Oktagon Výzva je televízna šou, v ktorej sú vybraní zápasníci mesiac umiestnení do jednej vily. Absolvujú náročné tréningy a prípravy na finálový zápas. Majú šancu nazbierať nové skúsenosti, ale najmä sa zviditeľniť. Výzvu prijala aj dvadsaťdvaročná Lucia Szabová, ktorá sa stala finalistkou. Venuje sa thajskému boxu, a má za sebou veľa úspechov ako napríklad prvé miesto na profesionálnych majstrovstvách Slovenska alebo prvé miesto na Európskom pohári v Belehrade.
Môžete vysvetliť, čo je MMA?
Zmiešané bojové umenie (mixed martial arts). Je to zápasenie, bojuje sa kombináciou rôznych techník. Napríklad v postoji, využívajú sa prvky boxu, thajského boxu, v ktorom prevládajú údery lakťami či kolenami. Bojuje sa aj na zemi, kde sú povolené škrtenia a rôzne páčenia. Čiže je dovolené takmer všetko, okrem pichania do očí a úderov do intímnych partií. Je to veľmi tvrdý šport.
Ako ste sa k takémuto drsnému športu dostali vy?
Začala som džudom, kam ma dostal otec, keďže on i brat sa mu tiež venovali. Chcel mať zo mňa džudistku. Bavilo ma to a darilo sa mi. Ale v puberte som začala vymýšľať a chcela som sa viac venovať basketbalu. Po nejakom čase som si však uvedomila, že v basketbale ma nečaká sľubná kariéra. Dokonca sa nám rozpadol tím, takže som nemala s kým hrávať. Nikam som necielila.
„Ešte nikdy som si nepovedala, že súperku nemôžem poraziť.“
Raz mi poslal otec správu s plagátikom, že niekde robia nábor ľudí na thajský box. Presvedčila som aj kamarátku a vyskúšali sme prvý tréning. Hneď som vedela, že ma to bude baviť. Začala som pravidelne trénovať a približne po trištvrte roku som mala prvý zápas. Najskôr bolo mojim cieľom vyhrať majstrovstvá Slovenska v amatérskej lige. To sa mi aj podarilo. Ďalším – dostať sa do profesionálneho ringu. Úspechy sa začali postupne nabaľovať.
Po majstrovstvách Slovenska v profesionálnej lige mi niekto zavolal, či nechcem ísť do Výzvy. Tvrdili mi, že tam budú dievčatá, ktoré nerobia priamo MMA. Povedala som si, že to skúsim. Predsa nemám čo stratiť a neľutujem, že som ponuku prijala.
Takže sa učíte aj nové bojové umenia?
Tréningy som musela rozšíriť o boj na zemi. Učím sa napríklad brazílske džiu-džicu, wrestling alebo box. MMA je veľmi komplexné, čiže tréningy sú pestrejšie.
Ktorý bojový šport vám je najbližší?
V budúcnosti by som sa chcela venovať brazílskemu džiu-džicu. Toto bojové umenie sa totiž dá robiť do veľmi vysokého veku. Navyše, je to najmä o kreativite človeka, preto sa mi páči. Avšak thajský box mi je zatiaľ najbližší.
Počas Výzvy ste dostali prezývku Silent killer (tichý zabijak). Prečo?
Vymyslel mi ju Ondrej Novotný, jeden zo zakladateľov organizácie Oktagon MMA. Pre ľudí, ktorí ma nepoznajú, som jednoducho tichý zabijak. Ale ľudia, s ktorými som v dennodennom kontakte, mi tak nikdy nepovedia.
Dostali ste už niekedy od súpera knock out? (K.O. – ukončenie zápasu úderom, po ktorom zápasník leží na zemi a odrátavajú sa sekundy. Buď sa postaví do stanoveného limitu, alebo prehral)
Nie, ani v jednom zápase mi nerátali sekundy. Ešte nikdy som si nepovedala, že súperku nemôžem poraziť. Zatiaľ som ani nemala vážnejšie zranenia zo zápasov. Väčšinou som obstála s modrinami či monoklom.
Naozaj býva medzi súpermi v Oktagone taká rivalita alebo je to len pre oko diváka?
Sú aj takí, čo sa chcú vyslovene dobiť. Ale sú tam aj dievčatá, ktoré sú mimo klietky kamarátky. Dokonca u seba prespávajú. To by som ja asi nedokázala. Viem so súpermi vychádzať, mám voči ním rešpekt, ale necítim potrebu sa s nimi stretávať alebo rozprávať.
Čaká vás najdôležitejší zápas doterajšej kariéry s Češkou Sandrou Maškovou. Ako sa naň pripravujete?
Trénujem každý deň dvojfázovo, niekedy aj trojfázovo. Okrem toho študujem, čiže to vyzerá tak, že ráno idem na tréning, potom do školy a z nej na ďalší tréning. Je to zápas o titul, takže to bude náročné. Niekedy sa to nedá všetko postíhať. Párkrát som školu aj vymeškala. Ale keby som si mala vybrať, či ísť do školy alebo na tréning, jednoznačne dám prednosť trénovaniu.
Vaše dni sú teda nabité. Akým spôsobom relaxujete?
Mám rada aktívny relax. Chodím si zaplávať alebo na prechádzku so psom. Uvoľním sa skôr pri ľahšom pohybe. Prečistím si tak hlavu a aj telo si oddýchne.
„Bitkám na ulici sa snažím vyhýbať. Prídu mi nezmyselné.“
Aké sú vaše ambície? Chceli by ste sa dostať do UFC? (Ultimate Fighting Championship – americká organizácia zoskupujúca najlepších bojovníkov sveta)
V prvom rade by som chcela vyhrať nadchádzajúci zápas. UFC je podľa mňa ešte na míle vzdialený cieľ. Tento rok ma čakajú majstrovstvá sveta v thajskom boxe. Tam by som sa chcela umiestniť na prvých troch priečkach.
Nie je zvyčajné, že sa ženy bijú. Ako na to reaguje okolie?
Keďže je to moje okolie najmä o športe a bojových umeniach, nevyčnievam. Študujem na Masarykovej univerzite v Brne, na Fakulte športových štúdii, konkrétne odbor špeciálna edukácia bezpečnostných zložiek. V rámci výučby máme predmety ako džudo alebo sebaobrana, čiže ani tam nie som výnimkou. Ale keď niekomu cudziemu poviem čo robím, myslia si, že žartujem, pretože vyzerám ako dieťa. No myslím si, že vo väčšine prípadov to už nikoho neprekvapí. Dnes sa to už berie inak a ľudia viac sledujú bojové športy.
A čo na to rodičia?
Určite majú stres, keď som v ringu. Ale keďže ma už videli veľakrát na zápasoch, tak to berú s rezervou. Povedzme, že si zvykli. I keď mama to prežíva viac ako otec. Vážim si však, že na zápas vôbec príde. Je to veľká podpora.
Myslíte si, že by mali ženy absolvovať kurz sebaobrany?
Určite je plus, ak si vyskúšajú kontakt s druhým človekom alebo nejakú vypätú situáciu. Môže to byť prínos do budúcnosti. Naučia sa správne reagovať.
A vy? Zbili by ste niekoho, kto by vás napadol?
Ťažko povedať. Záleží od okolností. Samozrejme, ak by na mňa niekto vytiahol nôž, určite by som s ním nebojovala. Zrejme by som radšej ušla.
Využili ste vaše schopnosti už v bežnom živote?
Bitkám na ulici sa snažím vyhýbať. Prídu mi nezmyselné a navyše, na tréningoch mi bitky bohato stačia.
Robíte niečo, čo by do vás nikto nepovedal, v kontraste s bojovým športom?
Asi ani nie. Baví ma variť a piecť. Rada nakupujem bytové doplnky. Práve priateľovi skrášľujem byt.
V októbri ste mali aj s dievčatami z Oktagonu autonehodu. Nezmenilo to váš pohľad na hazardovanie so životom v ringu?
Práve naopak. V ringu sa mi ešte nikdy nič vážnejšie nestalo. A zrazu, na ceste z Prahy, som skoro prišla o život. Uvedomila som si, že človeku sa môže hocikedy a hocikde niečo stať, aj pri bežných činnostiach.
Bolo veľmi náročné dostať sa späť do formy, do tréningového tempa. Pred nehodou som sa cítila dobre, mala som natrénované pohyby a zrazu som mesiac nemohla nič robiť. Nemyslela som si, že to bude tak ťažké, ale vôbec ma to nezlomilo. Nevystrašilo ma to. Práveže si život ešte viac užívam a snažím sa nerobiť si toľko zbytočných starostí.
Text: Miroslava Balentová
Foto: Oktagon MMA