Monthly Archives:

marec 2024

Sociálne siete: Požehnanie či prekliatie žurnalistiky?

Posted on 27. marca 2024

V pondelok 18. marca sa v priestoroch rakúskeho veľvyslanectva v Bratislave uskutočnila pre študentov žurnalistiky prednáška na tému Sociálne siete a žurnalistika.

Prednáška sa začala definovaním pojmu sociálne siete, pričom ako názorné ukážky uviedol profesor W. Duchkowitsch významné platformy typu Twitter, YouTube, TikTok či Facebook. Na základe toho, aký majú vplyv a využitie v žurnalistike ich označil ako požehnanie a prekliatie pre prácu novinára.

Sociálne siete ako požehnanie pre žurnalistiku vníma v rovine rýchlosti a aktuálnosti, s akou dokáže novinár pracovať. Vďaka nim je možné doslova za pár sekúnd získať potrebné informácie o aktuálnom svetovom dianí, o udalostiach v spoločnosti či o zmýšľaní ľudí.  Zároveň profesor Duchkowitsch zdôraznil, že aj keď sú tieto služby slúžia ako nová platforma žurnalistiky, stále nemôžu nahradiť tradičnú žurnalistiku a spravodajstvo, iba ho môžu doplniť.

Následne sa téma preniesla na prekliatie sociálnych sietí, a to vo forme dezinformácií a fake news. Prednášajúci upriamil pozornosť na priamu súvislosť medzi vzostupom sociálnych sietí a nárastom dezinformácií, pričom zdôraznil ich využitie extrémnymi pravicovými stranami. Ako príklad uviedol nemeckú stranu Alternative für Deutschland (AfD ) a rakúsku Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ), ktoré ich využívajú vo svojej politickej činnosti ako platformu na šírenie svojich radikálnych myšlienok a manipuláciu občanov. Prostredníctvom fake news a zastrašovania vzbudzujú v spoločnosti dojem, že štát je voči občanom nespravodlivý a iba ich strany dokážu ponúknuť zmenu. 

V súvislosti s fake news a dezinformáciami uviedol existenciu zákona Digital Services Act of EU (DSA), ktorý reguluje online platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online cestovné a ubytovacie platformy. Jeho hlavným cieľom je zabrániť nezákonným a škodlivým činnostiam online a šíreniu dezinformácií, čím garantuje bezpečnosť používateľa v online priestore.

Po skončení prednášky sa otvoril čas na diskusiu a zdieľanie postrehov študentov o prednesenej téme. Po živom dialógu vďační študenti vyjadrili vďaku profesorovi Duchkowitschovi za jeho úsilie, ktoré im umožnilo rozšíriť ich poznatky.

Prednášku viedol Wolfgang Duchkowitsch, bývalý profesor na Viedenskej Univerzite a zároveň odborník v oblasti žurnalistiky a komunikačných vied. 

Autor: Miroslav Magušin

JEDINEČNÁ SHOW JAMESA BLUNTA

Posted on 22. marca 2024

Do Bratislavy zavítal známy britský popový spevák James Blunt. V rámci turné nazvaného Who We Used To Be Tour, zaspieval večer 6. marca 2024, v bratislavskej TIPOS aréne, svoje najväčšie hity. A zároveň predstavil nový album. Využila som príležitosť a bola som pritom.

James Blunt síce doteraz nepatril medzi mojich najobľúbenejších interpretov, ale na jeho koncerte, z ktorého som si odniesla množstvo zážitkov, som jeho tvorbu mohla spoznať v celej šírke. Zistila som, že má aj iné pekné skladby, ako len tých pár najznámejších, čo bežne hrajú v rádiu. Aj keď neoslovuje priamo moju vekovú kategóriu a jeho fanúšikovskú základňu tvoria najmä ľudia v strednom veku, napriek tomu bolo na jeho koncerte veľa mladých. Predovšetkým žien, ktoré na túto príležitosť všimne často nahodili aj extravagantný outfit.

Keď som vošla do koncertnej haly, prekvapilo ma, že v hľadisku je pomerne málo ľudí. Neskôr sa štadión zaplnil, aj keď vypredané nebolo. Zo začiatku preto koncert mal určité nedostatky, nielen v slabšej počiatočnej atmosfére, ale aj preto, že ho na štvrťhodinu prerušili, pre zlyhanie techniky. Síce spev bol vynikajúci, ale keďže nefungovali efekty a ani nadrozmerná obrazovka, iba základné pódiové osvetlenie, bolo náročné dovidieť na Jamesa zo zadných radov hľadiska.

A potom prišiel jeho návrat vo veľkom štýle, aj s fungujúcimi svetelnými efektami a obrazovkou. Blunt rozprúdil atmosféru v hale svojimi najväčšími hitmi. Tie nasledovali v poradí You’re Beautiful, Goodbye My Lover (Zbohom moja láska), Bonfire Heart (Ohnivé srdce) a Simona. Z novších, menej známych skladieb, sa mi páčili najmä The Girl That Never Was a Beside you. Tieto piesne boli veľmi emotívne a nielen roztancovali dav, ale mnohé mladé dievčatá dojali k slzám. Na záver vydareného koncertu, keď James Blunt videl nadšené publikum, predviedol jedinečný stage diving, čiže sa hodil priamo do davu pod pódiom. Bol to naozaj jedinečný zážitok vidieť takúto hviezdu populárnej hudby naživo z niekoľkých metrov. Verím, že sa ešte niekedy na Slovensko vráti a budeme mať príležitosť opäť obdivovať jeho umenie.

Autorka: Simona Hollósyová

Foto: Facebook

Komentár: Nová štátna televízia RTVS, teda STaR

Posted on 14. marca 2024

Médiá na Slovensku zažívajú krušné chvíle. Nie je to tak dávno, čo vyšlo najavo, že sa v Televízii Markíza začína boj o najsledovanejšie spravodajstvo. Dôvodom sú spory medzi redaktormi a vedením. Nezaostáva však ani vládna garnitúra v podobe nového zákona o Slovenskej televízií a rozhlase z dielne ministerstva (ne)kultúry. Čo si teda Martina Šimkovičová pripravila?

Sloboda médií vo vlastných rukách

Po trinástich rokoch má skončiť Rozhlas a televízia Slovenska v takej podobe, na akú sme boli zvyknutí. No na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa nič dramaticky meniť nebude. Pri vláde Smeru, Hlasu a SNS si však nikdy nemôžete byť istí. Ministerka (ne)kultúry Martina Šimkovičová, ktorá sa hrdo hlási k slovenským tradíciám, hoci býva za rakúskymi hranicami v Kittsee, rozhodla, že zoberie slobodu médií do vlastných rúk. A tu narážame na problém. Bývala hviezda spravodajstva Markízy, ktorá rapovala v živom vysielaní, poslala do medzirezortného pripomienkového konania svoju ideu, ako by mali verejnoprávne médiá po novom fungovať. Je ale namieste myslieť si, že práve ona je vyvolená, ktorá ich vzkriesi?

Vlastný pohľad na verejnoprávnosť

Útoky na novinárov nie len Rozhlasu a televízie Slovenska sú čoraz častejšie. Z nedávnych udalostí je možno najznámejší konflikt Roberta Fica s pražskou spravodajkyňou RTVS Katarínou Vítkovou. Premiér povedal, že „redaktorka útočí v zahraničí na vlastnú vládu a pred celým svetom klame na adresu Maďarska.“ No, ak máme byť úprimní, klame tu asi niekto iný. Tieto útoky nie sú ojedinelé a niet pochýb, že vláde čoraz viac Rozhlas a televízia Slovenska na čele s Ľubošom Machajom lezie na nervy. A tak sa sebavedomá Šimkovičová rozhodla, že ona to tak nenechá. Predsa Slovensko by malo mať nezávislé, dôveryhodné a objektívne verejnoprávne médium. Lenže nie, keď tu bude ona.

Čo ďalej?

Podľa denníka SME čaká po novom takzvanú STaR (Slovenská televízia a rozhlas) zmena generálneho riaditeľa, čo by znamenalo, že po schválení zákona by sa ihneď skončil mandát Ľuboša Machaja. Ten netrval ani dva roky. Ministerke a ani viacerým politikom sa súčasný stav nepáči a žiadajú vyššiu mieru objektívnosti spravodajstva. Asi v zmysle internetovej televízie Slovan, či Martina a Peter? Nového generálneho riaditeľa by po novom volila rada pozostávajúca zo siedmich členov. Vyberal by ich parlament a ministerka kultúry. Ako chce zaručiť spôsobilosť týchto ľudí, bude zaujímavé. Čo je však ešte pozoruhodnejšie, riaditeľa bude možné odvolať bez udania dôvodu. Transparentnosť ako vyšitá. To by ale mohlo naraziť na nesúhlas Bruselu, keďže podľa nového nariadenia by riaditelia mali byť odvolávaní len výnimočne, a to v prípade protiprávneho konania, či vážneho pochybenia. Novinkou by bola aj programová rada, ktorá by posudzovala a kontrolovala program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania. Svoj názor a kritiku na zvýšenie štátneho vplyvu v RTVS vyjadril aj súčasný generálny riaditeľ Ľuboš Machaj už niekoľkokrát. Naposledy pri otvorení kreatívneho centra v Mlynskej doline za účasti ministerky

kultúry. Potlesku, ako od iných ľudí, sa však od nej nedočkal. Prečo asi. Šimkovičová namiesto toho, aby vysvetlila dôvod konca RTVS, radšej spred mikrofónov utiekla.

Sloboda nesloboda

Ministerka (ne)kultúry Martina Šimkovičová sa tak čoskoro môže aj so svojimi kumpánmi tešiť zo štátneho propagandistického média. To sa bude pozdávať aj Andrejovi Dankovi, či Tomášovi Tarabovi. Tomu sa nepáči ružové logo RTVS, ktoré je asi priveľmi progresívne. Onedlho môžeme očakávať každodennú dávku slovenskej hymny, programy pre tradičné a kresťanské rodiny, reláciu o slovanskej angličtine a najmä objektívne spravodajstvo. A možno si Martina Šimkovičová aj s Petrom Kotlárom vytvoria kontinuálne vysielanie v Slovenskej televízii. S touto mašinériou môžu skoncovať európske inštitúcie alebo tlak občanov. Čo si však ľud zvolil, to má. Pozeráme sa tak na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bojuje o svoju nezávislosť stále viac. Už teraz vysoký tlak na redaktorov sa bude neustále zvyšovať, až kým vláda nedosiahne svoj cieľ. Propagandistické štátne médium.

Autor: Jakub Hrubši