Monthly Archives:

október 2023

Modelka Alexandra Švecová: Počas fotenia som sa prepadla do zamrznutého jazera

Alexandra Švecová je mladá ambiciózna žena, ktorej sa počas posledných rokov podarilo vstúpiť do sveta modelingu. V súčasnosti sa mu aktívne venuje a prezradila, ako to v tomto priemysle, kde najviac záleží na výzore, naozaj funguje.

Ako a kedy ste sa dostali k modelingu? Napadlo vám vôbec niekedy, že sa tomuto budete venovať? 

Skôr by som povedala, že sa modeling dostal ku mne. Počas pandémie mi prišla správa od agentky z modelingovej agentúry Elite, kde stálo, že objavili môj profil a vidia vo mne veľký potenciál. Dohodli sme si stretnutie a keďže som sa im zapáčila, rozhodli sa so mnou nadviazať kontrakt. Ten trvá už tri roky. Vždy som cítila, že mám blízko k móde a pamätám si na obdobie, keď som bola rozhodnutá, že raz chcem byť modelkou. Ako som ale rástla, pomaly som od tohto sna upustila, až kým neprišla príležitosť si ho naozaj splniť. 

Aké krajiny ste vďaka modelingu už navštívili?

Keďže na Slovensku ani v Česku nie je veľmi rozvinutý trh pre modeling, som nútená cestovať do zahraničia. Prvá krajina, ktorú som ako modelka navštívila, bola Japonsko, kde som mala kontrakt na tri mesiace, no zapáčilo sa mi tam natoľko, že som nakoniec ostala v Tokiu pol roka. O mesiac na to, som odišla do Kórei, kde som bola dva a pol mesiaca. Čo sa týka Európy, vyskúšala som Taliansko, konkrétne Miláno, kde som sa zúčastnila udalosti Fashion Week. Budúci týždeň sa opäť vrátim do Tokia a po pobyte v ňom by som chcela navštíviť Paríž a New York. Uvidím, či sa pošťastí. 

Kde ste sa zatiaľ cítili najlepšie?

Aj napriek tomu, že moja materská agentúra, ktorá sa o všetko stará, sídli v Bratislave a v Prahe, modelingom sa tu pravdepodobne uživiť nedá, nakoľko je tu oproti iným krajinám len pár časopisov a dizajnérov. Krajinu, ktorú som si najviac obľúbila, bola určite Japonsko a myslím si, že by s mojím tvrdením, že ide o najlepšiu krajinu pre modeling, súhlasili viacerí ľudia v tejto brandži. Naozaj si tam modelov vážia, vedia ich adekvátne ohodnotiť a správajú sa k nim ako k naozajstným ľuďom a nie ako ku vešiakom. 

Aké sú na vás ako modelku kladené požiadavky?

Požiadavky sú veľmi vysoké, čo celkom negatívne vplýva na mentálne zdravie človeka, keďže sa tento priemysel točí primárne okolo toho, ako vyzeráte. Musím počas celého roka dodržiavať stanovené miery a byť časovo flexibilná, pretože hocikedy mi môže moja agentúra zavolať, že odlietam a čaká na mňa práca. Jednou z požiadaviek je mať dokonalú pleť, čo sa nie vždy dá, takže niektoré faktory sú celkom neovplyvniteľné. Čo ale ovplyvniť viem, je moje vnútorné nastavenie, čiže vždy, keď sa postavím pred kameru, nemám v hlave žiadne iné myšlienky, len tie spojené s prácou modelky. Veľakrát som sa ocitla v situácií, keď som bola smutná a chcelo sa mi plakať, no povedala som si, že nemôžem, lebo ma na druhý deň čaká fotenie, na ktorom nemôžem mať opuchnutú tvár. 

Alexandra sa začala modelingu aktívne venovať posledný rok.

Mávate nabitý program?

Ja som stále začínajúca modelka, takže mám toho veľa, ale určite by som mohla mať ešte viac. Som si však istá, že takýto životný štýl nie je pre každého. Či už je to deň v týždni alebo víkend, neustále sa konajú kastingy, prípadne fotenia, tie trvajú zhruba desať hodín. V Azii majú modely a modelky dokonca osobného šoféra, ktorý ich vozí na kastingy, ktoré sú rozmiestnené po celom meste a nebolo by ich reálne stíhať. Taktiež si nemôžem nič dopredu plánovať, pretože mi agentúra často na poslednú chvíľu zašle časy a miesta, kde sa konajú kastingy, ktoré sa počas daného dňa ešte dodatočne menia. 

Bývajú fotenia náročné?

Záleží to od situácie a tímu, ktorý sa oň stará. Dokáže byť zábavné, no zažila som ho už aj v extrémnych podmienkach, keď sme v decembri v deň, keď bolo asi – 10°C, fotili pri oceáne oblečenie z letnej kolekcie. To trvalo asi šesť hodín a nasledujúci týždeň som preležala chorá v posteli. Raz som sa dokonca prepadla do zamrznutého jazera, keď som sa kvôli fotke mala postaviť v topánkach na vysokom opätku na ľad, ktorý sa zrazu podo mnou prelomil. 

Aký bol pre vás zatiaľ najvýznamnejší moment vo vašej kariére? 

Už len to, že som pôsobila v Japonsku, a koľko som v ňom mala prehliadok, má pre mňa obrovský význam. Fotila som pre značku Uniqlo, čo je najväčšia japonská značka a zároveň svetovo známa. V Kórei sa moja tvár dokonca ocitla na bilboarde, čo bolo prekvapením aj pre mňa, keďže som o tom dopredu nevedela. 

Je pravda, že sa modelky nemôžu opaľovať? 

Áno, je to pravda. Jednoducho musím stále vyzerať rovnako, ako na fotkách, ktoré sú ponúkané klientovi, ten si ma na základe nich objedná a nemôže sa stať, že sa s ním stretnem o päť odtieňom tmavšia. Takisto je to aj s vlasmi, ktoré si nemôžem ostrihať alebo nafarbiť bez toho, aby o tom vedela moja agentúra

Existuje mobilná aplikácia, ktorá ponúka modelkám služby zadarmo? 

Áno, v niektorých konkrétnych mestách sa využíva mobilná aplikácia, kde mám možnosť si pozrieť, aké podniky mi ponúkajú svoje služby zadarmo len preto, lebo som modelka. Funguje to na princípe, že napríklad reštaurácie zverejnia svoju limitovanú ponuku a ja následne spravím rezerváciu, pri ktorej vyplním osobné údaje, čím dokážem, že sa naozaj venujem modelingu. Po tom, čo mi rezerváciu schvália, prídem do danej reštaurácie, kde sa preukážem, dostanem jedlo zadarmo a následne zverejním na sociálnej sieti, že som tento podnik navštívila. Pre podniky ide o výhodnú reklamu. 

Aké sú podľa vás plusy a mínusy späté s modelingom?

Najväčším plusom je určite cestovanie, istá prestíž, ktorá prichádza s týmto povolaním a spoznávanie nových ľudí z rôznych kútov sveta. Mínusom už však je, keď získate v zahraničí priateľa, s ktorým sa pre neustále premiestňovanie a končiacim kontraktom už nikdy v živote nemusíte stretnúť. Taktiež je náročné neporovnávať sa s ostatnými a odosobniť sa od všetkých komentárov na svoje telo a od toho, čo na ňom treba vylepšiť. Nechať svoj osobný život na Slovensku s rodinou a s kamarátmi a vydať sa do úplne cudzej krajiny, kde na vás nikto nečaká. 

Aké sú vaše plány do budúcnosti, či už blízkej alebo ďalekej?

Mojím najbližším plánom je už spomínaná návšteva Japonska, ktoré ma oslovilo natoľko, že sa tam možno raz presťahujem. Mám nejaké osobné ciele, ktoré chcem v rámci modelingu časom dosiahnuť a tvoriť si niečo aj popri ňom, ako takzvané zadné vrátka. Určite chcem ale v súčasnosti získať dostatok kontaktov, ktoré mi pomôžu s rastom mojej kariéry modelky. 

Autorka: Vanessa Parašínová

Foto: Archív Alexandry Švecovej

Komentár: V parlamente stále nosia nohavice muži a ženy patria do kuchyne

Iniciatíva „Zakrúžkuj ženu“ v predčasných parlamentných voľbách nepriniesla očakávané výsledky. V porovnaní s rokom 2020 sa do parlamentu dostalo len o 1 ženu viac.

Iniciatíva s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v politike vysoký úspech nezožala aj napriek tomu, že mala za sebou silných ambasádorov. Pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 30. septembra, vznikla kampaň, ktorá mala motivovať občanov, aby do parlamentu prekrúžkovali viac žien. Aj napriek skvelej myšlienke sa však do parlamentu dostalo iba o jednu ženu viac než v roku 2020.

Kandidátky boli primárne zložené z mužov

Na základe hlasovacích lístkov zverejnených na webe Ministerstva vnútra do parlamentných volieb v roku 2023 kandidovalo 679 žien. Kandidujúcich subjektov bolo 25, pričom len štyri ženy sa stali líderkami politických strán.

Jediná strana, ktorá sa rozhodla viesť vo voľbách vyrovnaný súboj, bola Progresívne Slovensko. Na svoju kandidátku sa rozhodli dať rovnaký počet žien a mužov. Nasledovalo SME RODINA, ktoré malo na kandidátke až 30  percent žien, hnutie sa však do parlamentu nedostalo.

Ako uvádza denník SME, z parlamentných strán tradične najmenej žien mala na kandidátke strana SMER – SD: iba 13 percent zo 150 poslancov.

Skvelá myšlienka, nízka podpora

Iniciatíva „Zakrúžkuj ženu“ takmer dva mesiace pred voľbami šírila v médiách a na sociálnych sieťach povedomie o tom, prečo je nevyhnutné, aby bolo v parlamente viac žien. Za tento nápad sa postavilo mnoho známych tvárí ako napríklad komička Simona Salátová či prezidentka Zuzana Čaputová. Podpora prišla aj z Česka od prezidentskej kandidátky v júnových voľbách Danuši Nerudovej.

Slovenské političky sú terčom mnohých útokov

Aj napriek tomu, že tvoria len pätinu parlamentu, sú terčom ostrých útokov zo strany spoločnosti, ako aj ich kolegov. Ženy sú v politike zosmiešňované, obťažované sexuálnymi narážkami či komentármi na ich vzhľad. V porovnaní s mužmi, v politike je na ich vzhľad a vystupovanie vyvíjaný väčší tlak.

Slovensko na ženy v politike nie je zvyknuté

Je to len vyše sto rokov, čo slovenské ženy získali volebné právo. Dlhodobo sa v našej krajine traduje, že žena patrí do kuchyne a jej poslaním je starať sa o deti, aj napriek tomu, že je povinná chodiť do práce rovnako ako muž. Vzorec tradičného rozdelenia práce je u nás silno zakorenený, no črtá sa nádej na zmenu. Podľa prieskumu agentúry AKO by až 52  percent slovenskej populácie uvítalo viac žien v politike. Znamená to, že do budúcna by tento trend mohol rásť a Slovensko by mohlo mať v parlamente väčšie ženské zastúpenie.

Parlamentné voľby 2023 výraznú zmenu nepriniesli

Aj napriek iniciatíve a odhodlaniu voličov sa do parlamentu prekrúžkovalo iba 33 žien. Obsadia znova len viac ako pätinu poslaneckých stoličiek. Je to len o jednu ženu v parlamente viac v porovnaní s rokom 2020, keď mandát získalo 32 žien. Najviac ich, konkrétne 16, bude v parlamente zastupovať Progresívne Slovensko.

To, ako sa bude trend vyvíjať v nasledujúcich rokoch, závisí od nálady v spoločnosti. Iniciatíva „Zakrúžkuj ženu“ je skvelým začiatkom, pretože šírenie povedomia o ženách v politike má zmysel.

autorka: Radoslava Juračková

Komentár: Vitajte v globálnom vare

Už v júli tohto roku bolo mimoriadne horúco. Vyhlásili ho dokonca za najteplejší mesiac v histórií Zeme. To sme ale nečakali, čo príde v septembri, ktorý bol zase anomálne najteplejší mesiac zo všetkých. Znamená to tiež, že rok 2023 môže byť prvý, ktorý prekročí hranicu 1,5 stupňa Celzia od predindustriálnej éry. 

Mali by sme tento predpoklad brať ako varovanie. Vedci hovoria, že výnimka sa môže stať ešte predtým, ako naša planéta zažije oteplenie o 1,5 stupňa úplne, ale už predchádzajúce mesiace sú náznakom, čo to pre nás môže znamenať. Za rekordné teploty  a extrémne výkyvy počasia taktiež môže okrem fosílnych palív aj fenomén El Niňo. Prvýkrát uderil na Slovensko v roku 2016 a teraz ho cítime opäť. Spôsobuje ho najmä vysoká teplota svetových oceánov a vyskytuje sa každých 8 až 10 rokov. Podľa odhadov môžu byť preto roky 2023 a 2024 najteplejšie v histórií.

V tejto chvíli sa  ale ešte dajú dodržať podmienky Parížskej klimatickej dohody, no záleží na každej uhlíkovej stope, ktorú po sebe zanecháme. 

Bavíme sa tu stále o tom istom dookola a ešte dlho budeme musieť, pretože aj okolie si musí všímať, akým nástrahám ako civilizácia čelíme a začať preto niečo robiť. Klimatická kríza nie je len lokálny problém v krajinách globálneho Juhu, ale je to sociálna otázka a týka sa každého z nás. 

Niektorým predstaviteľom na vysokých pozíciách sa to páči menej, pretože lejú peniaze do špinavého fosilného biznisu. Nemyslia na iných, ktorí pre ich činy trpia a už vôbec nie na planétu. Dobrým dôkazom je, že v nasledujúcom období má klimatickú problematiku Európskej únie riešiť bývalý zamestnanec firmy Shell. To akože kde sme!? Prečo podobné miesta dostávajú ľudia z  ropných spoločností? Nie prvýkrát sa potvrdzuje, že sme spoločnosťou, ktorá neustále ignoruje vedcov a zatvára oči pred tým, ako ľudia úmyselne ničia našu Zem. Až ju raz zruinujeme úplne. 

Autorka: Veronika Cechová

Komentár: Bizarnosti našich tohtoročných parlamentných volieb

O septembrových slovenských parlamentných voľbách bolo uverejnených množstvo článkov. Väčšinou sa zaoberali predpokladmi ich dopadu a potom analýzami ich výsledku. Úvahy pred voľbami boli naozaj rôzne, ale to, že ich vyhrala strana SMER-SD sa viac-menej dalo predvídať. Avšak volebná kampaň a následné hlasovanie občanov priniesli aj niekoľko zaujímavostí, či bizarností, ktoré by očakával málokto.

Do parlamentu sa dostalo iba šesť politických strán a hnutí. Trochu prekvapivé však je, že je medzi nimi OĽaNO A PRIATELIA aj napriek tomu, že sa od hnutia pred niekoľkými mesiacmi oddelilo krídlo bývalého premiéra Eduarda Hegera.

Igor Matovič vytiahol karty v predvolebnej kampani v  pravej chvíli, keď prerušil tlačovku SMERU-SD príchodom na terénnom aute a výkrikmi ,,My vás mafii nepredáme“ , pričom došlo aj k bitke medzi Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom.  Táto potýčka, kde sa Igor Matovič prezentuje ako významný bojovník proti mafii, sa stala hitom internetu a šírila sa sociálnymi sieťami rýchlosťou blesku. Práve vďaka tomuto politickému škandálu hnutiu  OĽaNO A PRIATELIA výrazne stúpli preferencie. Nemenej bizarné  je aj povolebné zistenie, že v mnohých obciach s väčšinovým rómskym obyvateľstvom získalo hnutie viac než 80 či 90 percent hlasov voličov! Pre časť verejnosti a bulváru sa tento úspech matovičovcov stal zdrojom zábavných úvah typu „teraz by im mal vyplatiť po 500 eur“. Menej zábavné je, že polícia prešetruje, či niekde nedošlo k volebnej korupcii.

Zaujímavé sú však aj udalosti okolo politických strán, ktoré sa do parlamentu nedostali. Napríklad SME RODINA sa pohybovala v prieskumoch na hranici zvoliteľnosti, nakoniec však nezískali ani 3 percentá hlasov. Zrejme ich potopil škandál s Barborou Richterovou, bývalou partnerkou Borisa Kollára, ktorá naňho podala trestné oznámenie za domáce násilie. Kollár sa priznal, že ju udrel, ale na svoju obhajobu tvrdil, že iba chránil svojho syna. Bývalý šéf parlamentu si u mnohých pokazil reputáciu a stratil povesť starostlivého otecka a partnera, ktorý je slušný k ženám a príkladne sa stará o svoje ratolesti.

Nečakané je aj to, že strana Republika na čele s Milanom Uhríkom, čo sa pohybovala v prieskumoch preferencií okolo 8 percent, vo voľbách prepadla. Republika prebrala časť voličov Kotlebovej ĽSNS a tvárila sa, že nie je fašistická. Pred voľbami sa však jej predstavitelia, napriek svojej minulosti, dokonca pokúšali predvádzať na podujatiach Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Toto už naozaj pôsobilo dosť divne. Asi aj preto sa ich voliči presunuli k stranám SMER-SD a SNS, ktoré sa viac zradikalizovali. 

Čo sa týka budúcej parlamentnej väčšiny, v  čase, keď píšeme tento  článok, to nevyzerá veľmi nádejne. Je však isté, že ak by predsa len vznikla vládna koalícia bez víťaza volieb, bola by pre Slovensko lepším riešením. 

Autorka: Simona Hollósyová

Komentár: Povrazy ešte nevyťahujme

Vychádzam z najpravdepodobnejšej koalície – Smer, Hlas, SNS.

V deň volieb svet vyzeral krásne. Prvýkrát som si vyberal zástupcov do parlamentu. Mal som radosť z toho, že konečne môžem svojím hlasom ovplyvniť nový obraz Slovenska. Ešte hodinu pred polnocou som lietal vysoko v oblakoch. Až kým som nesledoval reálne výsledky.

Aj deň po voľbách vyšlo slnko. Tentokrát sa usmialo na ľudí bez ideálov, ktorí neveria v slobodu a spravodlivosť, zato veria dezinformáciám a ruskej propagande. Každý podľa nich kradne, no niekto pri tom myslí aj na ľudí. Veď za Fica sme mali rozprávkové ceny, lacné byty, nízke úrokové sadzby, sociálne istoty… Na Slovensku bolo sveta žiť. Aj oni pochopia, že v čase mnohých globálnych kríz nás nespasí ani smerácka kandidátka do Leopoldova. Žiaľ, cenou za ponaučenie budú pravdepodobne štyri stratené roky.

Aby nám ani náhodou nehrozil zánik politickej nekultúry, viacerí voliči sa rozhodli aj naďalej podporovať zábavu. Preto si do sýtosti užijeme staré dobré opozičné OĽaNO. Silnou konkurenciou pre bojovníkov proti mafii budú zvláštni jedinci z takzvanej SNS. K lídrovi absurdity Andrejovi Dankovi sa pridal ešte výstrednejší Rudolf Huliak, podľa ktorého je globálne otepľovanie výsledkom protiprírodného sexu homosexuálov a medvede sú nová biologická zbraň.

Najväčším pozitívom tohtoročného sviatku demokracie je, že si ho ešte zopakujeme a opäť si budeme vyberať z pestrej ponuky. Ak kresťanských demokratov neposadne diabol, víťazná strana nezloží koalíciu s ústavnou väčšinou. Nič sa nezlepší, pozastavia sa vyšetrovania, špeciálna prokuratúra buď zanikne, alebo nebude robiť to, čo doteraz a v zahraničnej politike bude náš najbližší partner Maďarsko. Desivé, ale dočasné.

Dobrá je aj neúčasť (proti)fašistov v parlamente. A s tým súvisiace veľké množstvo prepadnutých antisystémových hlasov. Spolu s Republikou sa postavia do radu na úrade práce aj kandidáti Aliancie. Ak by prekonali päť percentnú hranicu, možno by nám bývalý trojnásobný premiér rozkazoval šťastne až do smrti.

Vedel by som nájsť množstvo ďalších kladov. Historicky najlepší výsledok liberálnej strany, drahá nevesta bez štátneho príspevku, nešiel som spať po exit polle a vyhol som sa infarktu, v mojom okrese nevyhral Smer, ale OĽa… Tak to nie. Všetko z toho je ale maličkosť oproti trpkému pocitu, ktorý ma ešte bude chvíľu požierať.

Nebolo by však správne plakať nad rozliatym mliekom. Boj o smerovanie našej krajiny nesmieme vzdávať. Nemali by sme ostať ticho, ak sa nová vláda pokúsi siahať na naše práva a slobody. Nespravme zo seba užitočných idiotov, ktorí sa budú prizerať drastickým zmenám. Nezabúdajme, že vládneme my a politici nám slúžia. Voľby alebo referendum ako nástroj priamej demokracie nemáme každý deň, avšak naše postoje môžeme ukázať aj inými spôsobmi.

Treba odložiť lákavé myšlienky na reinkarnáciu a zahodiť povrazy. V roku 2027 (alebo skôr) budeme zase potrebovať každý jeden hlas.

Autor: Boris Budíček

Bratislavské módne dni 2023

Začiatkom septembra naše hlavné mesto opäť žilo módou. V priestoroch galérie Refinery sa konal už 18. ročník najväčšej módnej udalosti na Slovensku. Na jesennej edícii Bratislavských módnych dní mali slovenskí, ale aj českí dizajnéri, možnosť predviesť svoje najnovšie jesenné a zimné kolekcie.

Celé podujatie odštartovala veľkolepá šou známej českej návrhárky Jitky Klett. Modelky na móle predviedli naozaj netradičné kúsky. Večer pokračoval prehliadkami ostatných návrhárov a bol tradične ukončený párty, ktorej sa zúčastnila nejedna známa osobnosť.

FOTO: Mária Gandica Streďanská

 Druhý deň mali príležitosť ukázať svoj talent mladí nádejní dizajnéri v rámci súťaže s názvom Nové tváre módnej scény. Vďaka tejto každoročne organizovanej súťaži majú tí najlepší možnosť získať nielen finančnú podporu na rozvoj ich talentu, ale aj užitočné kontakty a v neposlednom rade zviditeľniť sa v médiách. Tohtoročnou témou bolo origami. Origami je druh japonského umenia, ktoré je založené na prehýbaní papiera a vytvárania rôznych tvarov poskladaním jednotlivých už poskladaných častí.

FOTO: Mária Gandica Streďanská

Dizajnéri dostali teda výzvu pokúsiť sa toto umenie preniesť aj na textil. Porota to mala pri výbere určite náročné, pretože všetky predvedené kolekcie boli skutočne rôznorodé a originálne, no víťaz mohol byť len jeden. Najviac však na porotcov zapôsobili šaty ušité šikovnými žiačkami zo Súkromnej spojenej školy Biela voda v Kežmarku. Ako povedali aj ich učiteľky, dievčatá si toto ocenenie skutočne zaslúžili za snahu, ktorú odviedli pri príprave na súťaž.

Večer sa však súťažou nekončil. Nasledovali prehliadky už známych návrhárov a tí vždy vedia svojou kolekciou prekvapiť. Na móle sa predviedli elegantné kožuchy a klobúky, ale aj formálne šaty, kostýmy či pánske oblečenie.

 Bratislavské módne dni sú jednoducho akciou, pri ktorej si každý milovník módy príde na svoje. Ďalšia edícia nás čaká opäť na jar!

Autorka: Tatiana Stančíková

Z detského divadelného súboru až do televízie

Eliška Panáčková (20) je mladá ambiciózna žena, ktorej tvár je vám možno známa z televíznych obrazoviek. Už od svojho detstva inklinovala k herectvu, no počas tohto roka sa dostala na vrchol svojich doterajších skúseností – úlohou v markizáckom seriáli Pán profesor. Eliška prezradila, ako vyzeralo jej prvé natáčanie, po boku akých veľkých hercov si zahrala alebo aj čo všetko vďaka tejto skúsenosti získala.

V súčasnosti majú môžu diváci sledovať vaše herecké výkony na televíznych obrazovkách. Je pravda, že ste práve po tomto vždy túžili? 

Popravde, keď som bola malá, každý deň som túžila byť niečím iným. Napríklad aj učiteľkou alebo veterinárkou. Musím ale priznať, že byť herečkou patrilo vždy medzi moje najvysnívanejšie povolania.

Ešte predtým ako ste začali pôsobiť v seriáli, aké ste mali ako herečka skúsenosti?

Keď som mala desať rokov začala som hrávať v detskom divadelnom štúdiu Ochotníček v Púchove. Práve tam sa hneďprejavila moja láska a vášeň pre hranie. Odvtedy som pôsobila vo viacerých ochotníckych súboroch alebo aj v amatérskom divadle v Bratislave. Moje skúsenosti mi určite rozširuje aj súčasné štúdium na VŠMU v odbore divadelné štúdia. Zároveň som žiačkou na konzervatóriu v Bratislave, kde sa venujem herectvu. 

Ako ste sa dostali k ponuke zahrať si v seriáli Pán profesor? Ako vyzeral casting?

Najskôr som dostala možnosť zaregistrovať sa do ich agentúry a až neskôr mi prišla na mail práve táto ponuka. Poslali mi dialóg, ktorý som sa musela naspamäť naučiť a potom sme s ostatnými záujemkyňami o rolu v seriáli podstúpili kamerovú skúšku pod vedením režiséra a castingovej režisérky. 

Aké boli vaše pocity po telefonáte, v ktorom zaznelo, že ste spomedzi všetkých získali rolu práve vy? 

Musím priznať, že po castingu som mala naozaj zmiešané pocity, keďže záujemkýň naň prišlo veľmi veľa a niektoré z nich mali o čosi väčšie skúsenosti ako ja. Úprimne, nemyslela som si, že sa mi ozvú. Moja radosť však bola o to intenzívnejšia, keď mi zavolali, že si ma vybrali. Spočiatku som tomu nemohla uveriť, no po chvíli som si uvedomila, že sa mi pomaly plní môj sen. 

Čo sa od vás pri natáčaní očakávalo? 

Od všetkých hercov sa očakávala stopercentná pripravenosť. Ovládať naspamäť všetky texty a najmä prísť v deň natáčania načas, nech sa celý štáb a herci nemusia prispôsobovať jednej osobe.

Aké boli vaše pocity pri prvom natáčaní? Nemali ste strach?

Svoje prvé natáčanie si veľmi dobre pamätám. Mali sme kráčať s mojimi seriálovými kamarátkami po chodbe a viesť spolu dialóg. Problém bol však v tom, že súčasťou môjho kostýmu boli lodičky na vysokom podpätku a ja som na nich ešte nevedela poriadne chodiť. Mali sme rýchlo kráčať a popritom ešte rýchlejšie rozprávať. Bola som v strese z toho, že som tam nikoho nepoznala a okrem toho som mala ešte aj obavu, že spadnem alebo si nedajbože zlomím nohu. Všetko nakoniec ale dobre dopadlo a ďalšie natáčania boli pre mňa len lepšie.

Čo ste touto novou skúsenosťou získali? 

Natáčanie mi prinieslo veľa nových skúseností a radosti. Pravidelne sme dostávali herecké lekcie od režiséra, režisérky alebo skúsených hercov. Celý kolektív bol zohratý a navzájom sme si rozumeli, takže si odnášam naozaj krásne zážitky a veľa nových kamarátov.

Bolo niečo, čo vás na celom procese natáčania seriálu prekvapilo?

Veľmi ma prekvapilo, koľko ľudí za celou touto prácou stojí. Koľko času sme strávili u maskérky či kostymérky, koľko je na všetko treba papierov, kam sa všetko zapisuje do podrobností. Zvukári, osvetľovači či asistent réžie, jednoducho všetko, čo televízny divák za obrazovkou nevidí a je to neoddeliteľnou súčasťou zložitého procesu tvorenia seriálu.

V seriáli ste si zahrali po boku mnohých veľkých mien. Čo to pre vás, ako začínajúcu seriálovú herečku, znamenalo? 

Bol to pre mňa obrovský zážitok pracovať napríklad po boku Tomáša Maštalíra, Gabiky Marcinkovej či Richarda Autnera, do ktorého, musím priznať, sme sa viaceré platonicky zamilovali. V seriáli mali úlohu mnohí významní herci, ktorí sa s nami začínajúcimi podelili o rady, ako sa vžiť do svojej roly čo najlepšie. 

Ako reaguje vaše blízke okolie na to, že si zapne televíziu a vidí v nej vašu tvár? 

Všetci moji blízki reagujú veľmi pozitívne a intenzívne ma podporujú v tom, čo robím. Mojimi najväčšími fanúšikmi sú, samozrejme, moji rodičia, ktorí videli každú seriálovú epizódu hádam desaťkrát a moje repliky si dokola pretáčajú a púšťajú odznovu. Som im za to všetko nesmierne vďačná. 

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú tiež svoje sny, ale nemajú dostatok odvahy ísť im naproti? 

Ide asi o klasické klišé, ale odkázala by som im, že ak o niečom naozaj snívajú a sú o tom presvedčení, nikdy za to nemôžu prestať bojovať. Väčšinou to nebýva jednoduché, no ak je to to, po čom ich srdce naozaj túži, treba skúšať dovtedy, kým sa k ich snu úplne nepriblížia. Môžem potvrdiť, že sa to naozaj oplatí. 

Autorka: Vanessa Parašínová

Foto: archív Elišky Panáčkovej