marec 2022

Slovenský cyklista a trojnásobný majster sveta v cestnej cyklistike Peter Sagan sa aj v tomto ročníku má predstaviť na najväčších a najznámejších cyklistických pretekoch na svete, na Tour de France. O tom, že je jedným z najlepších cyklistov súčasnosti niet pochýb. Vo svojej bohatej kariére dosiahol úctyhodne množstvo úspechov. Podarilo sa mu v poslednom desaťročí vyhrať stopätnásť etáp, sedem zelených dresov, ktoré sa každoročne udeľujú najlepšiemu šprintérovi v bodovacej súťaži na Tour de France, tri dúhové dresy víťaza na majstrovstvách sveta za sebou a niekoľko veľkých európskych klasík. Uvedenú kombináciu úspechov nedosiahol žiadny iný cyklista v histórii cestnej cyklistiky .

Najslávnejšie etapové preteky na svete, sú vždy v centre pozornosti nášho fenomenálneho cyklistu. Podarí sa mu vyhrať aj ôsmy zelený dres na Tour the France? Je to otázne. Síce už prekonal v počte získaných zelených dresov slávneho nemeckého reprezentanta Erika Zabela, ten ich vyhral šesť, ale naposledy Peter vyhral súťaž šprintérov v roku 2019.

Na to, že už nepatrí medzi mladých cyklistov a je 32 ročným skúseným pretekárom, je stále v dobrej kondícii. Žiaľ, v poslednom období sa mu celkovo nedarí tak dobre ako predtým. Aj v minulosti sa stalo, že ho o niektoré úspechy obrali rozhodcovia, keď ho napríklad v roku 2017 po ním nezavinenom páde Marka Cavendisha neprávom vylúčili z týchto pretekov. Bol to však vtedy ojedinelý prípad a za svoju diskvalifikáciu nemohol. V posledných rokoch sa ale dá povedať, že Petra prenasleduje nepriazeň osudu.

Smola na päty sa mu lepila v roku 2021, keď vyhral zelený dres práve Mark Cavendish. Náš cyklista sa v 3. etape zranil a musel z pretekov odstúpiť. Sprevádzali ho aj časté zdravotné

problémy. Prekonal dvakrát koronavírus, ktorí ho v rozhodujúcom predsezónnom prípravnom období vlani aj tento rok dlhší čas obmedzoval v tréningoch. Túto zimu aj chrípku a z prvých jarných etapových pretekov Tirreno-Adriatico ho vyradili tráviace ťažkosti a horúčky. S prihliadnutím na tieto okolnosti treba uznať, že prekonávať následky chorôb a dobiehať tréningové manko si vyžaduje vynaloženie obrovského úsilia.

Napriek tomu je nádej na rekordné víťazstvo v bodovacej súťaži na „starej dáme“, stále živá. Aj keď mu v posledných rokoch konkurencia v súťaži šprintérov veľmi vzrástla.

K starým skúseným matadorom, ako sú Mark Cavendish, Aklexander Kristoff, Arnaud Demare, Sam Bennet, Caleb Evan, či Michael Mathews, pribudli do pelotónu mladí, talentovaní šprintéri ako Vout Van Aert, Mats Pedersen alebo Sonny Colbrelli. Sú nielen rýchli a húževnatí, ale aj odolnejší v kopcovitých etapách, ako staršia generácia šprintérov. Dravosť mladých cyklistov nahrádza ich menšie skúsenosti.

Menej náročné kopcovité etapy však svedčia aj Petrovi Saganovi, ktorý v nich dokáže zbierať body na šprintérskych prémiách, rovnako ako v rovinatých dojazdoch. Dá sa predpokladať, že slovenský jazdec dokáže zúročiť svoje bohaté skúsenosti a v niektorých etapách prekvapiť konkurenciu.

Petrov cieľ na Tour de France je vždy jasný – získať zelený dres najlepšieho pretekára v bodovacej súťaži. Tento rok bude, viac než inokedy, na dosiahnutie cieľa potrebovať nielen vydarenú prípravu, pevné zdravie, maximálnu výkonnosť a podporu svojho nového tímu, ale aj obyčajné šťastie. Patrí k favoritom.

Peter Sagan, ako špičkový profesionál, predvedie v lete na francúzskych cestách určite maximum. Jeho fanúšikovia na Slovensku i vo svete veria, že ich obľúbený cyklista dosiahne na Tour de France nielen aspoň jedno etapové víťazstvo, ale aj ďalší rekordný zelený dres.

Autor: Simona Hollósyová

Marec ako mesiac knihy každý rok prináša nové pohľady na čítanie a knihy. Novinári sa vždy v tomto období idú pretrhnúť, aby práve oni prišli s niečím novým, čo zaujme a azda aj pre-kvapí. Každý rok v tomto magickom období, keď sa jarným oblečením snažíme presvedčiť seba samých, že vonku nie sú -2°C, máme jedinečnú príležitosť čítať, aká neskutočne dobrá vec je to čítanie. Hovorí sa o psychologických štúdiách o tom, koľké pozitíva prináša táto vznešená činnosť pre myseľ človeka, spomína sa na veľké historické udalosti spojené s knihami, pred-stavujú sa novinky, spovedajú sa najznámejší spisovatelia. A keď už sa náhodou v nejakom zabudnutom médiu objaví článok, ktorý by niesol čo i len náznak negativizmu či kritiky, tá je spravidla sústredená práve na tých ohromne nevďačných ľudí, ktorí nedokážu oceniť dôležitosť a význam kníh. Hoci môže byť aj tento text iba ďalším pokusom ďalšieho novinára písať v marci niečo nové o tejto údajne nesmrteľnej téme, hádam bude predsa len niečím iný, nový. Pretože približuje tému, o ktorej nenájdete informácie v nijakom externom informačnom zdroji Univerzity Komenského. Približuje totiž negatívnu stránku čítania.

Predstavte si, že sa zrazu pred vami odohráva boj na život a na smrť. Sledujete súboj mečov, v ktorom chvíľu víťazí vysoký, urastený rytier s pevným pohľadom a v nasledujúcej chvíli má navrch zase tajomný bojovník zahalený v čiernom plášti. Odhodlané slová plné cti a hnevu sprevádzajú epické pohľady doneznáma. Tento hrdina má výraz odhodlania, no v jeho očiach sa odráža niečo iné – smútok. Za zvukov vzdialeného hromobitia sa však nečakane pošmykne na blate a padá. Jeho protivník k nemu pomaly prichádza, no odrazu sa zastaví. Nejasá, neteší sa z výhry. Len pokojne stojí a plášť mu veje v pomaly sa zdvíhajúcom vetri. Vo chvíli keď sa otočí a chce odísť, rytier sa rýchlo postaví a s hnevom mu strhne kapucňu, aby sa mu pozrel do očí. Ostane nehybne stáť. Pozerajú sa teraz na druhého. Na ich tvárach sa odráža číre prekva-penie. Postava v plášti zrazu prelomí ťaživé mlčanie a ticho no, zvučne povie: ,,Maťka ?! Už si vyhodila tie smeti?!´´

Zrazu sa preberiete z katarzného zážitku, ktorý vám na chvíľu priniesla kniha a uvedomíte si, kde ste. Zvuk obecného rozhlasu, vôňa segedínskeho gulášu a mamine neustále vypytovanie sa na tie predôležité smeti vás vrátia do reality. A tá už pre vás nie je vôbec zaujímavá. Zrazu akoby všetko bolo fádne a nudné. Nič, čo prináša bežný deň, vás nedokáže nadchnúť. Toto je takzvaný muklovský syndróm, v ktorom sa vášniví čitatelia nešťastne zaľúbia do žánru fantasy a reálny svet, kde sa nachádzajú, im už nedokáže priniesť potešenie. Ich poznávací znak je najčastejšie nepríčetný pohľad, outfit v podobe omotanej deky a bledá pleť, ktorá nevidela slnko, ako je Tretí vek v Stredozemí dlhý.

Teraz si predstavte dievča sediace v parku na lavičke. Má oblečenú dlhú sukňu a jemnú bielu blúzku. Kvetinový obal knihy, ktorá je položená vedľa nej, je známy každému obdivovateľovi anglickej historickej klasiky. Zasnívane sa pozerá na niečo skutočne skvostné, bežnému smr-teľníkovi neviditeľné, a tak si ani nevšimne, že ku nej kráča chlapec, ktorý ju už dlho obdivoval a odhodlával sa prihovoriť jej. Vy sledujete tento rozkošný jav a ste jednoducho radi, ako vám zdanlivo obyčajná cesta do práce, priniesla dôkaz ozajstnej romantiky, ktorá ešte nie je tak úplne preč. No i keď nepočujete, o čom sa rozprávajú, domyslíte si, že sa situácia nevyvíja práve podľa chlapcových očakávaní. Dievča jednoslovne odpovedá, sedí vystretá ako pravítko s rukami položenými v lone a spotenému mládencovi nevenuje jediný milý pohľad. Azda nie je taký tajomný ako pán Darcy alebo mu možno chýbajú ostré črty pána Rochestera, dlhý čierny kabát a vznešený kôň. Čo mohlo byť romantickým príbehom, krásnym svojou skutočnosťou, ostalo iba rozhodnutím, ktoré chudák chlapec v obyčajných teniskách bude ľutovať.

A do tretice, skúste sa vžiť do role rodiča. Sleduje svoje dieťa dospievať a teší vás to. Vždy, keď sa vám vaši známi sťažujú, že ich deti celý deň len presedia pri telefóne a sledujú najrôz-nejšie sociálne siete, ktorých názvy sa už ani nedajú zapamätať, v duchu (alebo aj nahlas) sa pýšite tým, ako vaša ratolesť neustále číta nové knihy a na podobné nezmysly vôbec nemá čas. No postupom času sledujete niečo iné. Ako plynú týždne a mesiace, akoby ste mali v dome

zakaždým iné dieťa! Jedného dňa prídete domov o piatej popoludní a pri stole sedí vaša dcéra v šatách a pije čaj s vystretým malíčkom a sušienkami na keramickom tanieriku od babky. Ďalší mesiac v domácnosti panuje ticho, pretože z dcérky je zrazu strašne tajomná bytosť. A už si môžete len predstavovať, čo príde ďalej a sledovať, ako sa jej jedinečná povaha vytráca, pretože chce byť taká, aké sú jej obľúbené postavy. Že je to problém si uvedomíte až vtedy, keď už dieťa dospeje, a samo nevie, kým v skutočnosti je.

Hoci nám knihy skutočne dávajú to všetko, o čom stále čítame a čo počúvame, môžu byť rov-nakým zlom ako hocičo iné. Veľa ľudí tak za veľkú slovnú zásobu, fantáziu či chvályhodný intelekt zaplatí krízou identity, stavmi úzkosti, či depresiami. Koľko ľudí sa už natrápilo pre neopätovanú lásku človeka, ktorý im neprejavil ani len toľko úcty, aby bol skutočný. Koľkokrát už museli ľudia zahanbene naraziť nosom do vnútra skrine, pretože: ,,Čo keby?´´. Priveľa detí čakalo vo svojich jedenástich rokoch na vytúženú sovu so zapečateným listom, aby sa ten smú-tok nedal považovať za skutočný. A práve takéto neskutočné príbehy spôsobujú skutočné zlo-mené srdcia. A preto nech vášniví čitatelia čítajú ďalej. Nech si odnášajú z kníh všetko, čo im môžu dať, no nech nedovolia, aby im niečo vzali. Pocity, hoci vyvolané niečím neskutočným, nie sú o nič menej dôležité. Sú rovnako reálne, a teda aj rovnako nebezpečné. Čitatelia nech teda smelo a odhodlane spoznávajú nové príbehy, no nech nikdy nezabudnú na ten svoj. Na svoj skutočný životný príbeh, ktorého hlavnou postavou sú oni sami. Postavou originálneho charakteru s jedinečným príbehom.

Autor: Martina Halúsková

Poznáte ten pocit, keď sa opakovane zaoberáte tou istou myšlienkou a neviete sa jej zbaviť napriek tomu, že ste skúsili myslieť na niečo iné?  Poznáme to asi všetci. Ide o jav, pre ktorý má angličtina osobitný výraz overthinking a pre ktorý nemáme dostatočne výstižný jednoslovný slovenský ekvivalent. Znamená to zjednodušene – nadmerné premýšľanie. Stav, keď sa opakovane zdržiavate alebo trápite nejakou utkvelou myšlienkou.

Niekedy je síce skvelý pocit oddychovať, premýšľať a popritom nič nerobiť, ale nie je dobré, ak to robíme príliš často. Ľudia, ktorí priveľa uvažujú, môžu byť za určitých okolností paralyzovaní svojimi obavami a môžu mať problém s prijímaním rozhodnutí alebo s rýchlym konaním. To môže viesť až k depresii, úzkosti a k iným poruchám duševného zdravia.

Najčastejšie otázky, ktoré si ľudia s týmto problémom kladú sú: Ako s tým prestať?  Sú ľudia, čo priveľa rozmýšľajú inteligentnejší alebo je to práve naopak?  Ide o  vážny problém? Skúsme, či na tieto otázky dokážeme nájsť odpoveď.

Priznám sa, že s nadmerným premýšľaním mám problém aj ja. Na spôsob, ako si s tým úplne poradiť, som zatiaľ neprišla. Síce sa cez deň dokážem sústrediť na bežné činnosti, ale popritom mi niekedy v hlave víria úvahy a spomienky, ktoré sa neodbytne opakujú. Najčastejšie sa však vracajú v noci pred spaním, preto mám občas problém zaspať.

A čím sa zvyčajne zaoberám? Najčastejšie sama sebou. Napríklad tým, či som dosť dobrá a šikovná. Aké mám rezervy a nedostatky a či by som sa mohla v niečom zdokonaliť. Často rozmýšľam aj o sociálnych vzťahoch medzi mnou a ľuďmi v mojom okolí a o mojich priateľoch.  Občas, keď ma niečo trápi, tak sa nad tým zamýšľam aj niekoľko dní za sebou. Verím však, že som na dobrej ceste zmeniť sa, pretože sa to stáva  zriedkavejšie, ako pred rokmi.

Aby ste sa vyhli obdobnému začarovanému kruhu, mám pre vás jednoduchú radu, ktorá mne pomohla: ,,Buďte úprimný k sebe a k svojmu okoliu.“ Ak si osvojíte túto zásadu, budete sa určite cítiť lepšie a vášmu mentálnemu zdraviu to len prospeje. Nie je dobré si všetky svoje problémy nechávať výlučne pre seba, alebo ich zametať pod koberec. 

Niektoré je vhodné otvorene riešiť a  diskutovať o nich s blízkymi a priateľmi, lebo ak vás niečo intenzívne trápi a necháte si to iba pre seba, budete sa pravdepodobne cítiť horšie. Extroverti to zvládajú lepšie, introverti sa musia v záujme veci trochu viac premôcť.  V mojom prípade rozhodnutie, že budem úprimná k sebe a môjmu okoliu, bolo správne. Cítim sa lepšie, som otvorenejšia, sebavedomejšia a dokážem povedať nie, keď sa mi niečo nepáči.

Osvedčila sa aj väčšia diferenciácia záujmov. V prípade, že budete vyvážene deliť svoj voľný čas medzi osobné stretnutia s priateľmi, sociálne siete, ostatné  média, knihy, kultúru, fyzické aktivity, cestovanie a primeraný odpočinok, nebudete mať čas na pesimistické myšlienky.

Ak patríte tiež medzi osoby, ktoré nadmerne premýšľajú, netrápte sa! Na základe niektorých prieskumov, tomôže naozaj súvisieť s nadpriemernou  inteligenciou a košatejšou fantáziou takto „obdareného“ jedinca. Podľa článku publikovaného v časopise Individual differences, majú totiž sklon k obavám najmä vzdelaní ľudia s dobrou predstavivosťou.

Simona Hollósyová