Denisa Rášová: „Ľudia musia vedieť, že najdôležitejšie je vzniku odpadu predchádzať.“
Odpad má rada, no napriek tomu proti nemu bojuje. Denisa Rášová sa už niekoľko rokov venuje jeho strategickému zhodnocovaniu a predchádzaniu vzniku. V rámci odpadového hospodárstva pracovala s rôznymi súkromnými inštitúciami i štátnym sektorom. Dnes je koordinátorkou vznikajúcej platformy pre obehové hospodárstvo, s názvom „Obehové Slovensko“.
Čo je to obehová ekonomika?
Dnes fungujeme na takzvanom lineárnom hospodárstve, čo znamená, že ťažíme suroviny, z nich vyrábame produkty, ktoré prepravujeme na dlhé vzdialenosti k zákazníkovi. Ten ich po zvyčajne krátkej dobe už nepotrebuje a stávajú sa odpadom. Napríklad taký jednorazový obal na kávu so sebou. Sotva ju vypijeme a pohár je nám na nič. Takýto model ekonomiky je neudržateľný. V obehovej, alebo cirkulárnej ekonomike nám ide o to, aby sa hodnota produktov a materiálov zachovala čo najdlhšie, čím sa minimalizuje odpad. Ten považujeme za zdroj, ponechávame ho v obehu a nepochovávame ho na skládke, ani v spaľovni. Zoberme si napríklad tričko.
Obehová ekonomika používa rôzne stratégie na to, aby to tričko svoju úžitkovú hodnotu malo čo najdlhšie. To znamená, že ho vyrobíme z materiálov, ktoré sú dlhotrvácne – napríklad z kvalitnej biobavlny. Nadizajnujeme ho tak, aby malo nadčasový dizajn a nemuseli sme ho vyhodiť kvôli novej móde. Keď už ale tričko nepotrebujeme, snažíme sa, aby ho využil niekto iný. Dáme ho do swapu, second handu, alebo rodine. Robiť jednoducho všetko preto, aby odpad nevznikal.
Nemyslíte si, že ide skôr o nejaký progresívny druh recyklácie?
Veľa ľudí si to pod obehovou ekonomikou predstavuje, no recyklácia je až tým posledným štádiom. Keď k nej dochádza, vec pre nás stratila hodnotu, a tým pádom sa stáva odpadom. Recykláciou zvyčajne znižujeme hodnotu vecí. Napríklad z plastovej fľaše po recyklovaní už nikdy nebude rovnako kvalitná plastová fľaša. Zakaždým musíme do procesu výroby pridať novú vstupnú surovinu, v tomto prípade ropu, aby z recyklovaných materiálov vznikol zase plnohodnotný produkt. Tento proces sa nazýva downcyklácia. Pri skle, alebo kovoch k takejto strate na kvalite nedochádza.
Aký je váš názor na plasty? Sú pre nás naozaj také nebezpečné, ako sa všade vraví?
Faktom je, že bez plastov si dnes život vieme predstaviť len ťažko. Je to veľmi ľahký materiál a výborne sa s ním narába. Neviem si predstaviť, že by sme namiesto nich teraz používali sklo, alebo papier. Plytvali by sme zdrojmi. Plasty sú veľmi dobrý, užitočný materiál a je potrebné viac sa sústrediť na to, ako ich účinne recyklovať.
Poznáme sedem stupňov recyklovateľnosti. Od prvého, ktorým je napríklad PET fľaša z jedného druhu plastu, až po siedmy, ktorý tvoria ostatné druhy plastov. Tento stupeň už znamená úplnú kombináciu zložiek – takýto materiál sa zrecyklovať nedá. V tomto prípade treba dbať na efektívnejšiu recykláciu. Cieľom je teda nevyrábať plasty, ktoré sú nerecyklovateľné. Z tohto hľadiska poznáme hodnotnejšie a menej hodnotné plasty. Rovnaké kritérium platí aj v ekonomickej rovine – nevyužiteľný plast sa nevykupuje a teda končí na skládke, alebo v spaľovni.
Odkedy sa tejto problematike venujete?
Obehovému hospodárstvu sa venujem už niekoľko rokov, ale k udržateľnému spôsobu života som inklinovala už odmalička. Separovala som odpad a inšpirovala k tomu aj ostatných. Keď som sa začala zaujímať o odpadové hospodárstvo viac, zistila som rôzne znepokojivé informácie. Veľké množstvo odpadu sa zrecyklovať nedá a recyklácia preto nie je úplnou odpoveďou. Uvedomila som si, že najdôležitejšie je vzniku odpadu predchádzať, alebo odpad aspoň minimalizovať. Takto som sa dostala k predchádzaniu vzniku odpadov a k myšlienke obehovej ekonomiky. V bakalárskej i diplomovej práci som sa venovala odpadovej politike na úrovni Európskej únie a neskôr medzinárodnému obchodu s odpadom.
Na akých projektoch ste s touto myšlienkou pracovali?
Spolupracovala som s INCIEN (Inštitút cirkulárnej ekonomiky) a bola som prvou biodobrovoľníčkou na Dobrom trhu. V roku 2015 sme na Ekonomickej univerzite začali viesť študentskú organizáciu Oikos pre udržateľnú ekonómiu a manažment. Vyhlásili sme napríklad výzvu „Týždeň bez plastov“.
Na pôde univerzity sme zorganizovali aj workshop o obehovej ekonomike a prišlo nám tam iba päť ľudí. No keď hovoríme o zero-waste teraz, tak je plná aula. Trošku sme vtedy, dá sa povedať, predbehli dobu. Neskôr som šla na stáž do Viedne – do Rakúskeho ekologického inštitútu, kde som sa oblasti obehovej ekonomiky venovala do hĺbky. Dnes pracujem pre SBA (Slovak Business Agency), kde sa tejto téme venujem v rámci medzinárodných projektov a od októbra 2019 som koordinátorkou vznikajúcej platformy pre obehové hospodárstvo, s názvom „Obehové Slovensko“.
Vráťme sa k vášmu pohľadu na dlhodobé využívanie produktov. Myslíte si, že by sme sa pri niektorých veciach mali naučiť žiť bez sentimentu?
Máte obľúbené tričko, ktoré je vám už malé, no zbaviť sa ho nechcete. Keby sme žili princípmi obehovej ekonomiky, niekomu by sme ho darovali. Ak by sa už nedalo nosiť, alebo opraviť, tak by sme ho upcyklovali, resp. poslali na recykláciu textilu. Ide o správanie spotrebiteľa. Ak je ochotný zaplatiť viac a mať menej, v konečnom dôsledku tým ušetrí a zároveň sa správa zodpovedne. Danú vec si totiž dôsledne vybral, má pre neho vysokú hodnotu a používa ju čo najdlhšie. Ale nie je to iba o oblečení.
Obehová ekonomika uvažuje už o samotnom dizajnovaní produktov. V tejto fáze vieme až na 80 percent ovplyvniť, aký bude mať výrobok vplyv na životné prostredie na konci jeho životnosti. Ak sa firma pri jeho dizajnovaní rozhodne použiť recyklovateľné materiály, kvalitné vstupy a zároveň dbá na jeho opraviteľnosť a opätovné použitie, môže tým významne predĺžiť životnosť výrobku. Preto je dôležité, aby sa zásady obehovej ekonomiky dostávali už do samotného návrhu produktov.
Kde vo svete vidíte inšpiráciu, z ktorej si na Slovensku vieme zobrať príklad?
V zahraničí funguje významná nadnárodná nadácia Ellen McArtur Foundation, ktorá spolupracuje s rôznymi krajinami a podporuje tak prechod na obehovú ekonomiku. Už takmer v každej európskej krajine máme inštitúciu, ktorá zastáva tieto hodnoty a pomáha túto tému šíriť ďalej.
Holandská ambasáda v Bratislave hrá v podpore obehovej ekonomiky na Slovensku dôležitú úlohu a priniesla sem už mnoho rečníkov z odboru. Holanďania sú v tomto veľmi popredu, o obehovej ekonomike sa vyučuje na univerzitách, krajina má dokonca vypracovaný celoštátny program obehového hospodárstva. Aj v spolupráci s touto ambasádou sme minulý rok zorganizovali v Banskej Bystrici ekologický seminár pre lokálnych podnikateľov.
Nájdu sa aj u nás organizácie, ktoré podporujú myšlienku obehovej ekonomiky?
Inšpirácia prichádza aj zo Slovenska – máme tu rôzne firmy a organizácie, ktoré upcyklujú staré oblečenie, využívajú recyklovaný textil, repasujú elektrozariadenia, prenajímajú oblečenie, alebo certifikujú opraviteľné výrobky. Od roku 2016 na Slovensku funguje aj Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), ktorý informuje, vzdeláva a pomáha firmám a samosprávam v otázkach udržateľnosti. Vznikajúca platforma „Obehové Slovensko“ bude zvyšovať povedomie o ekologickom hospodárstve na Slovensku. Jej cieľom je prezentovať úspešné príklady, vytvárať priestor pre spolupráce a umožňovať aktívny dialóg medzi verejným, súkromným a tretím sektorom.
Spolupráca so zahraničím je potrebná rovnako, ako medzirezortná spolupráca vnútri krajiny. Táto téma sa totiž netýka iba ministerstva životného prostredia. Potrebujeme aktívne zapojiť aj ministerstvo hospodárstva, poľnohospodárstva a ďalšie rezorty, pretože téma obehovej ekonomiky je prierezová.
Vravíte, že prechod k cirkulárnej ekonomike je podmienený medzirezortnou spoluprácou. Štátny sektor môže novým, plošne zavádzaným ideám pomôcť, alebo ich chod znepríjemniť. Aké sú vaše skúsenosti?
V rámci projektu MOVECO, ktorý pomáhal podnikom s prechodom k obehovej ekonomike, máme veľmi pozitívnu skúsenosť s Ministerstvom životného prostredia. Obehové hospodárstvo je jednou z hlavných priorít novej stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030. Ministerstvo životného prostredia je tiež spoluzakladateľom spomínanej platformy „Obehové Slovensko“, ktorá momentálne vzniká.
Ministerstvo hospodárstva má obehové hospodárstvo zakomponované tiež vo svojej novej hospodárskej stratégií do roku 2030. Mnohí si obehovú ekonomiku spájajú iba s ochranou životného prostredia, no táto idea prináša nové biznis modely, je hnacím motorom inovácií a podniky z nej môžu benefitovať aj po stránke ekonomickej. Túto tému je potrebné viac popularizovať nielen v biznis sektore, ale i na úrovni štátnych inštitúcií, aby si rôzne rezorty uvedomovali nutnosť spolupráce.
Ako je to s triedením odpadu na Slovensku? Funguje to v každom meste inak?
Každé mesto a obec musia zaviesť triedený zber odpadu, no systém si samosprávy určujú podľa seba. To sa môže odraziť napríklad už v rozdielnom type zberu – či pôjde o vrecový zber „od domu k domu“, alebo zber formou kontajnerových stojísk. Systém teda nie je jednotný a preto si treba dávať pozor, čo do akých kontajnerov dávame. V Bratislave sa napríklad do žltého kontajnera môžu vhadzovať aj plechovky a nápojové kartóny. V iných mestách majú zase farebné kontajnery pre každý materiál zvlášť.
. Môžeme v dohľadnej dobe očakávať aj nejaké legislatívne zmeny v hospodárení s odpadmi?
Novela zákona o odpadoch prináša množstvo noviniek, ktoré nám s nimi pomôžu lepšie nakladať a predchádzať ich vzniku. Zavádza sa zákaz používania niektorých jednorazových plastových výrobkov, povinné triedenie bioodpadov a dotrieďovanie zmesového komunálneho odpadu. To znamená, že prejde mechanickou a biologickou úpravou, na triediacich linkách sa bude oddeľovať biologická zložka a ďalšie zložky, ktoré sú recyklovateľné. Zvyšok pôjde, tak ako sa to s väčšinou odpadu deje dnes, na skládku, alebo do spaľovne.
Zlepšiť naše okolie je jedna vec, financie však druhá. Myslíte si, že eko-inovácie vedia ľuďom naozaj aj zarobiť?
Mali sme skúsenosť s firmou, ktorá potrebovala svoj odpad rozdrviť na prach – až vtedy by ho niekto od nich kúpil. No technológia na takéto spracovanie stála veľa peňazí, a teda sa im do toho investovať neoplatilo. Takýchto prípadov je veľa – často sa žiaľ snaha o ekologickosť stretáva s bariérou nedostatku financií. Zrejme sa musíme zmieriť, že aspoň v aktuálnej situácií takáto premena nie je vždy úplne možná, alebo je pre firmu nevýhodná.
No ako pozitívny vzor slúži firma, ktorá prechod k obehovému hospodárstvu zvláda úspešne. Spolupracovali sme s ďalším podnikom, ktorý chcel minimalizovať svoj odpad a ušetriť pri tom na výdavkoch. Odpad, ktorý tvoria, je nebezpečný a platili zaň na skládke vysoké poplatky. Vypočítali si, že recyklovať ho by bolo pre nich výhodnejšie a výrazne by tým aj ušetrili.
V čom vidíte hlavné prekážky pri prechode k obehovej ekonomike na Slovensku?
U nás chýba predovšetkým osveta. Obehová ekonomika môže predstavovať podnikateľskú príležitosť a prinášať benefity pre podnikanie, dá sa ňou odlíšiť od konkurencie a vedie k inováciám. Žiaľ, často sa snaha o ekologickosť stretáva s nedostatkom financií. Ministerstvo životného prostredia sa dnes snaží prispôsobiť výzvy potrebám firiem tak, aby podporovali obehové hospodárstvo. Ďalšou prekážkou je strach podnikov z inovácií. Poznajú svoj fungujúci „business as usual“ model, ktorý im prináša peniaze a nechcú preto riskovať zmenu. Aj preto sú na poli obehovej ekonomiky úspešnejšie malé, alebo začínajúce podniky, ktoré si svoj biznis model už od začiatku nastavia na jej princípoch.
Výhrou je mať vo firme uvedomelé vedenie, ktoré sa nebojí inovovať, pozná výhody obehovej ekonomiky a vie ich vyčísliť v úsporách. Skvelé tiež je, že sa na Slovensku mení spotrebiteľské správanie a mnohí ľudia sa začínajú prikláňať k spočiatku nákladnejšiemu zero-waste životnému štýlu. Vznikajú tu bezobalové obchody, správame sa uvedomelejšie a to všetko súvisí s tým, že sa máme stále lepšie. Môžeme si dovoliť kúpiť kvalitnejšie a ekologickejšie výrobky, a tak podporiť obehovú ekonomiku.
V blízkom čase máme na Slovensku začať so zálohovaním plastových fliaš. Myslíte si, že je to krok vpred, alebo ide iba o podporu materiálu, ktorý tu s nami bude naveky?
Zavedenie takéhoto systému je veľmi finančne náročné. Na druhej strane vie podporiť vytriedenie niektorých druhov odpadov. Zálohovanie sa bude týkať aj plechoviek a teda separovanie takéhoto odpadu sa môže priblížiť až k deväťdesiatim percentám – podľa skúsenosti z krajín, kde takýto systém už funguje. Môže to tiež znížiť znečistenie okolia voľne pohodenými odpadkami. Otázkou však ostáva, či bude mať táto vysoká investícia do zálohovacieho systému aj uspokojivé výsledky v dosahovaní vytriedených zložiek. Máme záväzky voči Európskej Únií – v roku 2020 sa má miera recyklácie zvýšiť na päťdesiat percent a na Slovensku od toho máme ešte celkom ďaleko. Preto sa aj u nás chystajú rôzne opatrenia a jedným z nich je aj zálohovanie.
Zažívame boom v rôznych ekologických náhradách vecí dennej potreby. Nájdu sa aj nejaké, ktoré sa prezentujú svojou udržateľnosťou, no pravdou je presný opak?
Priznám sa, že nie som zástankyňou jednorazových kompostovateľných obalov. Na Slovensku nemáme dostatočne vybudovanú infraštruktúru kompostární. Niekedy sa tak môže stať, že dostanete jedlo do kompostovateľného riadu, ktorý však skončí na skládke, alebo v spaľovni.
Máte na mysli aj dnešný trend – rozložiteľné slamky?
Áno. Človek príde do baru, objedná si limonádu a povie, že si neprosí slamku. Čašníčka mu na to odpovie, že majú aj kompostovateľné slamky. Fajn, ale čo s nimi? S najväčšou pravdepodobnosťou kompost aj tak nikdy neuvidia. Je už jedno, či v spaľovni skončí slamka z plastu, alebo kukuričného škrobu. Takto by sme mohli pokračovať ďalej, príklady sa dajú nájsť naozaj všade. Treba si dávať pozor na greenwashing – človek si myslí, že robí niečo pre planétu, no vo veľa prípadoch sú niektoré alternatívne a „zelené“ nápady ešte viac škodlivé.
Máte dojem, že sa firmám a spoločnosti na Slovensku myšlienky obehového hospodárstva postupne dostávajú pod kožu?
Myslím si, že áno. Zmeny môžeme vidieť napríklad v textilom priemysle. Máme tu Fashion revolution, ktorá poukazuje na plytvanie zdrojmi a tiež ďalšie iniciatívy, ktoré podporujú udržateľnú módu. To môžeme vidieť v obľúbenosti second handov a rôznych swapov. Textilný odpad je veľkým problémom – každý Slovák a Slovenka ročne vyprodukuje okolo dvadsať kilogramov takéhoto odpadu, pričom nemáme dobre podchytenú infraštruktúru jeho zberu. Z toho sa len malé percento recykluje. Vznikajú ale rôzne upcyclingové značky ako sobi.eco, Nosene, alebo Bartinki – týmto spôsobom sa odpadovým textíliám znovu pridáva hodnota.
Zaujímavé je tiež to, že v Európe majú Česi a Slováci jednu z najväčších koncentrácií bezobalových obchodov. Ľudia majú naozaj vôľu nakupovať zodpovedne. Je to ale spojené s tým, že čím sa máme lepšie ekonomicky, tým viac si môžeme dovoliť dbať o životné prostredie. Škandinávia je síce známa svojím účinným recyklovaním a nakladaním s odpadmi, no v priemere tam človek vyprodukuje dvakrát viac odpadu, ako u nás. Preto je veľmi dôležitá osveta – ľudia musia vedieť, prečo je v prvom rade dôležité vzniku odpadu predchádzať.
Text: Patrik Šedo
Foto: Patrik Šedo, Wikipedia Commons
