október 2017

Žijeme v spoločnosti, v ktorej je sexizmus a zobrazovanie násilia na ženách vo verejnom priestore tichým tolerovaným štandardom. Tvrdí to Ľubica Rozborová z odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nelichotivú situáciu sa snaží zvrátiť kampaňou proti sexuálnemu násiliu, s ktorou neobišla ani Katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. Asistoval jej filmový kritik Peter Konečný. 

Cieľom kampane „Pretože hovorím nie“, je zvýšiť povedomie o sexuálnom násilí medzi mladými ľuďmi. Má tiež ambíciu zmeniť celospoločenské vnímanie tohto fenoménu. Forma prednášky bola pre budúcich novinárov lákavá. Tabuizovanú problematiku totiž hostia ilustrovali vhodným výberom sexistických a násilníckych filmových scén a reklám, z ktorých sa mnohé svojou surovosťou navždy zapísali do dejín kinematografie. 

Násilie fascinuje ľudí odnepamäti. Neobchádza ani sociálne siete, kde v posledných rokoch nadobudlo obludné rozmery. „Najviac vyhľadávanými videami na internete sú tie, ktoré zachytávajú smrť,“ potvrdil Peter Konečný. Spoločnosť stále bojuje s výraznou nadvládou rodových stereotypov. Tie určujú, akými spôsobmi by sa mali žena a muž správať. Aj vďaka tomuto problému už desaťročia vznikajú sexistické reklamy či násilné a sexistické filmové scény. Na vrchole pyramídy násilia je vražda ženy. 

Okolnosti, ktorými možno ospravedlniť akékoľvek sexuálne násilie, neexistujú. To, že pri ňom nebola použitá hrubá sila ešte neznamená, že sa môže tolerovať. Má totiž rôzne formy. Hostia študentov na záver vyzvali, aby nezatvárali pred týmto problémom oči. Týka sa každého z nás. „Nikto si z nás si nikdy nezaslúži násilie,“ dodala na záver Ľubica Rozborová. 

Text a foto: Veronika Romanová

Politici nemajú čo robiť v redakciách. Ich úlohou je spravovať krajinu, nie obsah novín. Tento výrok rezonoval na stretnutí prezidenta Európskej federácie novinárov (EFJ) Mogensa Blichera Bjerregårda so študentmi Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. Témou stretnutia bolo obmedzovanie novinárov v Európe zo strany vlád a oligarchov. Okrem M. Bjerregårda prišla diskutovať aj dvojica českých žurnalistov.

  Prezident EFJ v diskusii spomenul, že nemá vysokoškolské žurnalistické vzdelanie, no študentom ho určite odporúča. Sám síce pozná dobrých novinárov, ktorí majú len strednú školu, no diplom z univerzity podľa jeho názoru žurnalistom otvára oveľa väčšie možnosti.
M. Bjerregård upozornil na situáciu v Turecku, kde končí množstvo novinárov vo väzení iba preto, že si robia svoju prácu. Stačí, aby tamojší redaktor vyjadril objektívne výhrady k tureckému prezidentovi napríklad na Twitteri. Už i jediný kritický status ho môže dostať za mreže. Úlohou Európskej federácie novinárov je zasahovať práve v takýchto prípadoch, keď žurnalisti zažívajú neprávosti. 

Líder EFJ však zdôraznil, že nie každý zásah do práce novinára je taký očividný, ako v Turecku, pričom narážal na ovplyvňovanie obsahu médií. Kontroval mu predseda Združenia novinárov plzeňského a karlovarského kraja Václav Fiala. 
  Upozornil, že majoritná časť médií teraz patrí pod veľké mediálne domy. Kým v minulosti šéfovia týchto mediálnych domov sledovali najmä ekonomické ciele, dnes im podľa V. Fialu ide viac o politické záujmy. 

  Rečníci sa zhodli, že vydavateľstvá v rukách oligarchov sú jednoznačne negatívnym javom. Na otázku, či sú v pozícii vlastníka médií rovnako nebezpečné finančné skupiny, odpovedali zmierlivejšie. Všetko podľa nich závisí od etických zásad jednotlivých novinárov. Ak sa žurnalisti v redakcii spoja, tlakom odolajú. Úlohu zohráva aj šéfredaktor a jeho prístup k vlastníkom média, ktorý by v žiadnom prípade nemal byť servilný. 

  V tejto súvislosti padla aj otázka študentov, ktorá sa zamerala na denník Mladá fronta DNES, ktorý pred štyrmi mesiacmi poznačila kauza týkajúca sa Andreja Babiša. Politik a oligarcha ovláda mediálnu skupinu Mafra, ktorá vydáva aj Mladú frontu. A. Babiš sa s jedným z redaktorov denníka tajne dohadoval, na koho má denník útočiť. Po prevalení aféry dostal tento redaktor výpoveď a množstvo jeho kolegov redakciu protestne opustilo. Bývalá redaktorka MF DNES Lucie Sýkorová však podotkla, že podobných „votrelcov“ v redakcii môže kolektív novinárov pomerne rýchlo odhaliť. Aj ona zdôraznila, že dôležité sú morálne zásady každého redaktora.

Disclaimer: Autorka stážuje v denníku SME, ktorý vydáva Petit Press. V Petit Presse má štyridsaťpercentný podiel finančná skupina Penta.

Text: Nina Sobotovičová
Foto: Martin Ondruš

Vo štvrtok 19. októbra prišla tlačová atašé Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Soňa Mellak ozrejmiť študentom druhého ročníka Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK systém inštitúcií Európskej únie. 

Bývalá reportérka a spolupracovníčka TA3, BBC, či spravodajkyňa STV z Bruselu na začiatku stretnutia v rámci kurzu Krajiny EÚ priblížila prezentáciou jednotlivé inštitúcie Európskej únie a ich pôsobenie. Ako novinárka a neskôr i tlačová atašé pôsobila v bruselskom a štrasburskom parlamente, takže najviac detailných informácií priniesla najmä o zákonodarnom orgáne. Nové poznatky sa väčšina študentov dozvedela o cenách, ktoré udeľuje Európska únia ako napríklad Sacharovova cena za slobodu myslenia alebo filmové ocenenie LUX. Ako novinárka s dlhoročnými skúsenosťami Soňa Mellak tiež zasvätila študentov do fungovania médií v Europarlamente. 

Pre mnohých bol novou informáciou fakt, že v Bruseli i Štrasburgu funguje televízia a rozhlasová stanica, ktorá informuje o dianí. Priamy prenos zo zasadnutia parlamentu ponúka internetová stránka, ktorú môžu využiť novinári aj laická verejnosť. Samotní novinári dostávajú informácie od tlačových tajomníkov z Bruselu alebo priamo od informačných kancelárií Európskeho parlamentu v každej z členských krajín. Práve pozývanie zástupcov médií na zasadnutia parlamentu patrí medzi hlavné poslania Informačnej kancelárie na Slovensku. Soňa Mellak porovnala aj pracovné podmienky novinára v Europarlamente teraz a v minulosti.

Pred niekoľkými rokmi stál živý vstup z priestorov sály vyše 500 eur a novinár potreboval vlastného kameramana. V súčasnosti sa už kamery dajú požičiavať zadarmo, čo si pochvaľujú mnohí žurnalisti. Novinárom tiež pomáha internetový archív jednotlivých rozpráv a preklad do materinského jazyka.

Na záver stretnutia hostka zhrnula celú prednášku a odpovedala na otázky zvedavých študentov. Tí sa okrem iného dozvedeli i to, že na prácu v Európskom parlamente len výborná znalosť cudzích jazykov nestačí. Je treba absolvovať takmer rok a pol dlhý konkurz, ktorý zahŕňa nielen pohovory, ale aj testy na preverenie matematických a logických schopností uchádzačov. Soňa Mellak si pre študentov pripravila i zhrňujúci kvíz týkajúci sa inštitúcií Európskej únie. Jeho víťazkou sa stala jedna zo študentiek, ktorá si domov odniesli batoh za výhru.

Text: Miroslav Binčík

V stredu, 18. októbra 2017, sa študenti druhého ročníka Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK zúčastnili exkurzie v televízii Markíza. Na jednej hodine televízneho ateliéru sa nás školiteľ Dávid Vido spýtal, či by sme sa chceli naučiť strihať. Ponúkol nám možnosť naučiť sa strihať reportáže priamo v jeho domovskej televízii – v Markíze. Možnosť ako bola táto sa neodmieta, triednou rozoznelo jednohlasné „áno“.      

Po príchode do televízie nám Dávid Vido ukázal priestory televízie, neskôr nás zaviedol priamo do strižne pre reportérov, kde nás rozdelil do dvoch skupín. Dostali sme zadanie natočiť zábery k reportáži o krásnom jesennom ráne. Na splnenie zadania sme mali presne 10 minút. Zábery sme natáčali na smartfóny. Moderátori Telerána, ktoré sa v tom čase natáčalo, pozerali na nás skúmavými pohľadmi. Do záberov sa nám priplietla aj krásna ryšavá mačka, ktorá dotvorila myšlienku našej reportáže. Po natočení množstva záberov sme sa dostali už do strižne. 

V strižni nám náš školiteľ Dávid Vido dôsledne vysvetlil aká je náročná tvorba reportáže. Ukázal nám aj špeciálnu klávesnicu určenú priamo na strihanie. Objasnil nám aj to, čo znamená slovo švenk a ako ho správne používať. Takisto nám ozrejmil, prečo cit pre detail u reportéra hrá významnú úlohu. Po postrihaní jednotlivých záberov vznikla kvalitná reportáž hodná odvysielania vo večernom spravodajstve. Teda aspoň my sme z nej mali také pocity.

Bol to nezabudnuteľný zážitok, ktorý nám dal veľa nových skúsenosti pre našu budúcu kariéru. Okrem toho nám táto návšteva priniesla dôležitý poznatok. Fakt, ktorý sa nedozviete ani v najbulvárnejších plátkoch. Markízu interne nazývajú Mara. Takže milá Mara, bolo nám cťou a tešíme sa na ďalšie stretnutie!

Text: Marta Fandlová
Foto: Patrícia Volanská a Dávid Vido