Patrik Masár: Na cestovanie si treba vybrať niekoho sebe podobného

autor:  Veronika Bullová

Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, ale aj Maroko či najsevernejší bod Európy. Cestovateľ Patrik Masár sa s nami podelil o svoje zážitky z ciest a taktiež o zistenie, že ani Atlantický oceán nie je taký studený, aby sa v ňom nedalo kúpať.

   img586jpg

Kedy ste sa vydali na prvý väčší cyklovýlet?

Jazdiť som začal v roku 1994. Najskôr to boli len výlety s kamarátmi po Slovensku a Česku, neskôr pribudlo Rakúsko, Chorvátsko, Švajčiarsko. A od roku 2013 som presedlal na motorku.

Kde ste boli najďalej na bicykli a kde na motorke?

Na bicykli vo Francúzsku pod Mont Blancom. Na motorke som absolvoval Savojské Alpy, Pyreneje, Nórsko a tento rok Maroko.

Máte nejaké konkrétne cestovateľské plány v najbližšom čase?

V televízii som nedávno videl dokument o západnom pobreží Spojených štátov. Nevada, San Francisco, Kalifornia. Na svojej motorke ale určite nie. Moja predstava je skôr nasadnúť na lietadlo, požičať si motorku, na ktorej to celé absolvujem, a potom lietadlom naspäť. Čo sa týka reálnejších plánov, tak s kamarátom premýšľame nad Islandom. Problém je ale plavba trajektom, ktorá trvá 53 hodín.

Uprednostňujete krajiny, kde je teplejšie alebo vám neprekáža ani zima?

Zima nie je problém, lebo na motorku existuje špeciálne oblečenie. Ak je naozaj extrémne chladno, človek si dá „nepremok“ proti dažďu, čo je igelit, a ten určite neprefúkne. Teplé oblečenie navyše hreje a igelit to teplo neprepustí von. Na severe však musí človek rátať s tým, že „teplom“ je myslených maximálne 10 až 12 stupňov Celzia. Je to iné ako v južných oblastiach, kde je teplo naozaj teplom, človek príde k moru a okúpe sa. Do studeného Atlantiku asi málokto pôjde. Na druhej strane, keď som bol na Lofotoch, čo sú ostrovy za polárnym kruhom, dve mladé dievčatá sa kúpali asi pri desiatich stupňoch. Ja, naobliekaný do niekoľkých vrstiev, a ony si pobiehali po pláži.

norsko20155jpgAký máte celkový dojem zo severských štátov?

Do Nórska som sa veľmi tešil, na juhu krajiny nie sú veľmi vysoké hory, ale sú celé pokryté snehom. Teplota veľmi kolíše, hore je päť stupňov, človek zíde nižšie a je to na krátke tričko. Na severe, naopak, nie je sneh vôbec. Čakal som, že to bude presne naopak. Život je tam úplne iný ako tu. V porovnaní s južnými štátmi, ako sú napríklad Španielsko alebo Taliansko, kde to žije najmä večer, tu vtedy všetci pozaliezajú dovnútra. Zaujímavé je aj to, že v Nórsku prakticky nie sú historické pamiatky. Ak ide človek napríklad do Francúzska, v každej dedinke nejaký kostolík, v Nórsku takmer nič. Ak človek túži po histórii, vyberie sa na juh, ak chce krajinu, tak na sever.

V Nórsku ste boli dvaja. Nebol problém, že každý chce ísť niekam inam?

Práveže nie. Trasu sme si prešli ešte pred odchodom. Tú mám na starosti ja, kamarát sa stará o varenie a logistiku. Na takúto cestu si ale treba vziať niekoho sebe podobného.

  Idete vždy presne podľa vytýčenej trasy?

To nie. Napríklad, keď sme boli vo Francúzsku, podľa plánu sme mali ísť k Millau, čo je veľký diaľničný viadukt na juhu. Prechádzali sme cez také dedinky a zbadali sme smerovník ku katedrále, tak sme sa rozhodli, že sa tam pôjdeme pozrieť a odbočili sme. Ale ten plán približne vždy dodržiavame. Keď ho pripravujem, nikdy doň nedávam extrémne dlhé vzdialenosti, aby sa takéto neplánované zachádzky dali absolvovať.

foto: archív  Patrika Masára