, desiatkami výrobných fabrík po celej Ázii. A to bola síce neporovnateľná, ale oveľa náročnejšia práca. Pracovať pre premiéra je veľmi zaujímavé. Je to pre mňa určite česť a taký prvý kontakt s politicko-manažérskou prácou.
Spomenuli ste vaše pôsobenie na nevšednom manažérskom poste v Ázii. Ako ste sa k tomu dostali?
Do Ázie som pôvodne vôbec nemal ísť. Na prácu do tejto spoločnosti ma zavolali cez agentúru, tá ma odporučila a pozvala na pohovor, kde si ma vybral priamo zástupca investorov. Tvrdili mi, že idem do silnej pracovnej skupiny, kde budem pôsobiť rok a v segmente projektový manažment. Mal som skúsenosti s obchodom a marketingom, ale až v poslednom kole som sa dozvedel, že pôjde o trh ázijský. Za rok som sa vypracoval z člena projektového manažmentu na riadiacu pozíciu. Mal som pod sebou 30-tisíc ľudí.
Je to poriadna armáda. Aké ťažké bolo adaptovať sa aj na prostredie s úplne odlišnou kultúrou a mentalitou?
Keď som zistil, že idem do Ázie, bolo to ako na hojdačke. Striedali sa vo mne očakávania, znechutenia i prekvapenia. Zvažoval som dokonca, že tam ani nepôjdem a že sa celého projektu vzdám. Nakoniec som si povedal – oukej, je to výzva a vyšiel som zo svojej komfortnej zóny. Ukázalo sa, že o Číne ako o krajine som mal úplne mylné predstavy. Nie je to nerozvinutý štát, kde nič nefunguje. Ľudia sú veľmi pracovití a flexibilní, veď je to krajina technológií a inovácií. Funguje tam úplne iný princíp obchodovania, komunikácie, zdvorilosti a obchodnej diplomacie. Trvalo mi veľmi dlho, kým som sa adaptoval, osvojil si tieto princípy a najmä – kým som to pochopil. Mal som veľkú výhodu, dostal som tlmočníka, ktorý mi prekladal z mojej rodnej reči do čínštiny a naopak. Bol to rodený Číňan, veľmi dobre sme vychádzali a pomáhali si. On sa zdokonaľoval v slovenčine a ja som nasával prvé čínske slová, ale aj kultúrne rozdiely a spôsoby komunikácie pri obchode medzi Európou a Áziou. Vytvorili sme si celkom priateľský vzťah a dodnes sme v kontakte.
V čom je obchodná stratégia v Číne iná než v našom, európskom priestore?
Predovšetkým v spôsobe komunikácie. Prvýkrát, keď som šiel na obchodné rokovanie, snažil so sa vystupovať ako profesionál. Vedel som, čo chcem dosiahnuť, na stretnutie som bol pripravený. Keďže som mal najvyššie postavenie v rámci obchodu, rokoval som o cenách, stretával som sa s dodávateľmi. Podarilo sa mi uzavrieť spoluprácu – podpísali sme zmluvu, na všetkom sme sa dohodli. Keď sa ale mala začať realizácia, firma sa prestala ozývať a komunikovať. Nerozumel som tomu. Až vtedy som sa dozvedel, že síce zmluvu podpíšete a dohodnete sa na podmienkach, ale prejavom skutočného uzatvorenia obchodu je niečo iné. Spolu sa posadiť za jeden stôl a spoločne si vychutnať jedlo. A to sa pri spomínanej spolupráci nestalo, takže všetko stratilo platnosť.
Tvrdíte, že jedlo má v Číne veľkú moc – čím to je?
Pokrm je v ázijskej kultúre znakom priateľstva. Je to posvätná vec. Ázijská kultúra je úplne iná ako slovenská. Veľmi ma zaujala a venoval som jej priestor aj v mojom osobnom živote, nielen v spojení s prácou. Napríklad aj doslovný preklad čínskeho pozdravu znamená: „Jedli ste už?” Takže spoločná večera alebo obed za jedným stolom má pre ľudí oveľa väčšiu hodnotu ako zopár navonok veľmi dôležitých podpisov.
Ak by sa vám naskytla zaujímavá pracovná príležitosť, vrátili by ste sa do Ázie znova?
Hovorí sa, nikdy nehovor nikdy, ale asi už nie… Keď som z Číny pred desiatimi rokmi odchádzal, mal som možnosť zostať tam, predĺžiť si zmluvu na ďalších päť rokov, usadiť sa natrvalo. Ponúkli mi naozaj dobré podmienky, ale bol som dlho preč. Mám silný vzťah k nášmu krásnemu Slovensku, cnelo sa mi za domovom. Predsa len, po štyroch rokoch strácate väzby s ľuďmi, vzťahy prirodzene ochladnú.
Z Číny ste si priviezli životnú skúsenosť. Súhlasíte, že vám v žilách prirodzene koluje obchodnícka krv?
Neviem, ale čosi pravdy na tom zrejme bude. Už ako malý chlapec som sa hral na obchodníka, takže obchod mi bol vždy veľmi blízky. Veľmi rád som kreslil a fotil. Tiež som inklinoval k spravodlivosti a k právu, ale skôr k filozofii práva ako napríklad trestný alebo obchodný zákon. Filozofia ma zaujala asi aj tým, že som rád mudroval, aj počúval. Všetky tieto záujmy sa odzrkadlili v mojom živote a postupne ich aj realizujem. Dnes som vyštudovaný doktor filozofie, doktor práva a veľký doktor filozofie práva.
Prečo práve štúdium práva?
Keď som skončil strednú školu, väčšina spolužiakov išla na vysokú školu. Ja som si povedal, že chcem zarábať peniaze. Mal som sľubne rozbehnutú kariéru grafika. Pracoval som pre významnú grafickú agentúru na Slovensku, ktorá si ma vybrala už ako študenta strednej školy. Ale prišiel mi povolávací rozkaz a nasledoval rok vojenčiny. Neslúžil som v klasickej armáde, boli sme pridelení pod prezídium policajného zboru. Zaujalo ma to a povedal som si, budem policajt. Bolo to krehké obdobie ponovembrovej demokracie. Politika a právo sa vyvíjali, presne tak, ako nové zákony a princípy právneho štátu. Bol tu aj organizovaný zločin – v tom čase priamo prekvital. Dostal som sa do zvláštnej policajnej jednotky, tam som nabral veľa skúseností. Chcelo to mať aj zodpovedajúce právne vedomie, preto štúdium práva. Poznal som kriminalistiku a kriminológiu, vedné disciplíny, ktoré spolu súvisia. A chcel som sa hlbšie zaoberať trestným právom, nájsť v tom filozofiu a logiku. A keďže právo je spojené aj s politológiou, tak som si ešte dorobil doktorát z politológie. Naučil som sa, ako funguje život, právo a politika.
Televízni diváci vás poznajú aj z televízneho seriálu Mafiáni, ktorý verejnoprávna televízia po úspešnej premiére znova v súčasnosti ponúka.
Aj táto zaujímavá epizóda z môjho života bola jedna veľká náhoda. Spoznal som sa s Gustávom Murínom, s autorom, ktorý písal knihy o mafiánoch a ktoré som ja čítal. Zaujímali ma, pretože som sa v tom čase venoval tejto problematike. Takže som vedel, ako sa niektoré veci naozaj stali, že ich viem zrecenzovať a poprípade potvrdiť fakty, o ktorých som presne vedel. Raz sme sa stretli a povedal mi, že ide robiť seriál o mafiánoch. Že či by som mu nepomohol so scenárom, úpravami a korektúrami. Potom prišla požiadavka, či nebudem v niektorých epizódach dokonca účinkovať na obraze ako bezpečnostný analytik, keďže som sa tým nejaký čas živil. Nechal som sa nahovoriť. Dohodli sme sa na podmienkach, povedal som mu, ktorým témam sa chcem vyhnúť a začal som rozprávať na kameru o mafiánoch, ktorých som poznal, s ktorými som mal pracovnú skúsenosť.
Dostali ste aj nejaké negatívne odozvy či komentáre, ktoré sa vás týkali, spojené so seriálom?
Práve naopak. Moje vystupovanie prijalo „publikum“ veľmi fajn, pozitívne, z čoho som bol aj ja prekvapený. Ľudia ma zdravili v obchode, nie kvôli extra popularite, ale preto, že si spojili moju tvár so seriálom. Zdravili ma akože … zo slušnosti. Keď sa seriál premiéroval, mal veľký úspech. Teraz RTVS vysiela tretiu reprízu. Stávalo sa mi, že si ma na benzinkách odchytili pumpári, ktorí sa chceli o tom rozprávať. Tá doba ich zaujímala a veľmi to prežívali. Niekedy to bolo príjemné, niekedy naopak, cez čiaru. Chcel som, aby ten príbeh bol čo najreálnejší, aby čo najviac odzrkadľoval dobu, ktorú som aj ja prežíval. Verím, že sa to podarilo.
Do akej miery sa kryjú či bijú povolania kriminalista, vyšetrovateľ a poradca premiéra?
Diplomacia so štátnou ochranou bezpečnosti krajiny veľmi úzko súvisia. A ochrana a bezpečnosť bola aj moja vtedajšia práca. Nabral som praktické skúsenosti, spoznal som činnosti policajného zboru a zvláštnych činností. Moje súčasné pôsobenie v pozícii poradného zboru premiéra SR je akýmsi prirodzeným kariérnym posunom v mojom živote. Vždy som rád prijímal výzvy v spojení so skúsenosťami, ktoré som nadobudol. Čo sa týka politiky, myslím si, že ide o zdravé a užitočné spojenie. Poznám bezpečnostné zložky, viem ako v štáte fungujú. Poznám právo, politológiu a medzinárodné vzťahy, ktoré mám tiež vyštudované. Politika ma vždy zaujímala a fascinovala. Je to spojenie všetkých mojich skúseností v živote, aby som urobil pre Slovensko to najlepšie, čo dokážem.
Čo je na politike podľa vás najťažšie?
Spojenie s politikou je veľmi náročné. Strácate súkromie, strácate voľný čas, pribúdajú zodpovednosť, náročné úlohy, nové výzvy… Byť v politike je umenie, ale je to veľmi ťažká vec. A stále platí, že politika je aj veľké huncútstvo.
Autor: Nina Osvaldová
Foto: Archív Petra Majtána
