„Ľudský rozmer novinárov sa vytráca“

Autor: Dávid Malík

„Nulté číslo od Umberta Eca. Pokiaľ sa chcete témou našej diskusie zaoberať hlbšie, dozviete sa v nej veľa o médiách, povedal na úvod Gustáv Murín. Potom prešiel k samotnej téme prednášky. Ako vyzeral manažment médií v krízových 90. rokoch 20. storočia po vzniku samostatného slovenského štátu? „Nastal zánik pôvodných periodík, no boli sme aj svedkami ich dramatických premien ako napríklad v prípade periodika Smena, ktoré zmenilo svoj názov na SME. Začali vznikať nové periodiká, ktoré však neboli úspešné a mali pomerne krátku životnosť. Medzi také môžeme rozhodne zaradiť tituly ako Moment, Čas-krimi, Kankán, Duel, Koridor a mnohé ďalšie. Niekedy nepomohla ani skutočnosť, že na čele periodika stála známa osobnosť. Taký prípad nastal pri Poľudníku, ktorého zakladateľom bol Ján Budaj,“  hovorí spisovateľ.

 

Opisom vtedajšieho mediálneho priestoru pokračuje ďalej: „Zanikli aj literárne prílohy. V tomto čase sa však vyskytli viaceré kuriozity. Spomenúť môžem napríklad časopis Brejk (dnes Break), ktorý si napriek pomerne nízkemu počtu čitateľov stále drží svoje miesto medzi printovými titulmi. Vypĺňa totiž istú oblasť na trhu a napomáha  tak pokrývať širší záber pre reklamné kampane.“ Na svoje predchádzajúce vyjadrenia nadväzuje aj ďalej: „Niektoré nové periodiká po páde režimu však boli úspešné. Spomeniem Plus 7 dní (hoci pôvodne malo byť toto periodikum inak profilované), Nový Čas alebo Avízo. Predovšetkým na začiatku nového milénia sa stretávame tiež s nástupom nového fenoménu – záplava časopisov pre ženy.

 

A ako vyzerá situácia dnes? „Okrem udržania sa pôvodných titulov, ako sú denník Pravda alebo týždenník Život, sa čoraz populárnejšími medzi čitateľmi stávajú tzv. alternatívne média. Ide o úplne nové koncepty. Príkladom takzvane samonosného média, ktoré podporujú najmä stáli predplatitelia, je mesačník Zem a Vek alebo naozaj nezávislé rádio Slobodný vysielač B. B.,“ konštatoval.

 

Mnohí poslucháči sa zaujímali, či priama skúsenosť s mafiánmi stála za zrodom mnohých úspešných kníh Gustáva Murína. „Počas búrlivých 90. rokov som sa na Slovensku vyskytoval len sporadicky, lebo ako vedec som vtedy absolvoval celú šnúru kongresov, worskhopov a študijných pobytov. Ako spisovateľ som bol tri mesiace v roku 1995 v USA. Negatívne tam na mňa zapôsobila posadnutosť  ich médií správami o všetkých druhoch násilia. Nikdy som nepoznal žiadneho mafiána, ale keď som sa vrátil z USA, zistil som, že tá vlna násilia už zasiahla aj Slovensko. Bola to prvá séria mafiánskych popráv, ktorá ma ubezpečila, že tu narastá fenomén, ktorý by sa oplatilo spracovať. Postupne som zozbieral prehľad uverejnených článkov a citácií, z ktorých som poskladal príbehy najväčších slovenských mafiánov. A kniha Mafia v Bratislave sa dokonca stala bestsellerom v slovenských väzniciach, pretože odsúdení boli zvedaví, či som ich v knihe spomenul,  vysvetľuje.

 

Koľko generácií zažije vôbec ešte tradičné noviny? „Na túto otázku hľadajú odpoveď mnohí odborníci, rozhovorí sa po chvíľke premýšľania známy autor, „predstava je však taká, že print bude v budúcnosti avizovať a web informovať. Noviny v tlačenej podobe teda o udalosti napíšu len krátku správu, ktorej rozšírenú verziu si budete môcť prečítať na webe. Denník SME prišiel s projektom priplatenia si za takú rozšírenú verziu danej témy, no nestretlo sa to s ohlasom, aký sa pôvodne očakával.

 

Gustáv Murín sa vyjadril aj súčasnej situácii v Slovenskom rozhlase. „Tu ide o viac, než vyhľadávanie originálnych domácich autorov, predovšetkým o nezmyselne komerčnú cestu nákupu hotových produktov. Príkladom je relácia Spektrum, ktorá má byť o vede, ale ako zahraničný produkt na princípe infotaimentu spôsobuje namiesto informovanosti, takzvanú zábavu na úplných hlúpostiach. Slovenskí autori sú vo vysielaní málo zastúpení, nahrádzajú ich agenti z rôznych najmä zahraničných agentúr. Tí sa s manažmentom ľahšie dohodnú, lebo dodávajú produkt, pri ktorom garantujú čísla sledovanosti a z toho plynúce financie. To rozhoduje. Dnes reklama a inzercia zohráva v médiách veľkú úlohu. Vytráca sa autorstvo, pretože pokiaľ potrebujete v novinách vyplniť istú plochu, agentúry syndikátneho typu autorov vám zaručene dodajú všetko vyrobené na kľúč. Viete, tvoriť v médiách je raj, ale manažovať ich môže byť aj hotové peklo. Navyše ľudský rozmer novinárov sa vytráca. Menia sa na otrokov na textových poliach, dodáva na záver odborník.