Dáta v televízii nestačia

autor: Tomáš Kušnír

Bratislava 22. novembra – „Ak je práca zaujímavá a televízia sa vyvíja, pre mňa ako analytičku to je vždy atraktívne“, tvrdí bývalá šéfka oddelenia výskumu v RTVS Darina Kyselová. Na stretnutí so študentmi Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK hovorila aj o posledných piatich rokoch, keď pomáhala bývalému generálnemu riaditeľovi verejnoprávneho rozhlasu a televízie Václavovi Mikovi s vývojom formátov a skúmaním programovej štruktúry.

V minulosti pôsobila mediálna analytička aj v televíziách Markíza a JOJ. Medzi jej povinnosti patrilo pozorovanie sledovanosti, ktorá v prípade verejnoprávnej RTVS v poslednom období výrazne stúpla. Na výkonnosť hráča na televíznom trhu podľa Kyselovej vplýva politika, pokrytie, financie aj programovanie. Ako uviedla, manažovať dianie v televízii treba v teréne i „za stolom“.

IMG_4291JPG

Zhodnotiť výkonnosť, kontrolovať vysielanie a plánovať udalosti – aj to je práca vedúcej oddelenia výskumu. „Spätná väzba je dôležitá,“ uviedla Kyselová a spomenula časy, keď po dosiahnutí strategického cieľa chýbal záujem o reflexiu. Televíziu v priemere ľudia sledujú 240 minút denne. Iba desať percent Slovákov si ju nezapne vôbec. Podľa analytičky, diváka možno ľahko stratiť. Aj preto je dôležité ponúknuť pre každého niečo a vedieť, kde sú „diery“ na mediálnom trhu.

Budúcim novinárom odborníčka prezradila, že diváci sa dajú rozdeliť do šiestich skupín. Sú ako čísla, ktoré majú svoje demografické znaky a dajú sa merať. Ľudský faktor je však pri každej tvorivej práci kľúčový. Dáta, dáta, dáta – heslo, ktorým sa riadia takmer všetci analytici, musia ísť v televíznej brandži ruka v ruke so spoločenskou objednávkou a potrebami diváka. Bez neho, napokon, práca v televízii nemá zmysel.


foto: Peter Kubínyi