Alica v krajine robotníkov

autor: Denisa Nováková

1.   Váš čas je ich čas – nezáleží na tom, kde máte v tej chvíli byť. Máte ráno prednášku? Kontrolu u lekára? Volajú vám z práce, že zavraždili prezidenta? Mimozemšťania obsadili planétu? Nič to! Budete trpezlivo a pokojne čakať na príchod robotníkov, lebo bývate sama a nemá im kto iný otvoriť. Susedom kľúče, samozrejme, nedáte. Veď robotníci povedali, že prídu presne o 9:20h. Prídu o 9:55h, posťažujú sa na dopravu, na počasie a na robotu. Všade chodíte s polhodinovým meškaním a dúfate, že ostatní budú trpezliví.  

 

2.   Dostanete prezývku – pani domáca, slečna domáca, pani vedúca, slečna, sleeeečnaaaaa, slečinka, mladá pani. Vyberte si.

 

3.   Trápi ich váš osobný život – „Slečna, a to kam stále odchádzate? Sadnite si trochu s nami.“ „Tie káble tam trčia ako dekorácia?“ „Slečna, a vy čo tu tak sama?“ „Šumné dzivče a še nebojí samo v Blave?“ „A gavaliera nemáte, čo by nám pomohol?“

„Porádneho chlapa potrebujete!“

„Nepotrebujem.“

„Ale tie skrinky máte až tuná hore.“

„Mám stoličku.“

„A kto vám ju prinesie?“

 

Zvažujem feministickú odpoveď. Zavrhnem feministickú odpoveď. Mlčky opúšťam bojisko.

 

4.   Necháte ich samých vo vašom byte – najmä, ak si nemôžete len tak zrušiť program. Ak máte šťastie, ihneď pochopia vaše zadanie, aká skrinka má byť v ktorej časti kuchyne. Keď sa o niekoľko hodín vrátite, všetko je na správnom mieste. Chladničku máte stále plnú, víno nevypité, a elektroniku v zásuvkách.

Ak nemáte šťastie, skrinky nájdete pripevnené v inej miestnosti, chladničku poloprázdnu a víno vypité. Váš starý počítač nik nechcel. Uľahčene si vydýchnete, vojdete do spálne a pokúsite sa zavrieť dvere, ktoré medzitým zmizli.

 

5.   Upracú – s malou dušičkou a hrôzostrašnými predstavami bytu po prírodnej katastrofe, otváram dvere. Nachádzam ho čistejší než pred odchodom. Možno, ak by som im priplatila, umyli by mi aj okná.

 

6.   Dostanete rady do života – „Slečna, ak to budete mať mastné, vyčistíte to lepšie s alkoholom. Všetko je lepšie s alkoholom.“

foto: Natália Sandtnerová