All Posts By

Webjournal

Obyvatelia Turca si na novú cyklotrasu ešte počkajú

Trojkilometrovej cyklotrasy, ktorá bude spájať mestá Martin a Vrútky, sa zrejme tak rýchlo nedočkáme. Termín odovzdávania projektu je naplánovaný na február 2021, avšak už dnes spoločnosť Doprastav avizuje predĺženie stavebných prác. Mesto Martin napriek tomu zhotoviteľovi objektu cyklotrasy pokutu neudelí.

Súčasťou navrhovanej cyklistickej cestičky sú aj dva mosty a jeden podjazd – zrekonštruovaný most Jordán v Priekope (SO04) a druhý novovybudovaný cyklomost Priekopská (SO03), ktorý povedie ponad rieku Turiec smerom k základnej škole Hany Zelinovej vo Vrútkach. Podjazd (SO02) je umiestnený pod dvomi cestnými mostami smerom od nábrežia Turca Pltníky k Čachovskému radu.

,,Práce na označených objektoch SO03 a SO02 si vyžadujú stabilné klimatické podmienky, ktoré, žiaľ, v tomto a nadchádzajúcom zimnom období nie je možné zabezpečiť,“ uviedla pre Webjournal hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová.

S príchodom zimy sa práce na cyklotrase pozastavia, čo môže spôsobiť mierny časový sklz. V prípade, že spoločnosť Doprastav bude potrebovať predĺžiť termín kvôli klimatickým podmienkam alebo iným objektívnym dôvodom, tak im mesto Martin vyjde v ústrety.

„Nová cyklocestička bude osvetlená a je bezpečne naprojektovaná.“

Na facebookovej stránke Martin – naše mesto bez cenzúry, obyvatelia prejavili obavy spojené s trasovaním cyklocestičky, ktorá vedie po pravom nábreží rieky Turiec. Necítia sa bezpečne v blízkosti sídliska Záturčie a taktiež varujú pred možnými problémami v prípade povodňových aktivít rieky.

„Nová cyklocestička bude osvetlená a je bezpečne naprojektovaná. Niet sa čoho obávať. Čo sa týka projektovania cyklotrasy, vychádzali z potvrdených dlhodobých stavov výšky hladiny a vodného toku rieky Turiec. V prípade mimoriadnych situácií zvýšenia vodnej hladiny rieky budú situáciu v spolupráci so Správou povodia Váhu monitorovať a pre zabezpečenie bezpečnosti cyklistov bude cyklocestička v tomto období uzavretá,“ vysvetlila Z. Kalmanová.

Zakladateľ združenia Reštart Martina a administrátor facebookovej stránky ,,Martin – naše mesto bez cenzúry“ Milan Ftorek, ktorý dlhodobo trasy presadzuje, súhlasí s názorom, že tento variant je pre výstavbu najlepší: ,,Čo sa týka trasovania, verím, že inštitúcie spolupracovali s kvalifikovaným tímom odborníkov a vybrali najvhodnejší možný variant. Samozrejme, každá rieka, vrátane Turca, sa z času na čas môže stať hrozbou, no v súčasnosti máme k dispozícii celý rad rôznych protipovodňových opatrení a systémy včasného varovania, takže si nemyslím, že umiestnenie cyklotrasy pozdĺž rieky je zlý nápad, skôr naopak.“

Ak sa všetko podarí, tak už na jar obyvatelia miest Martin a Vrútky budú môcť využívať nový cyklochodník.

Autorka: Laura Kuricová
Foto: Laura Kuricová

Novinárske zverstvá

Na hodine manažmentu sme privítali Martina Podstupku, ktorý má dlhoročné skúsenosti s vedením redakcií

Magisterskí prváci sa dočkali milého prekvapenia počas stredajšej online hodiny Manažmentu médií. Ich tradičnú výučbu obohatila prednáška s odborníkom z praxe Martinom Postupkom.

Výučba sa začala tradične kontrolnými otázkami, či nám funguje technika, a potom slovo prebral hosť. Martin Postupka, ktorý je v súčasnosti vedúcim redaktorom dvojmesačníka SAV, sa počas prednášky so študentmi podelil o svoje dlhoročné skúsenosti z praxe. Poukázal na najčastejšie chyby pri písaní a upozornil na novinárske „zverstvá“. Rozhovoril sa aj o tom, že redaktori často nemajú dostatočne naštudovanú tému, čo sa potom prejavuje na kvalite textu. „Predstavte si takú scénku, ako stojí na úrade vlády po zasadnutiach redaktor, schytí ministra a všetko, čo sa ho spýta je: Pán minister, aká je filozofia návrhu, ktorý vláda schválila? V preklade to znamená: Nič z toho som nečítal, nič o tom neviem. Povedzte mi niečo, čo ustojí ako dvadsaťpäťsekundový šot,“ vysvetlil na príklade Martin Postupka.

Na záver prednášky bol priestor na otázky študentov. Ako to býva, zvedaví žurnalisti sa nedali zastaviť a tento čas naplno využili. „Bolo skvelé, že našim hosťom bol človek s dlhoročnou praxou v médiách. Páčilo sa mi, že viedol hodinu veľmi uvoľnene a porozprával nám aj niekoľko príhod z redakcie,“ zhodnotila štvrtáčka Bibiána.

Text: Alexandra Ševčíková
Foto: (bub)

Pandémia a duševné zdravie: Vzrástol počet psychiatrických pacientov, pribudli aj problémy v rodinách

Pandémia nového koronavírusu zasiahla všetky sféry nášho života. Finančná neistota, strach o zdravie svojich blízkych a pochybnosti o budúcnosti, dali poriadne zabrať aj ľudskej psychike. Na vrchole pandémie pribudol počet úzkostných porúch, depresie, ale aj pokusy o samovraždu, tvrdí detská psychiatrička.

V sobotu, 10. októbra, sme oslávili Svetový deň duševného zdravia, čo mnoho ľudí využilo na pripomenutie si toho, aké dôležité je starať sa o seba a svoju psychickú pohodu. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že plánuje založiť Centrá duševného zdravia a jeho cieľom je tiež poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rôznych typoch domovov sociálnych služieb. Vyhlásenie prišlo práve včas, keď v nemocniciach nepribúdajú len pacienti pozitívne testovaní na Covid-19, ale aj tí, ktorí pandémiu nedokážu zvládať sami a potrebujú psychiatrickú pomoc.

Spolu s deťmi trpia aj rodičia
Podľa detskej psychiatričky Terézie Rosenbergovej od začiatku pandémie pribudol počet detských pacientov, ktorých stav sa buď zhoršil alebo u nich zaznamenali nové psychické poruchy a zmeny správania. „Prvé dva mesiace sa viac prejavovali výrazné úzkostné poruchy, vo väčšej miere sa objavila depresívna symptomatika a suicidálne tendencie,“ uviedla doktorka, ktorá potvrdila znepokojujúci fakt, že v období šíriaceho sa vírusu tiež zaznamenali viac samovražedných pokusov, ale aj zvýšenie konzumu alkoholu a drog u poruchových adolescentov.

Výrazne sa zhoršila aj situácia v domácnostiach, najmä vo viacdetných rodinách, potvrdzuje T. Rosenbergová. Podľa jej slov, vyhlásenie lockdownu spôsobilo obavy a napätie rodičov, ktorí začali s nadmernou konzumáciou alkoholu a prehĺbili sa aj ich partnerské konflikty. To sa potom odrážalo aj na psychickom stave detí. Podmienky, v ktorých rodina mala len jeden počítač, pričom rodičia museli pracovať z home-officu a deti mali dištančné vzdelávanie, boli nezvládnuteľné a domácnosti boli plné kriku, napätia a konfliktov. Podľa psychiatričkiných slov, celá situácia vyprovokovala veľké množstvo rodičov žiadajúcich hospitalizácie a množstvo detí utekajúcich z domu, najmä v prípade, ak rodičia kontrolovali ich pobyt na sociálnych sieťach.

Prispôsobiť sa museli aj psychiatrické zariadenia
Rezort zdravotníctva nemá konkrétne štatistiky o pribúdajúcich psychiatrických pacientoch za posledných šesť mesiacov, poukazuje však na štúdiu uverejnenú v akademickom žurnále Indian Journal of Psychiatry zameriavajúcu sa na psychosociálny dopad pandémie na odborníkov v oblasti duševného zdravia a ich klinickú prax na Slovensku. Zdravotníci od vypuknutia pandémie pracovali pod zvyšujúcim sa tlakom, úzkosťou a strachom, ktoré sa rýchlo stupňovali, tvrdia odborníci na mentálne zdravie. Štúdia tiež opísala zmeny, ktoré museli pacienti prijať na psychiatrických oddeleniach, kde boli stanovené nové pravidlá. K nim patril napríklad zákaz návštev, výrazné obmedzenie terapeutických aktivít a rozdielny kontakt s personálom spôsobený používaním ochranných pomôcok. Príspevok poukazuje aj na pozitívnu zmenu, ako bolo povolenie používať mobilné telefóny na psychiatrických oddeleniach, čo bolo v krajine zakázané pre pacientov s ťažkými duševnými poruchami.

Pacienti s diagnostikovaným ochorením Covid-19 a duševnou poruchou, ktorí nevyžadovali hospitalizáciu, boli prednostne liečení v ich prirodzenom prostredí pomocou telemedicíny. Prvým krokom bola možnosť telefonického hovoru alebo videokonferencie, druhým osobná prehliadka v miestnosti pacienta. Novinkou bolo vytvorenie miniinfekčných jednotiek psychiatrických oddelení, kde prijímali pacientov s akútnymi duševnými poruchami a s podozrením alebo potvrdením ochorenia Covid-19.

Text: Tereza Szalaiová
Foto: (bub)

Emma Vičanová: „Kultúra potrebuje pomoc, nedovoľme jej skončiť.“

Je lokálna kreatívna scéna na hranici ohrozenia?

„Nemôžeme umenie ignorovať. Tri mesiace počas korony sme boli zatvorení a len čakali na ďalší vývoj. Začali sme skúšať, no opäť našu činnosť stopli,“ aj to tvrdí zakladateľka ochotníckeho divadelného súboru Neochotníci, Emma Vičanová, pôsobiaca v komunitnom centre ARTA Piešťany, ktorých činnosť rovnako, ako mnohých iných, poznačila pandémia koronavírusu.

Koronakríza, prerozdeľovanie financií a pozastavenie dotácií v umeleckej sfére mnohých zrazila k zemi. Pomocná ruka kultúre sa však na program vlády dostala len nedávno. Mnohí kreatívci, autori, divadelníci, fotografi, literáti museli siahnuť po opatreniach brániacich krachu, napríklad v podobe pôžičiek.

Štátne a väčšie renomované divadlá si pozornosť divákov držali predovšetkým živými prenosmi starších inscenácií na sociálnych sieťach, aktivitami s online publikom a diskusiami; zatiaľ, čo sa skúšky konali iba v obmedzenom režime. Piešťanskí ochotníci však prístup k streamovaniu cez internet nemali; priestory, v ktorých fungovali, boli zatvorené: „Počas korony sme sa stretli s mnohými komplikáciami. Najprv sme asi tri mesiace ostali odstavení a len čakali, čo bude. Celé leto sme skúšali, teraz dolaďujeme detaily v dvoch hrách, bohužiaľ, prišli nové opatrenia,“ priblížila zakladateľka ochotníckeho súboru Emma Vičanová.

„História ochotníctva v Piešťanoch je bohatá, no veľmi nešťastná.“

Súbor sa ašpirujúcej študentke VŠMÚ podarilo založiť ešte na jeseň 2019 pred pandémiou. V pláne bolo aj zakladanie občianskeho združenia. Vtedy žiadala primátora o priestory, ktorý súhlasil, s príchodom COVID-u 19 však divadlá a ostatné umelecké sféry, sa v očiach administratívy stali zrejme menej dôležitými. Spomína aj históriu divadelníctva v Piešťanoch: „V súčasnosti zakladáme OZ, problémom sú však financie, keďže naša skupina je zložená zo študentov (zväčša neplnoletých). Buď vstupný poplatok uhradíme sami alebo požiadame o pomoc Piešťancov, ktorí chcú, aby to v našom meste divadelne žilo. Po založení OZ sa, pevne verím, rozbehneme naplno. Nechcem, aby sme boli len ďalším pokusom. História ochotníctva v Piešťanoch je bohatá, no veľmi nešťastná. Zatiaľ sa skončila v roku 2005 a je mi cťou snažiť sa pokračovať v roku 2020. Hádam sa história nebude opakovať. Zakladať divadelný súbor je zložité. Zakladať divadelný súbor počas celosvetovej pandémie je šialený nápad – to je však na tom celom veľmi vzrušujúce.“ Výsledné zabezpečenie priestorov napokon nezaistilo mesto Piešťany, ale kultúrno-komunitné centrum ARTA.

Zmeny nariadení, odporúčaní a príkazov vlády sťažovali scenár vývoja každému rovnako, vyrovnávanie sa už bolo iné. Samostatné divadlo s veľkosťou Slovenského národného divadla či Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave nevyhnutne nepotrebovali riešiť otázku prežitia. Kultúra však podľa E. Vičanovej nestagnovala: „Divadlu veľmi pomohli profesionálni režiséri – Roman Maroš a Eduard Kudláč. Vďaka nim mali naše skúšky štruktúru. Roman Maroš sa ujal režírovania jednej z jednoaktoviek, Eduard Kudláč zasa zabezpečil workshop a doladenie chýb.“ Umelci si pomohli navzájom, bez nároku na honorár.

Práve honoráre vyvolávajú rozpory. Nadviazaním na úvodné financovanie, zakladateľka divadelného súboru odpovedala na to, či je Bratislava skutočne uprednostnená pred ostatnými: „To, z akého mesta pochádzate, vašu umeleckú hodnotu neformuje. Máte však sťažené možnosti. Súťažiť s Bratislavou je isteže náročné, ale nie úplne nemožné“. Zároveň vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím pozastavenia dotácií: „Nepodporujem rozhodnutie Bratislavského kraja. Bratislavu často nazývame aj akýmsi kultúrnym centrom. Kultúra nie je iba zábavka, hoci ju tak veľa politikov vníma. Nie sú ňou ani seriály treťotriednej produkcie. Nie je tu preto, aby sme si po tej ,,skutočnej” práci oddýchli. Kultúra má výchovnú a estetickú funkciu. Má upozorniť, varovať, vyjadriť názor, šokovať, naplniť. Veľa ľudí sa na nej nadrie. Bez kultúry by sa nám žilo ťažšie.“

„Nemôžeme umenie ignorovať.“

Funkcie umenia sa naplno preukázali v čase, keď bolo treba vyhľadávať rozptýlenie z izolácie, či karantény. Úlohu pôsobenia umenia na psychiku v období, keď je najväčšmi nutné ostať v pokoji, vyjadrila Emma Vičanová nasledovne: „Keď som počas karantény sledovala divadelné záznamy, všimla som si, že ich bežne so mnou sledovalo veľké publikum. Na hodinu a pol ste úplne zabudli, že za oknami zúri vírus. Divadlo, literatúra, hudba majú ozdravný účinok, formujú nás, pomáhajú nám prekonať ťažké situácie. Je mi veľmi ľúto, že si to poslanci neuvedomujú, že ju odsúvajú na druhú koľaj. Keď si bežní ľudia pozrú všetky umelecké profesie a zistia, koľko ľudí pracuje v zákulisí, možno pochopia, že odstavenie dotácií alebo pandemická situácia skutočne kultúru zabíja. Kultúra potrebuje pomoc, nedovoľme jej skončiť. Hoci je súčasná situácia veľmi zložitá, nemôžeme umenie ignorovať.“

Autorka: Mária Juríková
Foto: Emma Vičanová/ARTA, Martin Kulich

Rekonštrukcia panelky pri Trenčíne potrvá jeden a pol roka

Motoristom jazdiacim z Trenčína do Prievidze svitá na lepšie časy. Dlho odkladaná rekonštrukcia cesty I. triedy v úseku Chocholná – Velčice, Mníchova Lehota konečne dostala zelenú. Cesta známa aj ako „panelka“ trápila šoférov už dlhé roky.

„Do Trenčína chodievam často, tento úsek cesty je hrozný. Cesta je v katastrofálnom stave,“ posťažoval sa vodič Adam. Jeho slová potvrdzuje aj šoférka Jana: „Všade sú výmole, človek musí ísť veľmi pomaly, aby si nepoškodil auto.“ Čo však môže byť pozitívnou správou pre všetkých obyvateľov Trenčína, okolitých dedín, ale najmä vodičov motorových vozidiel jazdiacich po tejto trase je to, že Trenčiansky samosprávny kraj dostal 18. augusta 2020 platné stavebné povolenie a verí, že práce na tomto úseku sa čoskoro rozbehnú.

„Trenčianskej župe modernizácia spomínanej cesty nie je ľahostajná, aj preto sme viackrát iniciovali a boli účastní na pracovných stretnutiach,“ potvrdil pre Webjournal snahu o vyriešenie problému Matej Plánek z kancelárie predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. TSK však vyjadruje súčinnosť vo všetkých činnostiach spojených s rekonštrukciou spomínanej cesty, konkrétny plán je však v rukách Slovenskej správy ciest.

„Samotné práce budú organizované v polovičnom profile komunikácie, po úsekoch maximálne po 500 metroch. Rekonštrukcia je v zmysle projektovej dokumentácie plánovaná na 18 mesiacov,“ objasnila uskutočnenie opravy tohto úseku hovorkyňa Slovenskej správy ciest Lucia Karelová. Presné dátumy začiatku rekonštrukcie zatiaľ nie sú známe, pretože ministerstvo v súčasnosti kontroluje pripravované súťažné podklady. „Po ich odsúhlasení vypíšeme súťaž na zhotoviteľa prác,“ uviedla. Predpoklad podpísania zmluvy so zhotoviteľom rekonštrukcie sa odhaduje na jar roku 2021.

Autorka: Kamila Gúčiková
Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Preberá koronavírus moc nad naším psychickým zdravím?

Strach. Hnev. Smútok. Samota. Ľudia bojujú s týmito pocitmi každý deň. Avšak pandémia nového koronavírusu tieto emócie ešte zintenzívnila. Linky pomoci v poslednom období zaznamenávajú obrovský nárast kontaktov so žiadosťami o pomoc. Depresia a úzkosť patria medzi najčastejšie psychické problémy.  Ako si zachovať „chladnú hlavu“ počas koronakrízy? Ako zabrániť strachu, aby ovládal náš život? Je téma psychického zdravia stále tabu téma na Slovensku? K týmto témam sa vyjadrili odborníci z tímu Ipčko.sk.

Na Slovensku funguje niekoľko liniek pomoci, ktoré poskytujú pomoc ľuďom v núdzi. Jednou z nich je aj internetová psychologická poradňa IPčko.sk. Podľa posledných údajov zaznamenala táto poradňa až päťnásobný nárast kontaktov žiadajúcich o pomoc. „Za prvý polrok tohto roka nás kontaktovalo približne 20 000 ľudí, čo bol priemerný počet kontaktov za celý rok 2019,“ uviedol pre Webžurnál psychológ a programový riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro. V súvislosti so zvýšeným počtom kontaktov muselo IPčko rozšíriť svoj tím z pôvodných 40 odborných psychológov na 60. Od konca apríla rozšírili aj svoj portál,  okrem chatovej poradne funguje aj Krízová linka pomoci.

Marek Madro ďalej hovorí o strachu ako o prirodzenej emócii pri nových skúsenostiach. „Je úplne normálne, že počas pandémie pociťujeme obavu či nepokoj. Nadmerný a nebezpečný strach nastáva vtedy, keď nám zabraňuje v žití nášho života a ohrozuje nás alebo ostatných. Síce je táto situácia nová a desivá, musíme si uvedomiť, že nebude trvať navždy.“ Dôležité teda je, aby sme sa pokúsili zachovať pokoj. Ak však cítime, že tieto pocity stále pretrvávajú, mali by sme vyhľadať odbornú pomoc.

Pripustiť si, že potrebujeme pomoc je síce ťažké, no veľmi dôležité. Osamelosť a neistota priniesla do životov niektorých ľudí silné suicidálne myšlienky. „Dôvodov na samovraždu býva veľa. Malých, ktoré zostali v nás a nesieme si ich so sebou až dovtedy, keď už nevidíme cestu, kam ďalej ísť,“ hovorí Zuzana Juráneková, ktorá je súčasťou tímu IPčko. V takej situácii je dôležité nezostať sám. Hovoriť o svojich pocitoch. Zdôveriť sa buď niekomu blízkemu, komu dôverujeme alebo kontaktovať odborníka. Dôležité je nájsť v sebe silu a vôľu pokračovať ďalej a nevzdávať sa. „Denne nás kontaktuje asi 120 mladých ľudí, avšak kontaktujú nás aj dospelí či seniori,“ hovorí M. Madro. Linka teda nefunguje iba pre určitú vekovú kategóriu, ale môže sa na ňu obrátiť naozaj každý. Nezáleží na veku ani na probléme.

K téme koronavírusu a jeho následkom na psychickom zdraví sa vyjadrili aj niekoľkí študenti. „Na mňa pandémia až taký dopad nemala. V súčasnosti bývam v byte s mojimi kamarátmi, takže mám aj sociálny kontakt. Avšak chýbajú mi posedenia v kaviarňach či reštauráciách a cestovanie. Môj priateľ študuje v Brne, čo je asi jediná vec, pri ktorej som pocítila, že ma táto situácia obmedzuje,“ hovorí študentka žurnalistiky Lucia. Ďalej pokračuje jej spolužiak Denis: „Samozrejme, že som nebol nadšený z tejto situácie, ale neberiem ju tragicky. Snažím sa zamerať na činnosti, ktoré môžem robiť aj v tomto čase. Treba sa sústrediť na pozitívne veci, hoci aj maličkosti, potom ide všetko ľahšie. Obmedzenie som najviac pocítil pri cestovaní do zahraničia, keďže sa situácia zmenila zo dňa na deň, musel som svoje cesty zrušiť.“

V poslednom čase téma duševného zdravia prestala byť tabu, no stále sa o nej nehovorí dostatočne. Povedomie ľudí o existencii liniek či portálov, ktoré poskytujú pomoc ľuďom so suicidálnymi myšlienkami, je stále nízke. „Existuje veľké množstvo ľudí, ktorí sa kvôli stigme boja vyhľadať odborníka. Ktorí sa k nemu ani nedostanú, pretože ich nie je dostatok,“ vyjadrila sa Z. Juráneková.

Kontakty na krízové linky a poradne na pomoc ľuďom v núdzi:

ipcko.sk – anonymná a bezplatná internetová linka dôvery pre mladých ľudí, funguje každý deň od 7:00 do 24:00

dobralinka.sk – anonymná a bezplatná internetová linka dôvery pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, funguje každý pracovný deň od 15:00 do 20:00

pomoc.sk – anonymná a bezplatná združená linka pomoci, funguje každý deň od 18:00 do 22:00

linkadeti.sk – chat Linky detskej dôvery, funguje každý deň od 14:00 do 19:00

Linka detskej istoty 116 111 – nonstop, bezplatná, anonymná linka pomoci pred deti a mládež

Linka detskej dôvery055/234 72 72 – anonymná linka pre deti dostupná každý pracovný deň od 14:00 do 20:00

Linka Nezábudka0800 800 566 – bezplatná telefonická linka dôvery


Text: Veronika Cepková

Rodinné prídavky už navždy bez papierových potvrdení?

Chaos v súvislosti s papierovými potvrdeniami majú aj tento školský rok nielen študenti a rodičia, ale aj školy. V októbri minulého roka prišlo Ministerstvo školstva so správou, že papierovým potvrdeniam o návšteve školy na rodinné prídavky je koniec, hoci úrady minulý rok tieto potvrdenia ešte prijímali.

„Ako to teda vlastne s tými potvrdeniami je? Myslela som si, že to už netreba, no moja referentka mi to dala so slovami, že ona sama nevie, či to treba alebo nie,“ pýta sa študentka Monika na sociálnej sieti v skupine študentov Univerzity Komenského. Nie je jediná, kto v tom nemá jasno. Odpovede v komentároch sú nerozhodné; niektorí majú skúsenosť, že potvrdenia už netreba, iní boli na úrade aj tento rok. „Podľa mojej skúsenosti je prax slovenskej digitalizácie taká, že aj naďalej treba priniesť papier,“ zhrnula študentka Veronika.

Zmätení sú aj rodičia. „Minulý školský rok úrad ešte bral potvrdenia o návšteve školy, tento ma úradníčka vyhnala s tým, že načo?“ krúti hlavou Zuzana, matka stredoškoláka. „Na úrade som čakala pol hodiny medzi ľuďmi, ktorí tiež priniesli svoje potvrdenia; a úplne zbytočne.“

Isté si nie sú ani školy. Kým jedno zo žilinských gymnázií papierové potvrdenia tento rok vôbec nevydávalo, študijné oddelenie Univerzity Komenského poskytlo potvrdenie na rodinné prídavky takmer každému študentovi. Školy, tak ako aj študentov, môže zmiasť práve fakt, že papierové potvrdenie je stále dostupné na stiahnutie na oficiálnych stránkach.

„Na úrade som čakala pol hodiny medzi ľuďmi, ktorí tiež priniesli svoje potvrdenia; a úplne zbytočne.“

A čo na to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny? „Papierové potvrdenia o návšteve školy sa od 1. septembra 2020 od klientov už nevyžadujú,“ objasnila pre Webjournal.sk situáciu ich hovorkyňa Mária Hrehová. Výnimkou je len štúdium v zahraničí. Tiež podotýka, že tento rok na úrad chodí s papierovými potvrdeniami už len malé percento klientov, ich počet sa výrazne znížil.

Pôvodným potvrdeniam na rodinné prídavky teda už skutočne odzvonilo, napriek tomu sa študenti papierových potvrdení o návšteve školy úplne nezbavia. Stále ich potrebujú napríklad pre banku, ak majú otvorený študentský účet, či na brigádu, ak ide o prácu na dohodu pre študenta.

Autorka: Tatiana Piliarová
Foto: ilustračné foto

Z núdze cnosť. Tak sa na online výučbu pozerajú študenti a učitelia našej katedry

Naplánovaná schôdza v Teamse, pohodlné domáce oblečenie, vypnutý mikrofón aj webkamera. Nikto predsa nechce, aby spolužiaci s učiteľom počuli, ako ich mama volá jesť či vešať bielizeň. Nech sa páči, online hodina sa môže začať. Už len dúfať, že nevypadne wi-fi.
Pre Webjournal.sk sme zisťovali postoje vyučujúcich a študentov z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Sme v situácii, keď nemáme na výber
,,Musíme sa prispôsobiť online možnostiam. V prípade menších skupín môže byť táto výučba dokonca prínosom – najmä ak ide o prakticky zamerané kurzy,“ vysvetľuje vedúci katedry doktor Ján Hacek. Väčšina vyučujúcich si na online výučbu bez problémov zvykla, no považujú ju za nutné zlo. Sú tu aj takí, ktorým dala príležitosť zdokonaliť svoje technologické zručnosti. ,,Vzhľadom na môj vek a zdravotné dôvody mi tento spôsob vyučovania maximálne vyhovuje. Je úžasné, že na záver svojej pedagogickej kariéry zvládam online výučbu,“ teší sa docentka Mária Follrichová.

,, Žurnalistika je viac zručnostná než vedomostná disciplína, mnohé veci sa dištančne učiť nedajú.“

Za najväčšiu výhodu považujú časovú flexibilitu a fakt, že sa vôbec dá vyučovať. ,,Predstavte si, že by pandémia udrela pred 15, 20 či 30 rokmi? Študenti by zostali doma, ale ďalej čo? Samoštúdium? Alebo opakovanie ročníka?,“ uvažuje doktor Adam Solga. Naopak, za najťažšie považujú udržať pozornosť študenta, ktorý sedí aj niekoľko hodín za monitorom. Náročné je to najmä pri prakticky zameraných predmetoch ako sú mediálne ateliéry či moderovanie. ,,Žurnalistika je viac zručnostná než vedomostná disciplína, mnohé veci sa dištančne učiť nedajú. Všetko, čo sa dá odprednášať, je online super. Všetko, čo treba trénovať, je online neužitočná strata času,“ hovorí doktorka Anna Sámelová.

Jediná schodná cesta ako aktuálne pokračovať v štúdiu
Študentom chýba priamy kontakt, spolužiaci, ruch v triede aj spoločné posedenia v blízkej kaviarni oproti našej budove, ktorými vypĺňali ,,okná“ v rozvrhu. Na tento typ výučby si zvykli pomerne rýchlo, no zhodujú sa, že klasické prednášky to plnohodnotne nenahradí. Piatakom robí vrásky na čele aj príprava diplomovej práce. ,,Budú mi chýbať osobné stretnutia so školiteľom, na ktorých som pri bakalárskej práci dostala vždy najlepšiu väzbu. Tá sa dištančne nahradiť nedá,“ vysvetľuje piatačka Tamara. ,,Navyše, pre mňa, ako študentku končiaceho ročníka, je predstava, že sa do školy už nikdy nevrátim prinajmenšom smutná.“

Prváčka Barbora, na rozdiel od vyšších študentov z vyšších ročníkov, tento semester v škole bola. Hoci iba dva týždne. ,,Neustála dezinfekcia, odstupy, ktoré sa ťažko dodržiavali, zahmlievanie dioptrických okuliarov či problémy s porozumením výkladu kvôli rúškam. Nehovoriac o tom, že som nevidela úsmevy a mimiku spolužiakov. Bolo to dosť depresívne,“ spomína. Dodáva, že škola určite urobila maximum, ale bohužiaľ, pre súčasnú situáciu aj prváci museli prejsť na online štúdium.

Autorka: Lucia Matejová
Foto: Andrea Škvareninová

Koronavírus opravy v Ružinove spomalil, ale nezastavil

Aj napriek stále neutíchajúcej koronakríze, ktorá zasiahla všetky odvetvia života, prešla bratislavská mestská časť Ružinov viacerými zmenami. Tento rok sa opráv a rekonštrukcií dočkali viaceré cesty aj verejné priestranstvá, pričom ďalšie budú revitalizovať už čoskoro.

Medzi najväčšie projekty, ktoré v rámci mestskej časti tento rok realizovali, patrili oprava chodníkov na Hraničnej a výmena vozovky na Drieňovej. Na prvej zo týchto ulíc, v úseku od Mlynských nív až po Stachanovskú, položili nový asfalt, vymenili poškodené obrubníky a pribudli takisto aj odvodňovacie bloky. Na Drieňovej ulici, ktorá patrí medzi dopravne najvyťaženejšie ulice v celom Ružinove, sa oprava uskutočnila dvojfázovo, aby nedošlo k obmedzeniu plynulosti cestnej premávky. „Oprava spočívala v odfrézovaní asfaltovej vrstvy a položení nového asfaltového krytu, debarierizácii priechodov pre chodcov a vo výmene poškodených obrubníkov,“ povedala hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová.

Keďže situácia ohľadom koronavírusu na jar spomalila či dokonca úplne zastavila možnosť uskutočniť viaceré z plánovaných projektov, ako nám potvrdila mestská časť aj magistrát, Ružinov sa do ich realizácie púšťa až na jeseň. Patrí medzi ne aj oprava vybraných detských ihrísk a parkov. V súčasnosti kompletne rekonštruujú ihrisko na Albrechtovej ulici, kde menia herné prvky, mobiliár (lavičky a odpadkové koše), hokejbalové ihrisko a pribudnúť by mala aj workoutová zostava. Tvár v najbližšom čase zmení aj detské ihrisko na Martinčekovej ulici – mestská časť plánuje vymeniť celú drevenú hernú zostavu, ktorá je v havarijnom stave. Opravou prejde aj pridružené hokejbalové ihrisko. Spevnia hraciu plochu, osadia nové mantinely, hokejbalové bránky a koše na basketbal.

Zmeny sa odohrávajú aj v ružinovských parkoch. Revitalizáciou v súčasnom období prechádza Rapošov park v Trnávke, ktorý sa okrem iného dočká aj osadenia nových lavičiek. S ošetrovaním drevín finišujú pri Štrkoveckom jazere a plánujú pokračovať v parku Andreja Hlinku, dodala hovorkyňa MČ Ružinov Tatiana Tóthová.

Čo, kde a za koľko?

  • Oprava komunikácií na Hraničnej a Drieňovej ulici – 285 000 eur
  • Oprava detského ihriska na Albrechtovej ulici – 220 000 eur
  • Oprava detského ihriska a pridruženého hokejbalového ihriska na Martinčekovej ulici – 176 000 eur
  • Revitalizácia Rapošovho parku, parku pri Štrkoveckom jazere a parku Andreja Hlinku – 70 000 eur
  • Revitalizácia ruží vo viacerých lokalitách (Martinčekova ul., Herlianska ul., Ružová dolina) – 17 000 eur

Autor: Daniel Ivančák
Foto: facebookový profil starostu Ružinova Martina Chrena

Pandémia koronavírusu: Vysokoškolské mestečko Ľ. Štúra stíchlo

Oslavy na izbách, z ktorých študenti rozospatí utekajú priamo na prednášky, nekonečné rady v jedálni na vyprážaný syr a preplnené autobusy, to všetko je minulosť. Univerzity v súvislosti so zlou epidemiologickou situáciou prešli na online výučbu a študentov vyzvali, aby dobrovoľne opustili internátne izby. Ako informovala Univerzita Komenského, k 5. októbru 2020 zostalo na internátoch len
2 340 ubytovaných, predovšetkým zo zahraničia. Ako budú internáty postupovať v prípade zhoršenia situácie, budú musieť títo študenti nasilu odísť?

Ak by sa stalo, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva pre nepriaznivý epidemiologický trend nariadi na internátoch karanténu a uzavrie ich, ubytovaní budú povinní podrobiť sa jej. Tomu by sme radi predišli. V zariadeniach Univerzity Komenského býva približne 8 000 študentov, starostlivosť o taký obrovský počet ľudí by bol nezvládnuteľným náporom na zamestnancov internátov,“ povedala pre Webjournal hovorkyňa Univerzity Komenského, Lenka Miller a zdôraznila dôvody, prečo bol potrebný odchod väčšiny študentov.

„Študenti, ktorí sú v karanténe alebo v izolácii, dostávajú stravu trikrát denne, zamestnanci sa im starajú o bežné potreby a hygienické podmienky. To je zvládnuteľné pri menších počtoch, ale ak by sa choroba nekontrolovateľne rozšírila, tento scenár si nevieme predstaviť,“ upresnila.

Ako vyzerala individuálna karanténa na internátoch? V krátkosti ju priblížila Natália, študentka Prírodovedeckej fakulty UK : „Keď som sa dozvedela, že musím ísť do karantény, bola som vo svojej bunke sama. Ubytovacie oddelenie informovalo spolubývajúce a pripravili im náhradnú izbu. Spýtali sa ma, či mám záujem o donášku jedál na izbu. Keďže som mala dostatok potravín, túto možnosť som odmietla. Bolo to pre mňa ťažké, nemám rada samotu a zároveň som sa bála výsledku testu. Ten bol, našťastie, negatívny.“ Natália za nedostatok považuje chýbajúci telefónny kontakt a pomerne zdĺhavú komunikáciu prostredníctvom emailu.

V súčasnosti internáty evidujú piatich nakazených koronavírusom. Oficiálna stránka UK ďakuje všetkým študentom, ktorí dobrovoľne internáty opustili a tým zabránili vzniku potencionálneho ohniska. Zároveň vyzýva ubytovaných, aby rešpektovali prísne nariadenia.

Text: Mária Miháliková