FEJTÓN – Rozprávkové Slovensko

Kde bolo, tam bolo, za morom a pevninou, medzi dolinami a kotlinami, žil jeden národ. V oblasti, kde čas stál, ba dokonca mal aj super schopnosť v tom čase aj cestovať. Ale len dozadu. Bol to národ tých najmúdrejších, tých najlepších, a tých, ktorým aj tak všetci krivdili. Chudáci. Boli to Slováci.

To, kto sme, ako sa správame a ako vnímame svet okolo nás, do značnej miery ovplyvňuje aj naša minulosť. Nemyslím teraz minulosť našej osobnej persóny alebo rodiny, ale minulosť nás ako národa. To môže aj vysvetľovať viacero vecí a situácií, v ktorých sa národ Slovákov musel za posledné roky ocitnúť. Alebo je to zas len hľadanie vinníka všade inde, len nie v nás samých?

Áno, v minulosti tohto národa, na tomto území, kedysi vyčíňal príšerný komunizmus a totalitný režim, hoci sa vtedy žilo lepšie, a tak vlastne ani nechápeme, prečo sme sa toho vzdali. Roky predtým sme boli večne utláčaní a nevedeli sme si vyhradiť svoje územie, len sme išli s davom a boli sme radi, že sme. Aj toto sú udalosti, ktoré nás formujú na ľudí, ktorými sme dnes.

Tento národ je hrdý na svoju prírodu, hoci si ju nechráni, keď si má, nevadí nám, keď politici idú na plavbu do chránenej oblasti, nechápeme problém emisií naftových áut a ani nevieme separovať, ešte stále tú prírodu milujeme. Ak máme takéto paradoxné vzťahy aj s ľuďmi ako s prírodou, nečudo, že sme tam, kde sme.

Možno aj kvôli tejto hrdosti a zamilovanosti do tých dookola prepieraných Tatier mnoho ľudí zabudlo, že za našimi kotlinami a dolinami, vrcholmi a Tatrami, sú iné veci. Bez akejkoľvek degradácie našej prírody, za našimi hranicami sú aj iné veci, ktoré sa oplatí vidieť, a často aj krajšie ako to, čo vidíme doma.

Čo chceme od národa Slovákov, ktorý ešte stále nevyužíva cestovanie tak ako tie iné národy? Nespoznáva iné kultúry a svet za našimi dedinami. Každý nám chce zle a všetci sú proti nám,

závidíme susedom, keď majú o kvet navyše v záhradke, a keď oni majú dve autá, my budeme mať tri! Nemáme na tri autá? Prečo? Prečo je život taký nefér?! Čo oni spravili, že si to zaslúžili, azda sú lepší než my?! Určite nie!

Buďme ale opatrní s tým, aké autá si želáme, aby neboli iné ako slovenské. Fuj. Ešte to tak, aby sme využívali niečo americké alebo od Číňanov.

Vzdelanie nie je vôbec dôležité, dôležitá je vysoká škola života a až keď vieš robiť vo fabrike, až keď vieš pracovať s lopatou a vieš robiť mechanickú prácu, si skutočným človekom s právom na názor. Dokonca máš právo vtedy aj hodnotiť prácu lekárov. To je jedno, že nie si vyštudovaný lekár, to je jedno, že nečítaš farmaceutickú literatúru. Pokiaľ si na konci dňa mastný od oleja, tak si viac ako nejakí doktori, čo už nevedia, čo si pýtať, aby ozbojníčili tento ľud. Vaše vakcíny a teórie o covide či iných vírusoch a chrípkach si strčte, viete kde, aj s vašimi čipmi od Gatesa.

Zázrak sa stal, keď sa rozdával Slovákom rozum a Boh ich neobišiel úplne. Niektorým ich dal a povedal im, že budú mať celoživotnú výzvu. Lebo keď si inteligentný medzi hlúpymi, tak máš celoživotný problém. A tak sa kde tu vzali niektorí učitelia, lekári, vedci, umelci a iní ľudia, ktorí sa snažia bojovať za to, aby sa mal tento národ dobre. Ťažko sa však bojuje pre dobro národa, keď ľudia samotní im neveria, že to je pre ich vlastné dobro.

Už aj nejaká elitárska bratislavská kaviareň môže chcieť pre nás niečo dobré. Nech si tam navzájom robia, čo chcú, jeden druhému a nech si tam ostanú a neotravujú s tým celý národ. Hlavne nech sú potichu. Sú takí aj inde, ako len v Bratislave? Sú to možno aj moji susedia v Očovej? Tak nech sú ticho aj tí!

Lebo vieme, kto to s nami myslí naozaj úprimne. Robko, Martinka, Peťko, Anrejko a Rudko. To nevadí, že nám šikanujú deti, ani to, že nás každý mesiac okrádajú o peniaze, nevadí ani to, že ničia kultúru, tá je nám aj tak nanič a nech degradujú aj tých pseudo-mudr lekárov, však my

vieme, ako to naozaj je, že nepodporujú kritické myslenie? A to by nám už len na čo bolo, však máme zdravý sedliacky rozum, na také hovadiny aj tak nikto nemá čas. Prečo by mi malo vadiť, že majú honosné platy, keď ja v obchode rozmýšľam, či si kúpiť ten olivový olej, alebo nie, však si to zaslúžia a že pustili niekoho z väzenia? Však tam bol určite neprávom. Nikto iný na nás tak nemyslí, ako oni, veď kto iný dal ženám v našich rodinách na MDŽ kvety? NIKTO!

A keď už nebudeme mať z čoho žiť, nebudeme sa cítiť bezpečne, nebudeme púšťať deti von, bude rozdelená spoločnosť, násilie v uliciach, krádeže a diskriminácia LGBT komunity, keď nebudeme konečne veriť lekárom a nebudeme sa inšpirovať umením a zahraničím, keď konečne zmiznú z povrchu zemského títo pseudointelektuáli, tak vtedy bude konečne na konci tejto cesty zvonček, na ktorý, keď zazvoníme, porazíme týchto elitárskych hnusných progresívno-liberálnych a úchylných zlých ľudí a budeme tu šťastne žiť. Lebo nikto sa nemá lepšie ako jednoduchí ľudia.

Samuel Barienčík