„Éra pochybnosti je v skutočnosti skvelá príležitosť pre žurnalistiku. V ére istoty by ste sa totiž určite nudili a zrejme by ste žili v totalitnom režime,“ povedal profesor z London School of Economics Charlie Beckett v polovici septembra na otváracej diskusii Medzinárodného žurnalistického fóra v Aténach. Uviedol tak niekoľkodňovú diskusiu o aktuálnych výzvach, ktorým čelí novinárska obec po celom svete. Navrhol, aby sme o svojej role uvažovali inak a my sme sa o to počas iMED fóra usilovali spolu s ostatnými účastníkmi.
V tíme je sila
A práve to je spôsob, akým by podľa novinárky Sandrine Rigaudovej mala aj mimo konferencií a diskusií postupovať žurnalistická komunita: „Mladí, začínajúci novinári by síce mali tvoriť a napredovať samostatne, ale zároveň sa netreba báť požiadať o pomoc buď svojich rovesníkov, alebo organizácie, ktoré im dokážu potrebnú pomoc ponúknuť.“ Sandrine nám priblížila výhody novinárskej spolupráce aj to, ako sa dá v žurnalistike prospešne využiť umelá inteligencia. Celý rozhovor si môžete vypočuť tu:
O sile spolupracujúcich redakcií, novinárov a novináriek hovorila aj riaditeľka Latinskoamerického centra pre investigatívnu žurnalistiku María Teresa Ronderos: „Síce nie sme machos (silní), ale sme muchos (je nás veľa).“ Svet sa podľa nej stáva čoraz menším a udalosti v jednej krajine ovplyvňujú aj vývoj v ďalších štátoch. Spolupráca medzi komunitami ich robí silnejšími, argumentovala.
Polemizovali sme aj o naratívoch, ktoré novinári a novinárky pri publikovaní správ používajú. „Médiá musia hovoriť ľuďom aj to, čo nechcú počuť. Zároveň je dôležité nájsť spôsob, vďaka ktorému publikum nebude mať z negatívnych správ strach,“ komentoval dilemu medzi službou verejnosti a snahou prilákať konzumentov mediálneho obsahu Jelani Cobb, dekan Columbia Journalism School v New Yorku. Zároveň sa stotožnil s názorom Sandrine Rigaudovej, že kvalitnú novinárčinu dnešná doba potrebuje viac než kedykoľvek predtým.
Neodpovedať, pýtať sa
Pre rozlíšenie kvalitnej žurnalistiky, založenej na faktoch, je zásadné vystopovať pôvod dezinformácií či manipulatívneho obsahu. Mitali Mukherjee z Oxfordskej univerzity zdôrazňovala, že na zdroje neprávd treba aj jasne poukázať: “Ja som vám počas pandémie nepovedala, aby ste sa napili čistiaceho prostriedku, povedal to prezident Spojených štátov.“
Podľa Joy Mayerovej by mali novinári namiesto jednoznačných odpovedí povzbudzovať zvedavosť a klásť otázky; nielen informovať, ale aj viesť publikum k premýšľaniu o zdrojoch a dôveryhodnosti informácií.
Ako ďalej zaznelo v diskusii, úlohou novinárov nie je „vyliečiť svet“, ale zostať “brutálne realistickými.” V ére webu 3.0, keď si influenceri s publikom vytvárajú parasociálne vzťahy, je hodnota tradičnej žurnalistiky len príliš ťažko viditeľná. O to dôležitejšia je dôvera a transparentnosť médií.
Na rázcestí medzi ľudskosťou a technológiou
Konferenciu ukončil symbolický pohľad do budúcna, prostredníctvom otázok študentov zúčastnených univerzít. Z desiatok podnetov, ktoré mladí novinári a novinárky pred podujatím poslali, organizátori vybrali šesť najzaujímavejších.
Na otázku, ako umelá inteligencia ovplyvní médiá v najbližších rokoch, zaznela odpoveď, že hoci nové technológie dokážu zjednodušiť množstvo procesov a stať sa výborným pracovným nástrojom, novinári sa pri nich musia pripraviť aj na omyly. „Zistíte, že niekedy sa mýli a že sa mýlite aj vy,“ zaznelo z pódia. Umelá inteligencia by podľa rečníkov mala predovšetkým posilňovať ľudské prepojenia, nie ich nahrádzať.
Ďalšia otázka sa týkala skúseností krajín, kde sa sloboda tlače stretáva s autoritatívnymi režimami. „Pripravte sa na to, že sa stanete verejným nepriateľom číslo jeden,“ varoval maďarský novinár Tamás Bodoky. Žurnalistov by podľa neho nemalo prekvapiť, že ich status bude neustále spochybňovaný, a preto si musia neustále budovať lokálne publikum, ktoré im dôveruje a podporuje ich.
Posledné otázky sa sústredili na to, ako môžu novinári zodpovedne informovať o konfliktoch, genocídach či globálnych napätiach a zároveň chrániť svoje duševné zdravie a bezpečie. Výkonný riaditeľ Globálneho centra pre žurnalistiku a traumu Bruce Shapiro zdôraznil, že „starať sa o seba by malo byť rovnako samozrejmé ako overovať fakty.“ Ochrana psychickej pohody a fyzickej bezpečnosti sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou novinárskej etiky.
Usporiadatelia novinárskeho fóra sa s nami lúčili slovami, že budúcnosť žurnalistiky bude určovať rovnováha medzi technológiou a ľudskosťou, odvaha novinárov aj ich starostlivosť o seba, hľadanie pravdy a jej zodpovedné sprostredkovanie.
Autorka: Juliána Lubušká
Editorka: Alžbeta Vojtušová
Foto: Juliána Lubušká a Alžbeta Vojtušová
