Otázky žurnalistiky oslávili šesťdesiatku

autor: Peter Kubínyi

„Aj periodiká majú svoj osud a ako sa vyjadril jeden pán, aj náš časopis Otázky žurnalistiky je pomaly už v dôchodkovom veku,“ skonštatovala na úvod decembrovej vedeckej konferencie na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského profesorka Danuša Serafínová. Od tohto faktu sa odvíjal aj názov podujatia - 60 rokov Otázok žurnalistiky.

Ako v príhovore k pedagógom a študentom katedry uviedol profesor Marián Zouhar, prodekan fakulty, ide o renomovaný časopis v oblasti masmediálnej vedy a žurnalistiky a dá sa o ňom povedať, že je naozaj jedinečný.

„Je to časopis, ktorý sa už šesť desaťročí venuje teórii, výskumu a praxi masmediálnej komunikácie,“ konštatovala profesorka Serafínová a dodala, že tá šesťdesiatka nie je jeho nevýhodou, ale práve naopak. Veď túto problematiku mapuje dlhodobo, a to už od roku 1958, keď začal vychádzať ako zborník pod názvom Otázky novinárstva.

IMG_4748JPG

Štyristopäťdesiatdva príspevkov
Ako vo svojom príspevku nazvanom Štatistika textov publikovaných v periodiku Otázky žurnalistiky v rokoch 2007 až 2017 uviedol Ján Hacek, za posledných desať rokov, bolo v časopise uverejnených dovedna 452 príspevkov, z toho 128 štúdií, odborných príspevkov a 93 recenzií. V tom istom období sa v časopise objavilo aj desať vedeckých štúdií a príspevkov v nemčine a vo francúzštine.

Aj ďalší diskutujúci mapovali výber z čísiel periodika z posledných desiatich rokov, čím chceli upozorniť nielen na to, čo sa redakcii podarilo, ale tiež to, akým smerom by sa mal časopis uberať v budúcnosti. Simona Mikušová napríklad poukázala na fakt, že v poslednom decéniu priniesol materiály až o siedmich nositeľoch Pulitzerovej ceny, ktorí boli hosťami Univerzity Komenského.

IMG_4749JPG

Poučenie pre budúcnosť z minulosti

Svetlana Hlavčáková sa zamerala na profil absolventa žurnalistiky v digitálnom veku a vo svojom príspevku hľadala odpovede najmä na otázky, aký by mal byť pomer medzi teóriou a praxou, aké predmety by sa mali študenti učiť a aký by mal byť profil absolventa tejto katedry.

Mária Follrichová hovorila o významných novinárskych osobnostiach, o ktorých Otázky žurnalistiky písali a Ľubomír Bajaník hľadal poučenie pre budúcnosť z minulosti novinárstva v príspevku nazvanom Tematické zameranie štúdií k dejinám novinárstva.

Anna Sámelová sa venovala (Ne)etickým mediálnym trendom súčasnosti a v tejto súvislosti hovorila aj o „mravoch“ v médiách. Na koncentráciu médií v mediálnych domoch a ich oligarchizáciu sa zamerala Olívia Strapeková v príspevku Ekonomické a etické aspekty vlastníctva médií v kontexte koncentrácie mediálneho trhu na Slovensku a v Česku.

V tejto súvislosti sa nevyhla ani otázke, ako je to s možnosťou manipulácie médií. Mária Stanková sa venovala otázkam jazyka a kultúry a Martin Strižinec hodnotám informácie v súčasnej komunikácii. V rámci svojho vystúpenia spomenul aj pomerne nový pojem - mediálna únava.

Vychádzajúc z odborných článkov a vedeckých štúdií publikovaných v Otázkach žurnalistiky v posledných desiatich rokoch nazval svoj príspevok aj Peter Kubínyi - Budúcnosť printových médií: Boj o prežitie.

Dávid Vido sa prezentoval s príspevkom o článkoch týkajúcich sa televízii. Hovoril o vplyve finančných skupín na televízie, kto a ako ovplyvňuje ich obsah. Frederika Hazeová sa zamerala na vplyv rozvoja internetu na mediálne obsahy a Veronika Ševčíková na porevolučný pohľad na profesiu hovorcu a tlačového tajomníka.

foto: Peter Kubínyi