apríl 2018

Existujú prednášky všedné, na ktoré človek rýchlo zabudne. No a potom sú tu tie, ktoré sa natrvalo zapíšu do pamäte študentov. A presne taká bola hodina Osobností žurnalistiky v utorok, 10. apríla 2018. Študentom magisterského stupňa žurnalistiky prišla prednášať novinárka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová, autorka knihy Mengeleho dievča.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory, pokusy lekárskeho tímu doktora Mengeleho a ušla z pochodu smrti. To je príbeh pani Violy, z ktorého sa stal slovenský bestseller. Kniha Mengeleho dievča vyšla v roku 2016. Vtedy ešte autorka netušila, koľko čitateľov si táto kniha získa. Veronika Homolová Tóthová prináša prostredníctvom spomienok Violy Stern Fischerovej príbeh o ľudskom nešťastí, ale aj o sile a odvahe, ktorý by nemal zostať v zabudnutí.

Počas prednášky sa priestorom niesla výnimočná atmosféra. Hrobové ticho, občas povzdychy. Všetci s napätím počúvali príbehy, za ktorými sa často skrývalo veľké ľudské utrpenie. Autorka študentom porozprávala detaily z písania knihy, nechýbali ani spomienky pani Violy, ktoré sa do knihy nedostali. Novinárka však nezostala len pri príbehu Mengeleho dievčaťa. 

Študentom navyše detailne objasňovala historické súvislosti a pozadie spájajúce sa s obdobím holokaustu či už v slovenskom alebo v širšom európskom kontexte. Veronika Homolová Tóthová na besede hovorila o otrasných hygienických podmienkach, neľudskom správaní nacistov či ponižujúcich lekárskych pokusoch. 

Na chvíľu sme sa tak prostredníctvom jej rozprávania preniesli o viac ako sedemdesiat rokov dozadu do jedného z najkrutejších období histórie. Ten, kto knihu Mengeleho dievča pozná, vie, že pri jej čítaní občas stiahne hrdlo a naskočí husia koža nejednému čitateľovi. Podobné pocity sme mali aj my, študenti, počas prednášky. Beseda mala svoje silné okamihy, pri ktorých sa tisli slzy do očí väčšine z nás.

Autorka spomenula, že sa stretáva na besedách aj s mladými ľuďmi, ktorí sa prikláňajú k extrémistickým názorom, a diskutuje s nimi o holokauste. Občas je to podľa jej slov náročné, predovšetkým v tých oblastiach Slovenska, kde je väčšia koncentrácia stúpencov neonacizmu. 

Na otázku, ako zvykne reagovať na útoky alebo nevhodné komentáre zo strany mladých sympatizantov extrémizmu, odpovedala: „Poviem im jednu vec. Nemusíš byť historik, doktor, matematik. Nemusíš byť ani filozof. Mal by si však byť dobrým človekom. A dobrý človek nikdy nespochybňuje utrpenie iných ľudí.“ Zároveň dodala, že prednášať o holokauste a o bolestivých príbehoch z tohto obdobia je práca, ktorá má pre ňu zmysel a ktorá by sa nemala podceňovať.

Veronika Homolová Tóthová na záver besedy prezradila aj svoje spisovateľské plány do budúcnosti. Slovensko sa tak po Mengeleho dievčati dozvie aj o ďalších utrpením poznačených príbehoch ľudí, ktoré by inak upadli do zabudnutia.

Text a foto: Marcela Rebrová

V stredu, 18. apríla 2018, navštívil Katedru žurnalistiky FiFUK v Bratislave šéf spravodajstva televízie Markíza, Tibor Mattyašovský. Témou besedy, ktorej sa zúčastnili prváci magisterského stupňa, bola novinárska etika a jej (ne)dodržiavanie v spravodajských reláciách.

Šéf spravodajstva na úvod študentom objasnil proces tvorby večerného spravodajstva od rannej porady a výberu témy až po odvysielanie príspevku v Televíznych novinách. Ako sám povedal, redaktori každý deň stoja pred otázkou, či to, čo chcú divákovi priniesť, je v súlade s etikou. A vraj je občas medzi tým etickým a neetickým skutočne tenká čiara.

Podľa Tibora Mattyašovského je mimoriadne dôležité, aby redaktor konzultoval tému s viacerými osobami práve preto, aby sa pri jej spracovaní predišlo prípadnému porušeniu etických noriem. Zároveň dodal, že chybou začínajúcich redaktorov je, že chcú reportáž spracovať celkom sami a bez väčšej konzultácie, aby dokázali svoju samostatnosť. „Chybou začínajúcich novinárov je, že sa snažia dokázať, že vedia priniesť reportáž aj sami. Komunikovať o téme však nie je hanba.“

Vedúci spravodajstva Markízy zároveň objasnil základné princípy spravodajstva, ktorými sú objektívnosť a nestrannosť a v súvislosti s týmito princípmi poukázal na problém, ktorému čelia súčasné médiá – je ním hodnotiaci charakter. Podľa neho by sa novinári v spravodajstve mali vždy vyhýbať hodnoteniu a mali by vedieť oddeliť komentáre od faktov. Ako povedal: „Novinárska práca je o dôkazoch a faktoch, nie o domnienkach.“

V súvislosti s týmto problémom by malo byť pre novinára kľúčové overovanie zdrojov a používanie správnej terminológie. Na prednáške sa vedúci spravodajstva zaoberal témami ako ochrana osobných údajov, skrytá reklama, ochrana ľudskej dôstojnosti či ochrana maloletých. Všetky tieto aspekty musí novinár počas práce zohľadňovať.

Šéf spravodajstva televízie Markíza zároveň povedal, že vždy sa snaží svojim redaktorom dôverovať, pretože každý z nich by mal sám vedieť odhadnúť, čo je vhodné priniesť divákovi a čo nie. Ako povedal na besede: „Novinárom by malo byť prirodzené nedehonestovať iných ľudí.“ Redaktor by tak mal vždy pred spracovaním reportáže zvážiť aj možný dopad svojho konania.

Na záver besedy si Tibor Mattyašovský pre študentov pripravil aj praktické ukážky toho, v akých konkrétnych prípadoch novinári pri spracovávaní citlivých tém zlyhali. O každom videu so študentmi diskutoval a zároveň presne poukázal na to, v čom spočíval rozpor medzi danou reportážou a etickým kódexom.

Etika by mala byť pre novinárov jedným zo základných princípov, ktorými by sa mali riadiť. Ako sa študenti dozvedeli, v spravodajstve treba zvažovať nielen výber témy, ale aj jej spracovanie. A ako na záver besedy dodal Tibor Mattyašovský, každá téma sa vždy dá spracovať tak, aby bola v súlade s etikou.

Text a foto: Marcela Rebrová