Monthly Archives:

apríl 2024

Komentár: Dialóg so sebou samým

Prezidentské voľby nás nútia uvažovať o tom, čo je pre nás skutočne dôležité.

(POZOR! Tento text obsahuje namiesto medzititulkov motivačné citáty, aby nehrozilo zvýšené riziko frustrácie)

Ničenie národných parkov, rezignácia na odbornosť, snaha o ovládnutie verejnoprávneho média, debaty s extrémistami, neodôvodnená výmena kvalifikovaných ľudí na postoch, útoky na ženy a menšiny, šírenie strachu a klamstiev. Vravíte si, všetko zlé je na niečo dobré… Ľudia si už museli uvedomiť, že to takto ďalej nejde. Sčítavajú sa hlasy – výsledok je jasný. Prezidentské voľby 2024 vyhráva Peter Pellegrini. Zrazu mám v hlave 1 409 255 otázok. Prvá znie: Oplatí sa ešte nerezignovať? Kde sa nachádza naša červená čiara…

„Ťažké časy pominú, ale sila z nich pretrvá.“

Robert H. Schuller

Internetom sa šíria heslá: „…posledný nech zhasne…; …nerozumiem tejto krajine…; Skurvensko, NOT MY PREZIDENT.“ No to je iba jedna strana mince. Už sme si zvykli, že žijeme v bubline, ktorá zvyšok spoločnosti dokáže naplno vnímať iba cez grafy a prieskumy. Voľby ukázali vláde, že to robí správne. Koalícia od väčšej časti Slovenska získala nielen oprávnenie, ale aj odvahu pokračovať v tom, čo začala. Robert Fico ovládol ďalší úrad a nestraníckosti, ktorú deklaruje Peter Pellegrini, sa len ťažko dá veriť. Spôsob jeho kampane ukazuje, ako veľmi si je s politikou Smeru blízky. Do paláca sa dostal klamstvami, šírením strachu, úmyselnou polarizáciou, netransparentným financovaním či lákaním extrémistov. Touto cestou pôjde aj ďalej. Veď načo to meniť, keď mu to predsa funguje.

„Bojovať budete možno musieť viac ako len raz, aby ste nakoniec vyhrali.

Margaret Thatcher

Život je plný paradoxov. Ľudia, ktorí chcú mier, legitimizujú agresiu. Milovníkom prírody nevadí, že sa klčujú chránené lesy. Vyznávači ôsmeho Božieho prikázania šetria čas neoverovaním informácií. Žiakom sa v škole vysmievajú učitelia, staršia generácia mladých vyháňa gestom ochrany. Chceme už pokoj, ale snažíme sa ho dosiahnuť cestou hrôzy. Myslíme hodnotovo a napriek tomu volíme oportunizmus. Nerozumieme si navzájom. No ťažko povedať, ako sa rozprávať inak. Nenávisť je vo vzduchu  cítiť stále viac. Všetko naznačuje scenár gréckej tragédie bez dohľadnej katarzie – pocit oslobodenia od napätia alebo emócií po dokončení dejstva nenastáva. Zvažujeme, čo je pre nás skutočne dôležité. Premýšľame nad tým, či si vážime náš komunitný život rovnako ako ten súkromný. Či v nás to, že zanevrieme na krajinu, nezanechá prázdnu dieru. Milujeme našu prírodu, kultúru, mestá, dediny, pamiatky a ľudí. No nebude to príliš bolieť, keď o to prídeme napriek našej snahe?

„Vieme, kým sme, ale nevieme, čím môžeme byť.“

William Shakespeare

Nie je ľahké predstaviť si nasledujúce tri roky. Môžeme očakávať útoky na dôležité inštitúcie, ťaženie proti nezávislým sudcom, šikanovanie úradníkov či policajtov. Postup proti kritickým médiám bude tvrdší a prídu na rad aj mimovládne organizácie. Pod paľbou bude každý sektor.  Prezident nebude upozorňovať na dôsledky rozporuplných zákonov a napokon na samite NATO zaznie aj vládny názor na Ukrajinu.

Pri všetkom negatívnom mám pár dôvodov na optimizmus. Stále panuje silná vlna nevôle voči praktikám ministerstva kultúry, ľudia zachraňujú pozemky v národných parkoch, už viac ako štyri mesiace sa konajú protesty, ktoré neslabnú – nestráca sa energia aktívnej občianskej spoločnosti. Niektorým rodinám sa podarilo prelomiť generačné nepochopenie, množstvo zahraničných Slovákov sa vrátilo domov len na voľby. Ivan Korčok odišiel z prezidentského boja s viac ako 1 200 000 hlasmi a má potenciál oslovovať aj na prvý pohľad nespojiteľné skupiny.

„Verte, že môžete, a ste na polceste.“

Theodore Roosevelt

V hlave mám veľa otázok a ťažko povedať, či viem aspoň na jednu z nich odpovedať. Kreslím si z vlastnej červenej čiary ľubovoľný tvar. Nechcem, aby to bola hviezda. Pripomína mi komunistickú vlajku, ale aj európsku. Je to neistý symbol a ja v tom mám jasno. Nakreslím kruh, no zarazím sa. Najhoršie je, ak by sme mali opakovať stále tie isté chyby. Pomaly to vzdávam, no potom si vypožičiam výrok Martina M. Šimečku: „Život môže byť krásny aj v strašnej dobe.“ Dokreslím teda do kruhu šťastnú tvár. Nechcem odchádzať. Mám stále energiu smiať sa, písať, pracovať a nevzdávať sa. No pochopím každého, kto ju bude postupne strácať. Pracujme ďalej na tom, aby sa to stávalo čo najmenej.

Broňa Macová

Následky hlavičkovania vo futbale môžu byť zničujúce, tvrdia viaceré štúdie. Varane: Hlavičkovaním som si zničil telo

Futbalista Manchestru United a francúzsky majster sveta z Ruska 2018 Raphael Varane dôrazne odporúča svojmu 7-ročnému synovi, aby sa počas hrania futbalu vyhýbal hlavičkovaniu. Za pravdu mu dávajú aj vedecké štúdie z viacerých európskych krajín, ktoré priniesli znepokojujúce zistenia. Anglická futbalová asociácia prijala reštriktívne opatrenia najmä v detských kategóriách. SFZ ostal pri odporúčaniach.

Stredný obranca „Red Devils“ sa v rozhovore pre francúzsky športový denník L`Equipe priznal, že nastúpil na MS 2014 s následkami otrasu mozgu do štvrťfinále proti Nemecku, ktorý utrpel v osemfinálovom zápase proti Nigérii. V dňoch po zápase nemal chuť, bol dehydrovaný a stratil časť svojej hmotnosti. Napriek tomu sa rozhodol do štvrťfinále nastúpiť. „Čo sa už nikdy nedozvieme je, čo by sa stalo, keby som dostal ďalší úder do hlavy. Vieme, že opakované otrasy mozgu v krátkom čase môžu mať fatálne následky,“ spomína Varane.

Ďalší podobný incident prežil v roku 2019, keď v la ligovom zápase proti Getafe dostal nečakane od súpera loptu do tváre. Následne jeho vtedajší klub Real Madrid čakal v Lige majstrov náročný súper v podobe Manchestru City. Do zápasu opäť nastúpil a spravil dve vážne chyby, ktorými výrazne prispel k vyradeniu svojho klubu. V danom zápase sa podľa jeho slov „cítil ako divák“.

V rozhovore sa postavil za limitáciu hlavičkovania v tréningoch a vyslovil sa za jeho zákaz pre deti. Tvrdí, že hlavičkovaním si „zničil telo“. Mnohé výskumy a štúdie z Anglicka, Škótska a Švédska jeho slová podporujú.

Tripolkrát vyššie riziko vzniku demencie

Už v roku 2019 uzreli svetlo sveta výsledky štúdie Glasgowskej univerzity, v ktorej sa uvádza, že bývalí profesionálni futbalisti majú 3,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú počas svojho života demenciu. Zároveň vedci z Glasgowa zistili, že bývalí hráči majú päťnásobne vyššiu šancu dostať Alzheimerovu chorobu ako zvyšok populácie a dvojnásobne vyššiu šancu dostať Parkinsonovu chorobu. Štúdie sa zúčastnilo 7 676 bývalých futbalistov narodených v rokoch 1900 až 1976, ktorých výsledky boli porovnávané s viac ako 23-tisíc bežnými Škótmi.

Ďalší výskum vyšiel pred vyše rokom vo vedeckom časopise Lancet Public Health journal. Vedci z Karolinska Institutet vo Švédsku porovnávali zdravotné výsledky 6-tisíc elitných futbalistov a 56-tisíc „nefutbalistov“ v rokoch 1924 až 2019. Zistili, že 9% švédskych prvoligových hráčov bolo diagnostikovaných s neurodegeneratívnym ochorením (nevyliečiteľné ochorenie nervovej sústavy, ktoré vedie k postupnému odumieraniu nervových buniek), zatiaľ čo len 6% bežnej populácie dostalo rovnakú diagnózu.

Švédski vedci rovnako zistili, že hráči mali 1,6-krát väčšie riziko, že dostanú Alzheimerovu chorobu. Ale toto tvrdenie neplatí o brankároch, ktorí hlavičkujú len veľmi sporadicky. Brankári podľa štúdie nemajú žiadne zvýšené riziko vzniku Alzheimerovej choroby alebo demencie v porovnaní s bežnou populáciou.

Prieskum v tejto oblasti uskutočnili aj vedci z Manchesterskej metropolitnej univerzity. Rozhodli sa, že vzorku 60-tich účastníkov rozdelia na dve kategórie po 30 členov. Tá prvá musela hlavičkovať 20 skutočných lôpt po sebe. Druhá skupina mala na svojich očiach nasadené okuliare s VR (Virtuálna realita), a teda hlavičkovali len 20 virtuálnych lôpt bez reálneho dotyku. Prvá skupina po teste hlásila symptómy asociované s otrasom mozgu a King-Devick test (test na zistenie otrasu mozgu), ktorí všetci účastníci vypĺňali pred aj po experimente ukázal, že ich výsledky sa zhoršili. Naopak účastníci s VR okuliarmi boli po experimente ešte rýchlejší vo vypĺňaní testu.

Vedci však pripomínajú, že je určite potrebný ďalší výskum pred robením úplných záverov. Výskumy sa v mnohých číselných parametroch pomerne značne líšili.

Ako reaguje futbalový svet

Anglická futbalová asociácia (FA) sa v spolupráci s IFAB (orgán prijímajúci futbalové pravidlá) rozhodla, že zavedie plošný skúšobný zákaz hlavičkovania v kategóriách do 12 rokov (U12). Ak porušia toto nové nariadenie, je pridelený nepriamy kop súperovi. Pri kategóriách U14, U15 , U16 a U18 FA odporúča maximálne 10 hlavičiek na hráča za tréning, a to najviac raz za týždeň počas tréningu.

IFAB na svojom webe uvádza, že je dôležité chrániť najmä deti, ktoré sú práve v stave vývinu ich tela a mozgu. Zároveň však pripomína, že úplný zákaz môže priniesť aj neželané efekty. Hráči môžu ísť do súboja o loptu vo vzduchu namiesto hlavy nohou, čo môže zapríčiniť aj prípadné nežiadané a neúmyselné kopy do hlavy alebo oblasti hrudníka. IFAB preto zatiaľ len umožnil skúšky daných pravidiel, a to najmä v Anglicku a USA.

Na najvyššej profesionálnej úrovni sa Premier League rozhodla už v roku 2021 zaviesť zmenu v striedaní hráčov pre prípad podozrenia na otras mozgu. Tím teda v takomto prípade dostane jedno striedanie navyše. Toto pravidlo je platné dodnes, tímy a hráči si ho pochvaľujú. Zároveň sú tréneri tímov inštruovaní, aby nevystavovali svojich hráčov v tréningu viac ako „desiatim hlavičkám s vysokou silou“. Nakoľko sa dané odporúčanie dodržiava, je otázne.

A čo Slovensko

Na základe usmernení Európskej futbalovej únie (UEFA) by sa malo s intenzívnejším hlavičkovaním začať najskôr v dorasteneckom veku. Napriek týmto usmerneniam neplatia na Slovensku žiadne obmedzenia.

Technický riaditeľ Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Roman Pivarník sa pre Denník N vyjadril, že: „Najmä v žiackych kategóriách však vedieme trénerov k tomu, aby sa zamerali na hru po zemi. U menších detí sa používajú penové lopty a hlavičkovanie sa nacvičuje len z pohľadu načasovania výskoku, prípade presnosti.“

V čase písania tohto článku nič nenasvedčuje tomu, že by sa mali pravidlá a odporúčania na našich trávnikoch v tomto smere zmeniť.

Autor: Marek Fratrič

Foto: Marek Fratrič

POZNATKY Z REFERENDA O VLÁDE

Šieste prezidentské voľby sú za nami. Aj tie priniesli dôvody na radosť (nemyslím pokoj ani svetový mier). Prvý, tradičný (nie samozrejmý): opäť sme mali možnosť slobodne rozhodovať o prítomnosti a budúcnosti krajiny. Druhý, mierne prekvapivý: okrem prvej priamej voľby prezidenta bola práve v tomto roku najvyššia účasť v druhom kole. Nemožno teda vysloviť výčitku o slabej legitimite, ktorej čelila Zuzana Čaputová. Z druhej dobrej správy prichádzame k ďalším záverom.

Naša šiesta hlava štátu získala viac ako milión štyristotisíc hlasov. Lepšie na tom boli len Rudolf Schuster a Andrej Kiska. Peter Pellegrini sa v kampani ani raz nedištancoval od politiky vlády, ktorej je súčasťou. Nie priamo vo výkonnej funkcii, ale ako predseda parlamentu. Hlasoval za novelu trestného zákona, neprotestoval proti obídeniu prezidentky s vymenovaním riaditeľa SIS, dokonca súhlasil aj s kompetenčným zákonom, ktorý okliešťuje prezidentské menovacie právomoci. V jednej z diskusií pred druhým kolom vyslovil zámer chrániť vládu. Taktiež sa prihlásil k štýlu politiky Štefana Harabina. Toto všetko bolo súčasťou ponuky pre jeho voličov, ktorí mu na jej vykonávanie dali mandát. Nebolo by demokratické očakávať, že sa vykašle na želanie ľudu. A nebolo by rozumné očakávať, že sa vykašle na želania Roberta Fica. Premiér začne kráčať k autokracii rýchlejším tempom ako doteraz a z prezidentského paláca voči tomu nebudú námietky.

Aj keď nás rozdiel prekvapil, ani výsledok Ivana Korčoka nie je prepadák. Z porazených kandidátov viac ľudí hlasovalo jedine za Vladimíra Mečiara v roku 1999. Korčok už naznačil, že s tým bude ďalej pracovať. Najpravdepodobnejší je vstup do straníckej politiky. Inšpiráciou môže byť Iveta Radičová, ktorá sa rok po porážke Ivanom Gašparovičom stala premiérkou. Otázkou je, kam by išiel. Založí vlastnú stranu? Ako keby ich už nebolo dosť. Pred rokom dostal ponuku od strany SaS, ktorú odmietol. V Progresívnom Slovensku by si zničil imidž umierneného konzervatívca. Ostávajú ešte dve alternatívy. KDH alebo pokus spojiť viaceré stredopravé strany a hnutia na jednu kandidátku. Avšak aj tam by ho niekto musel nominovať.

Po 30. septembri sme si mohli myslieť, že voliči súčasnej opozície mali menšiu motiváciu, boli otrávenejší a tí druhí, naopak, mobilizovanejší. Tiež sme mohli predpokladať istú mieru sklamania zo štvrtej Ficovej garnitúry u elektorátu Hlasu. Sobotné „referendum o vláde“ to vyvrátilo a dalo Ficovi potvrdenie, že smie robiť všetko, čo mu dovoľuje ústava. Takéto je rozhodnutie väčšiny tých občanov Slovenska, ktorým ešte na niečom záleží. Nech Korčok spraví so svojím potenciálom čokoľvek, pomer názorov v spoločnosti hovorí jasne. Demokrati sa dopočítajú vždy len k jednému. Slovami klasika: „To mi nevychádza.“

Autor: Boris Burdíček

Komentár: Prezident „pokoja a mieru“

Slovensko si zvolilo novú hlavu štátu na najbližších päť rokov. Stane sa ňou Peter Pellegrini. Výsledok volieb podľa prieskumných agentúr vyzeral byť veľmi tesný, no napokon bol rozdiel v hlasoch väčší ako sa čakalo. Vyhralo strašenie a antikampaň nad slušnosťou a pokojom? Komu pomohla vyššia účasť? A prečo sme si po desiatich rokoch zvolili opäť väčšie zlo do prezidentského paláca?

Antikampaň zabrala

Tohtoročné prezidentské voľby boli výnimočné hneď z niekoľkých hľadísk. No najmä tým, že kampaň sa naplno začala až po prvom kole, do ktorého sa dostali Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Hlavne prvý menovaný sa debatám vyhýbal a nevidel v tom zásadnejší problém. Veď karafiáty dôchodkyniam v kultúrnom dome stačia. Ešte stále súčasný predseda parlamentu sa v posledných dňoch pred moratóriom stále viac vymedzoval voči Ivanovi Korčokovi a hovoril, že on svoju vlasť nezradí a nepošle na Ukrajinu žiadnych slovenských vojakov. Veď aj keby chcel, prezident túto právomoc nemá. Tohto sa chytili ministri za stranu Hlas-SD, tí ľudia, ktorých o chvíľu pohltí opäť Smer-SD, a vyslali jasné stanovisko. Teda, uverejnili príspevky na sociálnych sieťach, kde vyzývali k voľbe Petra Pellegriniho. A prečo? Aby neumierali slovenskí synovia a vnuci vo vojne. Gratulujem pani Dolinková, toto je naozaj to, čo všetci chceme. Kolabujúce zdravotníctvo riešiť netreba, ale zdieľanie takýchto príspevkov, navyše retušovanej fotky ukrajinského vojaka bez zdroja, to áno. 

Volebná noc ako z filmu

Prezidentom sa stane Peter Pellegrini, informovali médiá po jedenástej večer o novej hlave štátu. Predseda parlamentu mal vo svojom volebnom štábe mnoho podporovateľov z radov koaličných poslancov, premiéra, či exprezidenta. Andrej Danko sa na nábreží Dunaja neukázal. Asi sa už mentálne pripravoval na upratovanie Dúbravky. Taktiež chýbali aj najväčšie „celebrity“, ktoré mu vyjadrili priazeň – Dominika Cibulková, Zuzana Plačková alebo Jasmina Alagič. Naproti tomu vo volebnom štábe Ivana Korčoka v Starej tržnici prišli svojho kandidáta podporiť herci, speváci, známe osobnosti a opoziční poslanci. A aký je v tom rozdiel? U Pellegriniho by ste našli len takzvané celebrity a Eduarda Chmelára.

Robert Fico opäť v akcii

Peter Pellegrini sa počas tlačovky vyjadril, že: „Moja kandidatúra nebola postavená na marketingu, odpore, boji proti niekomu, rozhodol som sa kandidovať len preto, lebo som cítil podporu ľudí.“ Vy tomuto veríte? Kto tu vyťahoval vojnu a strašenie? A koho kampaň bola najmenej transparentná? Že by Pellegriniho? Na pódiu, ktoré sa hemžilo skvostami Slovenska aj stále žijúcou fosíliou Ivana Gašparoviča, ďakoval hádam všetkým, ktorým mohol. A hlavne by si najväčšiu úctu zaslúžili voliči Štefana Harabina, ktorí mu s radosťou dali hlas. Len im treba vysvetliť, že z NATO a EÚ nevystúpime. Alebo nebodaj áno? Vrchol programu bolo vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý povedal: „Takto sa to robí, do psej matere.“ Aj toto priniesla volebná noc. Za burácajúceho potlesku a falošného smiechu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hovoril, ako ho teší, že Pellegrini bude slovenským prezidentom. Bodaj by nie, veď nepošle žiadneho vojaka na Ukrajinu, bude predĺženou rukou vlády Smeru a čo je najpodstatnejšie, už sa nebude musieť tlačiť v malom trojizbovom byte.  K výsledkom volieb sa stihli vyjadriť už aj zahraničné médiá, ako BBC a The New York Times, ktoré píšu, že Peter Pellegrini je proruským populistom, ktorý zvíťazil nad prozápadným kandidátom.

Netreba lámať palicu

Hoci výsledky volieb nemusia byť pre každého prijateľné, je fakt, že prezidentom sa stal Peter Pellegrini. K jeho víťazstvu mu mohla pomôcť aj netradične vysoká účasť na úrovni 61,1 percent, čo je najvyššie od prvej priamej voľby v roku 1999. Obaja kandidáti získali prvýkrát v histórii v druhom kole vyše milión hlasov. „Babky demokratky“ ako za Vladimíra Mečiara rozhodli, že jamôčky a antikampaň bude lepšia ako skutočný pokoj a mier.

Slovensko je hádam nepoučiteľná krajina, kde každý hádže špinu na všetkých a nedokáže slušne diskutovať. Národ verí viac dezinformačným médiám, ktoré ponúkajú alternatívny názor a neveria, že Ukrajina je suverénny štát, ktorý má právo na svoje územie. Peter Pellegrini chce byť prezidentom všetkých. Avšak jeho kampaň, rétorika, vyjadrenia a prekrúcania hovoria a svedčia o niečom inom. Je tu reálna hrozba, že bude predĺženou rukou premiéra Roberta Fica. Chceme byť ešte izolovanejší vo svete? Nestačí nám, že už teraz je naše renomé horšie a horšie? To, že všetci odtiaľto odídeme, nevyrieši absolútne nič. Lenže mladí ľudia sa nebudú chcieť vrátiť do krajiny plnej nenávisti a korupcie. V niektorých momentoch si myslím, či by nebolo lepšie, keby sa v určitom veku už nemohlo voliť. Pretože vidieť zábery plných autobusov, ktoré zvážajú dôchodkyne z celej krajiny len preto, aby hovorili, že Ivan Korčok by bol prezidentom vojny je viac než nechutné. Slovensko bolo, je a vždy bude, krajinou slušných ľudí. Len zlí tých dobrých vždy prekričia. Nenechajme túto krajinu napospas zločincom a bráňme ťažko vybojovanú demokraciu našimi rodičmi a prarodičmi.

Autor: Jakub Hrubši

Výstava Randál: Umenie by malo byť prejavom najväčšej slobody

Študentský spolok LIGHT* Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského v spolupráci s priestorom RARE cultural space na pôde Vysokej školy výtvarných umení na Hviezdoslavom námestí predstavil v rámci 3. ročníka kvír festivalu výstavu s názvom Randál (Make it bold! Make it queer!). Vernisáž sa konala 4. apríla o 18-tej hodine, no záujemci si umenie budú môcť pozrieť denne od 13-18-tej hodiny až do 10. apríla. Rovnako to platí aj na víkendy.

Téma “Randál” reflektuje paradox súčasnej situácie, keď umenie podlieha cenzúre a represii, aj keď by malo byť prejavom najväčšej slobody. Každé dielo sa snaží byť vyhlásením proti uniformite a bojuje za jedinečnosť ľudského bytia.

„Chceme, aby táto výstava nebola len miestom na zhliadnutie krásneho umenia, ale aby bola aj miestom na úvahu. Ako môže ovplyvniť spoločnosť? Ako môžeme použiť umenie ako nástroj na zmenu a kritiku? Tieto otázky nás poháňajú k diskusii a k úvahám o jeho sile v našom svete. Takže, nechajme sa inšpirovať a nechajme sa prekvapiť. Dovoľte nám vytvoriť Randál, ktorý nás spojí a pohne nás k lepšej a slobodnejšej budúcnosti,“ vyjadril sa v príhovore jeden z organizátorov, Filip Vrabeľ.

Rovnako sa poďakoval aj členom tímu RARE, ktorý dielam poskytol slobodný priestor na vyjadrenie. Spomenul aj umelcov, vďaka kreativite ktorých sa výstava stala živšou a úžasnejšou.

Po príhovore sa zúčastnení vybrali do skromnej galérie, ktorú tvorili tri miestnosti. Medzi vystavenými kúskami boli rôzne fotografie, kresby, literárne príspevky či iné kreatívne výtvory. Všetky znázorňovali rovnakú silu a jedinečnosť no každý vo svojej vlastnej podstate.

Za dobrovoľné vstupné je výstava prístupná pre širokú verejnosť.

Autorka článku: Veronika Cechová

Foto: Autorka

FESTIVAL POPKULTÚRY AnimeSHOW 2024 V BRATISLAVE

V hlavnom meste to žije rôznymi udalosťami. Dôkazom toho je aj medzinárodný festival popkultúry AnimeSHOW 2024, ktorý sa konal od piatku 22. marca do nedele 24. marca v Dome kultúry v Ružinove. Prioritou v programe boli akcie v rámci pop kultúrnych subžánrov, ako sú komiksy, anime, ale aj fantasy, sci-fi a horor. Jeho súčasťou bola aj rozsiahla ponuka workshopov, stretnutí so spisovateľmi, odborných prednášok, prehliadka najnovších filmov, hudby, kreatívnych súťaží a fantastickej literatúry.

Festival v uplynulých rokoch zaujal pevnú pozíciu medzi podujatiami podobného zamerania, ktoré bývajú v stredoeurópskych krajinách. Vďaka získanej dobrej povesti ho navštevuje nielen mnoho domácich návštevníkov, ale aj veľa zahraničných záujemcov, najmä z Českej republiky.

Program na tri dni festivalu bol naozaj pestrý, časť návštevníkov však mohlo zneistiť vstupné 20 až 30 eur na deň. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa program na sobotu javil ako najvhodnejší pre študenta žurnalistiky. Pri pokladniciach boli už doobeda také rady, že bolo jasné, že podobne uvažovalo veľa mládeže. Medzi nimi bolo aj veľa fanúšikov cosplay, čiže ľudí, ktorí sa zúčastňujú rôznych fantasy hier vo fantastických kostýmoch. Niektoré boli naozaj veľmi originálne. Po chvíli sa však každý dostal do ohradeného areálu podujatia, kde bolo možné zamerať pozornosť rôznymi smermi. Hlúčiky sa rozišli nielen do hlavnej sály, anime salónu, či fantasy salónu, ale podaktorí priamo do bufetov.

Premietanie filmu Ninja korytnačky v hlavnej sále sme prenechali mladším ročníkom a vypočuli sme si radšej prednášku o knihe a filme Duna v Scifi salóne. Toto dielo klasika žánru Franka Herberta o boji za slobodu na púštnej planéte filmári spracovali na vysokej úrovni a v kinách práve premietajú jeho druhý diel. Je zjavné, že vysoké investície sa tvorcom filmu určite vrátia.

Po Fantasy salóne nasledovala prednáška slovenskej autorky Lívie Hlaváčkovej na tému „Prečo nechcete žiť vo fantasy svete“. Pomerne drsné argumenty prednášajúcej zrejme presvedčili poslucháčov, že ocitnúť sa vo fantasy svete by skutočne nechceli.

Prechádzka mimo salónov po prednáškach sa zišla nielen na rozchodenie stuhnutých končatín, ale aj na občerstvenie v stánku a obdivovanie historického tábora, lukostreleckej strelnice a pestrých kostýmov mnohých zúčastnených. Hry ako Magic the Gathering, či Warhammer mali svoj priestor, kde sa zhromažďovali takýmto hrám oddané tlupy priaznivcov.

Prednáška spisovateľa Martina Juríka na tému „Kto boli morské národy“ znela pre dospelejších a zvedavejších lákavejšie. Poslucháči neboli sklamaní, lebo sa dozvedeli napríklad aj to, že tieto neznáme národy pred tromi tisícročiami zničili niektoré civilizácie pri Stredozemnom mori.

Nabitý program festivalu pokračoval až do večera. Prednášky v sálach na rôzne témy sa striedali so súťažami. Keďže program bežal na mnohých miestach paralelne, ľudia si museli vyberať, čomu dajú prednosť.

Festival popkultúry AnimeSHOW 2024 bol zaujímavý nielen rozsahom, ale aj kvalitou programu. Je dobre, že priaznivci komiksu, anime, fantasy, či sci-fi majú možnosť každoročne v Bratislave navštíviť toto podujatie. Popri zábave sa porozprávať a dozvedieť sa všeličo nové. Nielen mladí čitatelia komiksov, či hráči videohier si tu prídu na svoje. Kto má, rovnako ako ja, rád fantasy a scifi, ten tiež nebude sklamaný.

Autorka: Simona Hollósyová

Foto: Facebook