Hry o život na Slovensku


autor: Kristína Červeňáková

„Neee, zase prišli tí z východu,“ uštipačne poznamenala pani čakajúc na zástavke. „Veď ich sem prichádza každý víkend viac a viac a potom je v Bratislave málo práce pre našich,“ dodala druhá. Ich pohľady smerovali na študentov vychádzajúcich zo stanice, ktorí sa snažili s kuframi zo všetkých síl, čo najrýchlejšie presunúť na posledný spoj.

V našej krajine, ktorá je tak „veľká,“ si ľudia zo západu myslia o tých z východu, že prichádzajú zo zabudnutej zeme, ktorá je nanajvýš rozvojovou krajinou. A preto, podobne ako v Hrách o život, vyvolení študenti z tohto ďalekého, zabudnutého, dvanásteho kraja prekonávajú každú nedeľu osem hodinovú strastiplnú cestu vlakom len preto, aby sa prišli zúčastniť hier o život v západnom, vyspelom kraji.

Často prichádzajú zo Spišskej Novej Nič, alebo z inej lokálnej ničoty. Veď aj sám bývalý predseda Kapitolu sa vyjadril, že mafia nemôže mať záujem o východné Slovensko, lebo tam nič nie je. Prečo by tam študenti ostávali? A tak každý týždeň cestujú a bojujú za to, aby si mohli vychutnávať nákupy v obchodných centrách, ktoré tiež v dvanástom kraji vraj chýbajú.

Snažia sa za každú cenu ukradnúť pracovné príležitosti, ktoré evidentne patria hlavnému Kapitolu. Tie mnohokrát spočívajú v lákavých „roznes, čo najviac letákov“ brigádach. V momente, keď už nejde o krádež práce, nasleduje jazyková bariéra, ktorá spočíva medzi jednotlivými krajmi. Východniari si so sebou prinesú prízvuk, ktorý ako sa zdá dokáže byť pre niekoho iritačným. Pretože iba „ja som neni“ je zaručenou gramatikou, ktorú musí používať mocný Kapitol.

Aby som nezabudla, na post apokalyptickom východe sa podľa Bratislavčanov pije alkohol namiesto vody a preto na seba všetci východniari počas hier o život zaručene pokrikujú a riadia sa mottom „Naľej bo vypito, vypi bo naľato!“

Tieto zastarané názory na isté spoločenské javy sa nás stále držia ako kliešť. Možno sa raz všetci zbavíme predsudkov, no nateraz odkazujem všetkým cezpoľným: „Nech šťastie stojí vždy na vašej strane.“

foto: Kristína Červeňáková