Monthly Archives:

jún 2021

Ako sa kúsok Považia stal rajom pre arabských boháčov

Pohľad na Kostol sv. Martina v Moravanoch nad Váhom

Pred niekoľkými rokmi sa na stránky slovenských periodík či do reportáží populárnych televízií dostali informácie o veľkých stavebných plánoch v malej obci na západnom Slovensku. Netýkali sa však všednej výstavby nových bytov, ale veľkých plôch určených pre bohatých ľudí predovšetkým z Perzského zálivu. Prečo a ako sa z lokality pri Piešťanoch stalo obľúbené miesto šejkov?

Otváram malú bránku a kráčam po schodisku vedúcom na cintorín v dedine Moravany nad Váhom. V jeho strede stojí Kostol svätého Martina. Avšak málokto z miestnych ho tak volá. Hovoria mu jednoducho „Horný kostol“. Martin z Tours je vyobrazený aj v obecnom erbe, ktorý zachytáva asi jeho najznámejšiu podobu. Sedí na koni, mečom odrezáva kus svojho plášťa a daruje ho žobrákovi pod ním. Ak si myslíte, že obdobný erb ste už kdesi na Slovensku videli, máte pravdu. Svätého Martina má vo svojej symbolike aj mesto Martin, len v iných farbách. Prechádzam okolo celej stavby, nazerám do jej útrob a pripomínam si jej dávnu históriu. Z kopca je ale aj skvelý výhľad do okolia. Ak dopraje počasie, uvidieť možno až vysielač Kamzík ďaleko na juhu. Ku koncu 16. storočia sa do tejto časti krajiny dostali výbojní Turci. Všimli si svätostánok vynímajúci sa na kopci a premenili ho na mešitu. O niekoľko desaťročí neskôr tiahli späť až k Bosporu a o moslimoch nebolo v kraji dlhé stáročia ani chýru, ani slychu.

Situácia sa zmenila v druhej polovici 20. storočia. Do piešťanských kúpeľov začalo prichádzať čoraz viacej návštevníkov a pacientov z Blízkeho východu a krajín Perzského zálivu. Medzi nimi boli napríklad aj ranení vojaci z tamojších konfliktov či starší ľudia s pohybovými problémami. Práve v Piešťanoch nachádzali oddych a možnosť zregenerovať svoje telo, hojiť úrazy či pomôcť si k lepšiemu zdraviu.

Pokojne môžeme túto skupinu návštevníkov označovať súhrnne len ako „Arabi“. Väčšina totižto pochádza z bohatých ropných krajín ako Kuvajt, Katar, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a ďalšie. „V Dubaji je veľké horúco a v lete na nevydržanie. A všade iba púšť. Keď prídem sem, cítim sa veľmi dobre. Chodíme si s chalanmi zakopať na ihrisko, pozrieť do mesta či niekde ďalej. A navyše, je to všade blízko do Európy – Viedeň, Budapešť, Berlín či Paríž,“ hovorí mi cez videohovor Sajid, ktorého matka je Slovenka a otec Arab. Jeho rodičia si tu postavili pred 15. rokmi dom a nikdy nemali so susedmi žiadny problém. „Moja sestra si našla veľa kamarátov a stále sú v intenzívnom kontakte, hoci už žije v Anglicku. Rada sa vracia.“ Pýtam sa Sajida na jeho vlastnú budúcnosť. Počas letných mesiacov je každý rok na Slovensku, zvyšok v Dubaji. Svoje ďalšie smerovanie si ale predstavuje v Európe. „Chcem ísť študovať do Londýna a ďalej uvidím,“ prezradil. Jeho dôvody zdieľajú aj iní arabskí návštevníci. „Hovoria mi, že sa im tu veľmi páči. Vraj máme dobré počasie a príjemne pomalý život,“ tvrdí Jana, ktorá upratuje arabskej rodine ich rezidenciu v čase, keď nie sú na Slovensku, ale u nich doma.

A práve v Piešťanoch a okolí sa im zapáčilo tak veľmi, že desiatky z nich sa rozhodli poskupovať miestne domy, prípadne si postaviť úplne nové štvrte. Ba čo viac, rovno postaviť jeden gigantický rezort určený predovšetkým pre arabskú klientelu. Ako tak stojím na kopci pri kostole, dobre vidieť „medzeru“ medzi Piešťanmi a Moravanmi nad Váhom. Obe sídla oddeľujú iba Váh a poľnohospodárske polia. Práve na nich, tesne pred začiatkom finančnej krízy v roku 2009, chcela delegácia zo Saudskej Arábie vybudovať kúpeľný komplex. Jeho rozloha mala zabrať dve desatiny z celého katastra dediny. Len saudskoarabský princ plánoval na projekt minúť vyše 10 miliárd korún, čo bola na tú dobu obrovská investícia. Niektorých potešila, iných (väčšinou miestnych) vystrašila. A tak sa začalo s masívnym vykupovaním pozemkov. Avšak prišla finančná kríza a plány stroskotali. Vyťahujem mobil a ešte raz si kontrolujem aktuálnu situáciu ohľadom vlastníctva pôdy.

Polovicu plochy, na ktorej sa rozprestiera miestne poľnohospodárske družstvo, vlastí spoločnosť Universal Spa, s.r.o.

Pretože čo sa týka pozemkov, v ich vykupovaní sa pokračovalo aj po otrasoch na finančných trhoch. V roku 2010 vznikla spoločnosť Universal Spa s prvotným sídlom v Bratislave. Stala sa vlastníkom pozemkov o veľkosti státisícok metrov štvorcových v miestach, kde mal vzniknúť nový komplex.

Na základe informácií z obchodného registra, bol spoločníkom od jej vzniku 4. júna 2010 až do 13. apríla 2021 potomok zakladateľa Saudskej Arábie, Meteb Bin Abdulaziz Al Saud. Práve on bol v Piešťanoch na liečení a miestne prostredie sa mu mimoriadne zapáčilo, a tak inicioval spomínaný projekt. Faktom však je, že zomrel ešte v roku 2019. Od roku 2021 sa spoločníkmi stali jeho potomkovia, princezné a princovia. A práve táto časť saudskoarabskej kráľovskej dynastie vlastní v súčasnosti rozľahlé pozemky v okolí piešťanských kúpeľov.

Zostupujem z kopca a vydávam sa smerom k lesom Považského Inovca. Mierim k vodnej nádrži Striebornica. Pokojné miesto, kde sa kedysi chodilo kúpať celé okolie. Keď už voda tak nelákala, obľúbili si ju rybári a konalo sa tu aj množstvo súťaží. Dodnes sem chodia ľudia zo širokého okolia. Vyhľadávajú najmä pokoj a pohľad na krásnu prírodu. Lokalita sa páčila aj arabským návštevníkom. Rozhodli sa sem nielen chodiť prechádzať, ale rovno sa tu usadili. Na miesto prichádzam aj ja. Postavím sa do stredu hrádze a ponúka sa mi pohľad na dve staveniská z oboch strán nádrže. Smerujem k jednému z nich, ktoré má už aj oplotenie. Tabuľa ma upozorňuje, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom. Pozemky tu kedysi skúpila spoločnosť SANAB. Jej konateľom je MUDr. Khalid Alzahrani. Pôvodným zámerom bolo vystavať množstvo domov, avšak miestni chatári i obyvatelia obce spozorneli. Dnes tu preto stoja iba dva väčšie domy, ku ktorým vedie asfaltka.

Po plánovaných projektoch zostali iba tabule a dva domy na kopci ponad vodnou nádržou Striebornica

Druhou kontroverznou oblasťou pri nádrži je neďaleký svah kopca. Taký strmý, že kedysi bežne z neho štartovali paraglajdisti. Pozemky vykúpil Rumaif Abdullatif a plánoval vystavať tzv. Silver resort s takmer tridsiatkou domov. Ak by sa oba projekty uskutočnili, okolie by sa zmenilo na nepoznanie a z pokojnej lokality by nezostalo nič. Na odpor sa už rázne postavili aj miestni. Spísali petíciu, svoje reportáže prišli natočiť televízie. Lokalita, kde chcel Abdullatif stavať, má veľký archeologický význam. A navyše, ak by mu zámer vyšiel, spôsobilo by to zánik vzácnej kolónie žiab a ropúch, ktoré cez tieto pozemky pravidelne rok čo rok migrujú z lesa do vodnej nádrže. Hoci ich pravidelne desiatky na jar uhynú pod kolesami áut, postavené domy by im preťali trasu, po ktorej sa presúvajú. Vedenie obce však malo miesto v územnom pláne evidované ako plochu určenú na zástavbu. Prečo? Nevedno. Ako vidím, informačné tabuľky sú na svojom mieste už roky nepoškodené.

Tabuľa vymedzujúca územie Baranej zeme, v pozadí svah, na ktorom malo stáť takmer 30 domov

„Však to by tú úzku cestu museli zmeniť na štvorprúdovku, aby sa sem taká masa ľudí vedela dostať. Chvalabohu tu nič nie je. A tak je to dobre,“ rozhorčuje sa miestny chatár. Ďalej ale dodáva: „Vidíte tam ten strom pod svahom? Tak vedľa neho chceli uložiť unimobunky a nasťahovať tam Rómov ako trest za náš odpor. Tí tu aj boli a uštipačne sa s nami vítali, že veď budú naši noví susedia. Nechceli sme tu žiadne druhé Ratnovce.“ (Poznámka autora – v Ratnovciach je najväčšia rómska osada v blízkom okolí). Ukazuje mi aj miesto, kde sa kedysi rozhodli postaviť dom len dva metre od vody. Bez akéhokoľvek povolenia a na cudzom pozemku. To už bolo poslednou kvapkou a aj obec zintenzívnila snahy zachovať čo najviac z tejto pokojnej lokality. Svah, na ktorom chcel Abullatif divoko stavať, vyhlásila v roku 2016 za obecné chránené územie s názvom Barania zem. Vyšiel som na vrchol kopca a sledujem už len pozostatky po bývalých veľkých stavebných plánoch.

Po novej štvrti zostal iba kopec „s jazvami“. Ešte pred stavebnými prácami ho mali skontrolovať archeológovia

Zároveň spolu prechádzame na druhú stranu nádrže a ukazuje mi ďalší nedostatok. Jeden z už postavených domov je ďalšou čiernou stavbou. Vybudovali ho priamo pod elektrickým vedením, ktoré visí iba kúsok nad strechou. Zvyšné domy už druhý rok zívajú prázdnotou, pretože od vypuknutia pandémie sa sem ich majitelia doposiaľ nevrátili.

Čierna stavba rovno pod elektrickým vedením

Ani jeden z veľkých projektov nedotiahli do finálnej fázy a zostali po nich iba prázdne pozemky. Arabi síce aj v súčasnosti kupujú miestne domy, no výstavba ďalšieho rezortu pre ľudí z Perzského zálivu nie je v pláne. Žaby si môže vydýchnuť, nateraz ich nikto nezahubí. Azda im uškodí iba odpadová voda, ktorú vypúšťajú do vodnej nádrže z miestneho Senior Club Striebornica.

Foto: Autor