Veronika Cepková

Hoaxy, fake news, missinformácie. S príchodom pandémie koronavírusu sa stali tieto slová súčasťou nášho bežného, každodenného slovníka. O nebezpečenstve, ktoré prinášajú, počujeme z každej strany. Na školách sa síce kladie väčší dôraz na mediálnu gramotnosť, no čo s generáciou, ktorá takéto vzdelanie nemala? Ako rozoberať túto problematiku so staršími ročníkmi a prečo práve staršia generácia je náchylnejšia dôverovať falošným správam, na to odpovedá v rozhovore Tomáš Kriššák, ktorý pracuje ako manager v spoločnosti Gerulata Technologies. Posledné dva roky sa venoval problematike dezinformácií, pričom sa sústredil najmä na platformu Facebook.

Ako sa líši prístup k dezinformáciám mladšej a staršej generácie?

Hlavným rozdielom je, že každá generácia sa pohybuje na iných platformách v digitálnom prostredí. Na Slovensku mladšie ročníky, od 15 do 25 rokov, dominujú na Instagrame. Najmladšia skupina, do 15 rokov, je aktívna na TikToku. Rozdiel nachádzame aj v dezinformačnom obsahu. Na týchto sieťach sa objavujú nepravdy ohľadom témy lifestylu, nie politické, ako je tomu na Facebooku. Na tejto sieti nie je takmer žiadna kontrola obsahu, čo spôsobilo, že sa nepravdivé informácie sa šírili dlhodobo.

Facebook využíva najmä veková skupina staršia ako 25 rokov. Zraniteľnými sú práve ľudia nad 50 rokov, ktorí sú súčasťou tzv. stratenej generácie. Majú väčšiu tendenciu súhlasiť s naratívmi, ktoré v nich posilňujú sklamané videnie sveta.

Najohrozenejšiu zložku tvoria seniori, ktorí boli zvyknutí na úplne inú mediálnu realitu. Jednoduchšiu. Napísané platilo a vždy šlo o pravdivé informácie. Nik ich neviedol k overovaniu si informácií a bohužiaľ sú veľmi dôverčiví.

Žijeme v čase informačnej presýtenosti. Patrí aj tento faktor k dôvodom, prečo ľudia veria dezinformáciám?

Pretlak informácií vedie k nerozhodnosti. Ak niekomu dám dve voľby, má jasno o pár sekúnd. Keď mu ich dám dvanásťtisíc, strávi premýšľaním niekoľko rokov. Čím viac obsahu máme k dispozícii, pričom je ešte aj invazívny, tým je človek v horšej pozícii.

Všeobecne je lepšie mať jasný prehľad nad svojou mikrorealitou, ako byť perfektne informovaný o všetkých svetových udalostiach, nad ktorými človek nemá moc.

Je politický podtón Facebooku dôvod, prečo ho najviac využíva veková skupina päťdesiatnikov?

Nemyslím si, že ľudia sú na Facebooku, aby mali prehľad o dianí v politike alebo spoločenských témach. Sú tam preto, že si založili konto. V tej chvíli Facebook na nich začne uplatňovať svoje nástroje. Tie vytvárajú kompulzívne návyky, z ktorých vzniká nekontrolovateľná závislosť. Môžeme povedať, že ide o digitálny heroín. Človek je neustále zvedavý, nechce, aby mu niečo ušlo. Platformy si týmito háčikmi získajú človeka, ktorý sa opakovane vracia a trávi tam veľa času.

Keďže Facebook nedokáže skoncentrovať také obrovské množstvo dát, a teda prispôsobiť obsah užívateľovi, aby bol preňho čo najpríťažlivejší, vidíme vznik asimetrickej rovnice. Na jednej strane je človek vo veľmi slabej pozícii, keď si neuvedomuje, akými trikmi je vtiahnutý do priestoru siete. Na druhej strane stojí korporácia, ktorá používa dáta zozbierané z celej planéty, vďaka ktorým dokážu ich servery veľmi rýchlo vyhodnotiť príťažlivý obsah pre každého používateľa. Ide o digitálne väzenie. Chybou je aj to, že sociálne siete nie sú proaktívne v šírení povedomia o závislosti. Bohužiaľ, ľudia považujú za najlákavejší obsah práve ten nepravdivý. Dokáže v nich rezonovať ako strachy a predsudky.

Aké sú najčastejšie chyby pri komunikácii so seniormi?

Určite k nim netreba pristupovať ako k deťom. Je to dehonestujúce a môžu sa potom cítiť hlúpo. Dôležité je si uvedomiť, že títo ľudia majú niečo prežité. Majú svoj rozum. V žiadnom prípade nie sú hlupáci či naivky. Mali by sme k nim pristupovať s rešpektom, dať im priestor hovoriť, počúvať a pracovať s tým, čo povedia.

Najlepšie je zaujať partnerský prístup. Určite nie vyvyšovať sa alebo byť patronizujúci. Podať im pomocnú ruku, ak ju sami chcú, ale netlačiť na nich. Tiež je dobre poňať to hravou formou. Pripraviť hru alebo modelovú situáciu, kde sa sami môžu dopracovať k správnemu rozhodnutiu. Dať im bezpečný priestor, kde sa môžu ešte niečo priučiť a rozobrať to s nimi ako s dospelými osobami, ktorými sú.

Jednou z príčin, prečo starší ľudia dôverujú dezinformáciám, je absencia mediálnej gramotnosti, ktorá je pre dnešných školákov už skoro samozrejmosťou. Ako im tento deficit môžeme vynahradiť?

Seniori majú možnosť prihlásiť na kurz informačnej bezpečnosti. Veľkú rolu v tejto situácii hrá aj zodpovedný prístup blízkych osôb. Z vlastnej skúsenosti viem, že seniori sú zvedaví, majú bystrú myseľ a nechcú byť klamaní. Baví ich aj v pokročilom veku spoznávať nové veci. Uvedomujú si, že svet sa zmenil. Avšak sú stratení v tom, ako a kde hľadať relevantné informácie. Treba ich zaujať a pomôcť sa zorientovať.

Vy ste tiež viedli niekoľko kurzov informačnej bezpečnosti pre seniorov. Ako fuguje takýto seminár?

V úvode stretnutí sme hovorili o vývine dezinformácií, prečo sú dnes takým veľkým problémom, aký vplyv môžu mať na náš osobný, ale aj spoločenský život, či prečo je dobré uprednostniť tlačoviny pred digitálom. Následne absolvovali niekoľko praktických cvičení, ktoré im ukázali ich kognitívne defekty – čomu dokážu veriť alebo aké majú predsudky.

Viedli sme aj dikusie o tom, že stráviť o trošku viac času nad jednou informáciou a porozumieť jej, je vždy lepšie, ako ušetriť päť minút a šíriť nepravdy.

Kde sa môžu záujemcovia prihlásiť?

Aktuálne sa kvôli pandemickej situácii nie je možné prihlásiť. Avšak na facebookovej stránke chcekbot.sk je uverejnený test kritického myslenia, ktorý automaticky vyhodnotí vaše výsledky. Podobný obsah ponúka aj stránka projekthope.sk. Tu si môžu ľudia skúsiť rôzne modelové situácie, ktoré sa sústredia na problematiku trollerstva, haterstva či stalkingu.

Aké sú vaše skúsenosti s prácou so seniormi?

Ja ich mám veľmi rád a práca s nimi ma bavila. Vždy ma nabili pozítvnou energiou. Sú to chodiace zásobníky skúseností, vedomostí, spomienok a rád, čo je obohacujúce pre obe strany.

Niektorí môžu mať skúsenosti so staršími ľuďmi a ich tvrdohlavosťou. Aký postup je vhodné zvoliť pri ľuďoch, ktorí si stoja za svojou pravdou a nechcú si nechať pomôcť?

Pokojná konverzácia môže viesť k tomu, že sa nám človek otvorí. Je veľa prípadov, keď sa za dôverou v dezinformácie skrývajú osobné problémy. Keďže dezinformácie útočia primárne na emócie, tak psychologický faktor hrá v tejto problematike veľkú rolu. Niekedy ide o volanie o pomoc. Ak človek žije osamote, potrebuje pozornosť a môže sa stať, že si ju vypýta aj takýmto spôsobom.

Pri konverzácii s tvrdohlavou osobou je dobré si predstaviť misku váh. Na jednej strane stojí otázka: Ako veľmi je pre mňa dôležité mať s týmto človekom dobrý vzťah? Na druhej strane misky môžeme položiť otázku: Ako veľmi je pre mňa dôležité, aby som mu pomohol vidieť pravdu?

Tiež je dôležité túto tému dávkovať. Priveľké množstvo informácií môžu vzbudiť v človeku znechutenie.

Vo vyostrenej atmosfére je lepším riešním zmena témy – na niečo pozitívne. Pripomenúť si šťastné chvíle, prečo sa máme radi a to, čo nás spája. Taktiež, ak vidím, že takáto diskusia môže druhému človeku ublížiť, je lepšie debatu ukončiť.

Veronika Cepková

Dokonalá postava, nutrične bohaté jedlo a fotky z fitka. Ráno smoothičko, obed šalátik a na večeru iba nejakú ľahkú zeleninku. Ani nie ovocie, pretože to obsahuje sacharidy. A pozor na orechy! To sú predsa tuky! Na niečo som zabudla? Sú to bludy alebo naozaj efektívne rady? Robí váš obľúbený influencer čosi inak?

O podobné tipy, ako sa začať správne stravovať na účtoch sociálnych sietí veru nie je núdza. Paradoxom je, že síce ich vplyv na naše jedenie je obrovský, iba málokto si ho vôbec uvedomuje. Ako príklad si môžeme vziať druhú najúspešnejsiu a najpopulárnejšiu aplikáciu na svete – Instagram. Jeho primárnym cieľom bola možnosť zdieľať každý okamih. V tejto ére si veľkú obľubu získali blogy o cestovaní, móde, ale aj jedle. Nie je teda prekvapením, že medzi trendovými fotkami boli obrázky kávičiek, koláčikov či rôzne receptíky. Dnes už iba málokto vedie blog, pretože táto sociálna sieť ponúka priestor na všetko – fotka, popis aj spätná väzba.

Trend správneho stravovania sa šíril rýchlosťou blesku. Otvorili ste aplikáciu a každý druhý príspevok bol o jedle. O zdravom jedle. Žiadna pizza, chipsy či burger. To sú predsa prehrešky! Ilúzia, že iba čistá strava je správna, presvedčila nejedného človeka zmeniť svoj jedálniček. Všimli ste si, koľko vegetariánov, vegánov, rawákov, ketodieťákov či nových diét priniesol vznik týchto platforiem?

Nepochybujem, že ste počuli už o takej anorexii či bulímii, ktorých vplyv a popularita sa pripisuje tiež súčasnému fenoménu voľného času. Fotky dokonalého tela, cvičenia, zdravej stravy a nízkeho sebavedomia, môžu u mladých ľudí vyvolať aj takéto závažné ochorenia. Ale čo taká ortorexia? Že neviete, o čom hovorím?

Ide o druh poruchy príjmu potravy. Doslova je to posadnutosť zdravým životným štýlom. Na rozdiel od anorexie či bulímie, pri ortorexii nie je problémom kvantita pokrmu, ale jeho

kvalita. Čo budem jesť? Budú to mať v bio obchode? Ako to pripravím? Podobnými myšlienkami sa dokážu ortorektici zaoberať aj niekoľko hodín. Ich cieľom je príjmať čo najčistejšiu stravu, teda čo najmenej spracovanú a kombinovanú. Nakupujú iba v bio obchodoch a keď sa dá, tak si potraviny radšej dopestujú sami. Pokazenie vzťahu s jedlom nie je jediným negatívnym dôsledkom ortorexie. Sociálna izolácia, ale tiež náhla strata hmotnosti, ktorá môže viesť až k hospitalizácii. Toto ochorenie nemusí vyzerať nebezpečne, no tým sa iba zvyšuje jeho riziko. Iba málokto sa zľakne, ak mu niekto povie, že sa chce začať stravovať zdravšie.

Áno, áno, zvoliť si kvalitnejšie či plnohodnotnejšie jedlo, je skvelé rozhodnutie. No pred začiatkom je dôležité si uvedomiť, že hranica medzi zdravým stravovaním a obsesiou je veľmi tenká. Tak ako v živote, aj pri stravovaní je cieľom balans. Čo to znamená? Prijímať nutrične vyváženú potravu, no tiež nemať výčitky, ak si doprajeme niečo kalorickejšie. Nekategorizovať stravu na zlú či dobrú, no naučiť sa ju vnímať ako prostriedok, ktorý nám dáva energiu. Energiu, ktorú potrebujeme, aby sme žili. Normálne a plnohodnotne.

Veronika Cepková

Filtrík sem, filtrík tam, len nech som cool a in. Kým o mobiloch ešte pred desiatimi rokmi školáci na základných školách ani nesnívali, dnes sú už pre škôlkarov samozrejmosťou. Rozprávka? Beriem tablet. Projekt do školy? Veď na internete je všetko. Kniha? To čo je? Sociálnych siete a technológie nás vtiahli do virtuálneho sveta tak veľmi, že bez mobilu nejdeme nikam. Doslova.

Koľkokrát ste sa prichytili pri tom, ako ste boli s niekým na káve a chceli ihneď zdieľať tento moment s vašimi sledovateľmi? Kedy naposledy ste navštívili pekné miesto bez myšlienky postovania ho na populárnych platformách? Možno lepšou otázkou by bolo, kedy naposledy ste šli na toaletu bez mobilu. Na takomto správaní by sme sa ešte pred pár rokmi zasmiali. Dnes? Samozrejmosť. Novú realitu, ktorú vytvorili populárne platformy žijeme každý deň a pritom si neuvedomuje, že na tejto realite nič reálne nie je.

Sociálne siete, mobilné zariadenia a závislosť. Čo vytvára toto trio? FOMO generáciu. Toto pomenovanie pochádza z anglickej skratky – fear of missing out. Ide teda o súčasných mileniálov, ktorí sa obávajú, že im niečo ujde. Strach, že sa niečo udeje a oni o tom nebudú vedieť. Strach, že prídu o informáciu, ktorá ich vlastne ani nezaujíma, no fóbia z nevedomosti je väčšia.

Kto to je? Čo robí? Kde sa práve nachádza? Potreba vedieť o všetkom nás čoraz viac zväzuje. Sociálne siete v nás vzbudzujú potrebu zdieľať každý jeden okamih nášho života. Niektorí dokážu stráviť niekoľko hodín s tvárami prilepenými na obrazovkách mobilných telefónov. Pohodlná prokrastinácia však nie je jediným problémom tejto generácie. Zhoršený zrak, krivá chrbtica, úzkosť či depresia, sa stali ich novodobým trendom fomákov.

Netvrdím, že sociálne siete sú zlé. To vôbec nie. Pamätáte si však to porekadlo, čo sa nám naše staré mamy snažili vštepiť do hláv, že všetkého veľa škodí? Trávime nezmyselné

množstvo času pozeraním sa na fotky či videá domácich maznáčikov, kávičiek či tréningov z fitka. A vždy s tým istým výsledkom: „Och, tak toto bol stratený čas.“ Koľkokrát za posledný týždeň odznela táto veta vo vašej hlave po zhliadnutí kontentu na sociálnych sieťach? Presne tak, už to ani nepočítame. Tak zase nabudúce, pri vašom obľúbenom influencerovi.

Veronika Cepková