Marek Fratrič

Víkendové dianie na anglických futbalových trávnikoch sa už tradične nezaobišlo bez kontroverzných rozhodcovských rozhodnutí. Tentokrát sa však nad nimi nerozčuľovali len futbaloví fanúšikovia, ale ostrým vyhlásením reagoval aj klub Nottingham Forest, v ktorom obvinil videorozhodcu (VAR) Stuarta Atwella, že je fanúšikom konkurenčného klubu Luton Town. Futbalová asociácia (FA) vyhlásenie už vyšetruje.

V nedeľnom zápase Premier League medzi Evertonom a Nottinghamom Forest spravil hlavný rozhodca Anthony Taylor vážne chyby. Podľa hostí sa mala kopať penalta v ich prospech až trikrát! Niektorí futbaloví experti sa zhodujú, že sa mal pokutový kop pískať iba dvakrát, prípadne raz, niektorí s názorom klubu v tomto smere úplne súhlasia. Nič to ale nemení na fakte, že klub zo stredu Anglicka právom cíti krivdu, a to nie prvýkrát v tejto sezóne.

Ešte v decembri minulého roka dostal obranca klubu Willy Boly neoprávnene druhú žltú kartu v zápase proti Bournemouthu. V januári tohto roka prehral Nottingham zápas s Brentfordom po nesprávne udelenom priamom kope v závere zápasu v prospech súpera. V marci zase klub podľahol favorizovanému Liverpoolu, keď rozhodca zápasu udelil loptu namiesto Nottinghamu hosťom zo severozápadu Anglicka. Liverpool dokázal výhodu okamžite pretaviť vo víťazný gól. Všetky situácie boli televíznymi expertami naprieč krajinou vyhodnotené ako chybné. Žiaľ, ani jeden z incidentov nemohol skúmať systém VAR, nakoľko dané herné situácie nemôže podľa pravidiel prešetrovať.

Na základe predchádzajúcich skúseností je zrejmé, odkiaľ pramení obrovské rozčarovanie zo strany klubu a fanúšikov. Všetko zveličené tým, že v nedeľnom zápase do hry mohol a mal vstúpiť práve systém videorozhodcu. No, nestalo sa…

Bezprecedentné a ničím nepodložené obvinenie

Klub hneď po zápase zverejnil príspevok na sociálnej sieti X, v ktorom okrem iného tvrdí, že v sa tomto stretnutí udiali „tri mimoriadne zlé rozhodnutia, tri neodpískané penalty, ktoré jednoducho nemôžeme akceptovať. Pred zápasom sme PGMOL (organizácia zastrešujúca profesionálnych rozhodcov v Anglicku) upozornili, že za VAR-om je fanúšik Lutonu, ale nevymenili ho. Našu trpezlivosť skúšali viackrát.“

Vyhlásenie klubu z Nottinghamu však obsahuje hneď niekoľko slabých miest, ktoré sa nedajú podložiť faktami a znejú ako obrovský prejav nezvládnutej frustrácie zo strany vedenia klubu. Po prvé, prečo klubu nevadilo, keď práve toľko kritizovaný Stuart Atwell bol VAR-om aj v ich zápase proti Liverpoolu 24. februára. Pokiaľ by klub mal dôkazy, že spomínaný rozhodca skutočne fandí ich konkurentovi v súboji o udržanie sa, tak by ich už dávno zverejnil a neurobil tak ani teraz. Po druhé, Stuart Atwell je dlhodobo považovaný za jedného z úplne najlepších videorozhodcov v krajine a očakáva sa, že sa predstaví aj na Majstrovstvách Európy v Nemecku. Hlavný rozhodca zápasu zase bol skúsený Anthony Taylor, ktorému dal šéf rozhodcov Howard Webb dôveru v šlágroch súťaže Manchester City vs. Arsenal a Liverpool vs. Manchester United. Opäť, žiaľ, možno našťastie, dôkaz, že aj rozhodcovia sú len ľudia a môžu prežívať veľmi nevydarené dni. Po tretie, podľa informácií spoľahlivých britských staníc Sky Sports a Talksport, klub pred zápasom nežiadal o zmenu rozhodcovskej nominácie. Ak by bol skutočne presvedčený, že Atwell bude nadržiavať súperovi, prečo by nežiadal jeho výmenu?

Namiesto sympatie kritika

Fanúšikovia Nottinghamu Forest si zaslúžia náš súcit najmä v jarnej časti sezóny. Klub je nútený bojovať o záchranu v súťaži a navonok všetko vyzerá ako veľké sprisahanie voči nemu zo strany rozhodcov. Lenže zverejnením spomínaného stanoviska sa situácia do značnej miery otočila a väčšia kritika sa valí na klub. Nie sme na Slovensku, v Anglicku sa predsa len autority ešte ako tak rešpektujú a nepodložené tvrdenia sa kruto trestajú nielen médiami, ale aj verejnosťou.

Sčasti má Nottingham predsa pravdu, úroveň rozhodovania v Anglicku je nedostatočná

Od začiatku sezóny bez prestávky futbalová verejnosť rieši, komu bolo ublížené. Fanúšikovia, bývalí hráči, novinári, súčasní hráči a tréneri volajú po konzistentnosti pri posudzovaní rovnakých situácii. Vo väčšine prípadov neúspešne. Chaos, rozčarovanie, až zúfalstvo, sprevádzajú opäť raz dianie v súťaži mnohými považovanej za najlepšiu na svete. Na rozdiel od Španielska alebo Talianska, Anglicko zverejňuje komunikáciu medzi hlavným rozhodcom a systémom VAR iba raz za niekoľko týždňov, teda dávno po tom, ako sa analyzuje konkrétny zápas a verejnosť už aj zabudla, že sa daný zápas hral. Spomínané krajiny na juhu Európy komunikáciu zverejňujú večer po zápase, aby sa predišlo zbytočným dohadom a pochybnostiam zo strany fanúšikov konšpiračných teórií. Pravdaže, ideálne by bolo, keby diváci počuli zdôvodnenie rozhodnutia od rozhodcu priamo počas zápasu, ale to na rozdiel od rugby futbal zatiaľ uskutočniť nedokáže.

V neposlednom rade nesmieme zabudnúť ani na tvorcov futbalových pravidiel. Každý rok prijímajú drobné zmeny, ktorými verejnosť len viac mätú. A keby len verejnosť. Je nemysliteľné, aby špičkoví tréneri a hráči ani sami nechápali čo je a čo nie je ruka.

Autor: Marek Fratrič

Foto: autor

Futbalista Manchestru United a francúzsky majster sveta z Ruska 2018 Raphael Varane dôrazne odporúča svojmu 7-ročnému synovi, aby sa počas hrania futbalu vyhýbal hlavičkovaniu. Za pravdu mu dávajú aj vedecké štúdie z viacerých európskych krajín, ktoré priniesli znepokojujúce zistenia. Anglická futbalová asociácia prijala reštriktívne opatrenia najmä v detských kategóriách. SFZ ostal pri odporúčaniach.

Stredný obranca „Red Devils“ sa v rozhovore pre francúzsky športový denník L`Equipe priznal, že nastúpil na MS 2014 s následkami otrasu mozgu do štvrťfinále proti Nemecku, ktorý utrpel v osemfinálovom zápase proti Nigérii. V dňoch po zápase nemal chuť, bol dehydrovaný a stratil časť svojej hmotnosti. Napriek tomu sa rozhodol do štvrťfinále nastúpiť. „Čo sa už nikdy nedozvieme je, čo by sa stalo, keby som dostal ďalší úder do hlavy. Vieme, že opakované otrasy mozgu v krátkom čase môžu mať fatálne následky,“ spomína Varane.

Ďalší podobný incident prežil v roku 2019, keď v la ligovom zápase proti Getafe dostal nečakane od súpera loptu do tváre. Následne jeho vtedajší klub Real Madrid čakal v Lige majstrov náročný súper v podobe Manchestru City. Do zápasu opäť nastúpil a spravil dve vážne chyby, ktorými výrazne prispel k vyradeniu svojho klubu. V danom zápase sa podľa jeho slov „cítil ako divák“.

V rozhovore sa postavil za limitáciu hlavičkovania v tréningoch a vyslovil sa za jeho zákaz pre deti. Tvrdí, že hlavičkovaním si „zničil telo“. Mnohé výskumy a štúdie z Anglicka, Škótska a Švédska jeho slová podporujú.

Tripolkrát vyššie riziko vzniku demencie

Už v roku 2019 uzreli svetlo sveta výsledky štúdie Glasgowskej univerzity, v ktorej sa uvádza, že bývalí profesionálni futbalisti majú 3,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú počas svojho života demenciu. Zároveň vedci z Glasgowa zistili, že bývalí hráči majú päťnásobne vyššiu šancu dostať Alzheimerovu chorobu ako zvyšok populácie a dvojnásobne vyššiu šancu dostať Parkinsonovu chorobu. Štúdie sa zúčastnilo 7 676 bývalých futbalistov narodených v rokoch 1900 až 1976, ktorých výsledky boli porovnávané s viac ako 23-tisíc bežnými Škótmi.

Ďalší výskum vyšiel pred vyše rokom vo vedeckom časopise Lancet Public Health journal. Vedci z Karolinska Institutet vo Švédsku porovnávali zdravotné výsledky 6-tisíc elitných futbalistov a 56-tisíc „nefutbalistov“ v rokoch 1924 až 2019. Zistili, že 9% švédskych prvoligových hráčov bolo diagnostikovaných s neurodegeneratívnym ochorením (nevyliečiteľné ochorenie nervovej sústavy, ktoré vedie k postupnému odumieraniu nervových buniek), zatiaľ čo len 6% bežnej populácie dostalo rovnakú diagnózu.

Švédski vedci rovnako zistili, že hráči mali 1,6-krát väčšie riziko, že dostanú Alzheimerovu chorobu. Ale toto tvrdenie neplatí o brankároch, ktorí hlavičkujú len veľmi sporadicky. Brankári podľa štúdie nemajú žiadne zvýšené riziko vzniku Alzheimerovej choroby alebo demencie v porovnaní s bežnou populáciou.

Prieskum v tejto oblasti uskutočnili aj vedci z Manchesterskej metropolitnej univerzity. Rozhodli sa, že vzorku 60-tich účastníkov rozdelia na dve kategórie po 30 členov. Tá prvá musela hlavičkovať 20 skutočných lôpt po sebe. Druhá skupina mala na svojich očiach nasadené okuliare s VR (Virtuálna realita), a teda hlavičkovali len 20 virtuálnych lôpt bez reálneho dotyku. Prvá skupina po teste hlásila symptómy asociované s otrasom mozgu a King-Devick test (test na zistenie otrasu mozgu), ktorí všetci účastníci vypĺňali pred aj po experimente ukázal, že ich výsledky sa zhoršili. Naopak účastníci s VR okuliarmi boli po experimente ešte rýchlejší vo vypĺňaní testu.

Vedci však pripomínajú, že je určite potrebný ďalší výskum pred robením úplných záverov. Výskumy sa v mnohých číselných parametroch pomerne značne líšili.

Ako reaguje futbalový svet

Anglická futbalová asociácia (FA) sa v spolupráci s IFAB (orgán prijímajúci futbalové pravidlá) rozhodla, že zavedie plošný skúšobný zákaz hlavičkovania v kategóriách do 12 rokov (U12). Ak porušia toto nové nariadenie, je pridelený nepriamy kop súperovi. Pri kategóriách U14, U15 , U16 a U18 FA odporúča maximálne 10 hlavičiek na hráča za tréning, a to najviac raz za týždeň počas tréningu.

IFAB na svojom webe uvádza, že je dôležité chrániť najmä deti, ktoré sú práve v stave vývinu ich tela a mozgu. Zároveň však pripomína, že úplný zákaz môže priniesť aj neželané efekty. Hráči môžu ísť do súboja o loptu vo vzduchu namiesto hlavy nohou, čo môže zapríčiniť aj prípadné nežiadané a neúmyselné kopy do hlavy alebo oblasti hrudníka. IFAB preto zatiaľ len umožnil skúšky daných pravidiel, a to najmä v Anglicku a USA.

Na najvyššej profesionálnej úrovni sa Premier League rozhodla už v roku 2021 zaviesť zmenu v striedaní hráčov pre prípad podozrenia na otras mozgu. Tím teda v takomto prípade dostane jedno striedanie navyše. Toto pravidlo je platné dodnes, tímy a hráči si ho pochvaľujú. Zároveň sú tréneri tímov inštruovaní, aby nevystavovali svojich hráčov v tréningu viac ako „desiatim hlavičkám s vysokou silou“. Nakoľko sa dané odporúčanie dodržiava, je otázne.

A čo Slovensko

Na základe usmernení Európskej futbalovej únie (UEFA) by sa malo s intenzívnejším hlavičkovaním začať najskôr v dorasteneckom veku. Napriek týmto usmerneniam neplatia na Slovensku žiadne obmedzenia.

Technický riaditeľ Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Roman Pivarník sa pre Denník N vyjadril, že: „Najmä v žiackych kategóriách však vedieme trénerov k tomu, aby sa zamerali na hru po zemi. U menších detí sa používajú penové lopty a hlavičkovanie sa nacvičuje len z pohľadu načasovania výskoku, prípade presnosti.“

V čase písania tohto článku nič nenasvedčuje tomu, že by sa mali pravidlá a odporúčania na našich trávnikoch v tomto smere zmeniť.

Autor: Marek Fratrič

Foto: Marek Fratrič