Dobrovoľní väzni

autor: Lucia Puttersteinová

Kto sa pokúsil zo socialistickej domoviny utiecť, mohol rátať s krutou smrťou.

Prúd rieky Moravy unášal drobnú postavu. Vojaci na hraniciach medzi Československom a Rakúskom nezaváhali ani sekundu, spustili poplach a ihneď strieľali. Nemali zľutovanie. Podľa dokumentácie Ústavu pamäti národa vypálili 142 rán z ľahkého guľometu, 14 rán z pušky a 67 rán zo samopalu. Až neskôr sa zistilo, že telo patrilo len jedenásťročnému Jozefovi Galusovi. Nikto dodnes netuší, ako sa dieťa do vody vôbec dostalo.  

Pohraničiarom pri práci často asistovali trénované psy, ktoré dokázali pri masakrovaní utečencov oveľa lepšie spolupracovať. Po celej dĺžke hranice boli strategicky rozložené koterce s týmito krvilačnými beštiami a, v prípade potreby, ich vojaci ľahko vypustili na svoju obeť. Špeciálne vycvičené psy mali len jedinú úlohu – vystopovať a zabiť. Až pričasto sa im to darilo. Psí bratia Robby a Rišo oskalpovali a dotrhali aj mladého, len osemnásťročného Hartmuta Tautza, ktorý sa pokúsil "železnú oponu" prekročiť v bratislavskej Petržalke. Len pár minút ho delilo od vytúženej slobody, no na rozsiahle zranenia pomaly zomieral niekoľko hodín.  

devin2jpg

Predstavte si, máte usporiadaný život, štát vám pridelí dobrý byt, rožky v obchode stoja pár halierov. Síce si rad na mäso musíte vystáť, ale všetko ostatné funguje ako hodinky. Tvrdou prácou budujete socialistickú spoločnosť. Ste spokojný, veď nič iné si nedokážete predstaviť. Lenže, čo ak sa nájdu medzi nami takí, čo to dokážu? Majú iný názor a chcú lepšie podmienky? Pokúsia sa utiecť...

Opustiť dokonalý štát sa však nedá len tak. Nemôžete sa zbaliť a ísť. Svojim konaním riskujete vlastný život a hazardujete aj s budúcnosťou svojej rodiny. Na hraniciach vás totižto vojaci bez milosti odstrelia ako škodnú a ešte za to dostanú aj vyznamenanie. Tak sa aspoň žilo v Československej socialistickej republike.

Ústav pamäti národa zverejnil fotografie, ktoré dokumentujú zverstvá minulého režimu. Sú na nich stovky obetí, ktoré nemuseli nikomu ublížiť, nemuseli nič ukradnúť, ale len chceli jednoducho odísť. Avšak to sa im nepodarilo.

Okolie Devína je nasiaknuté krvou ľudí, ktorí iba nesúhlasili s bývalým režimom. A ten, kto chcel pokojne žiť, radšej dobrovoľne znášal väznenie vo vlastnej domovine.

devin3jpg

foto: Lucia Puttersteinová