Mediálny štáb by pomohol v propagácii hokejbalu

Hokejbal patrí k najúspešnejším športom na Slovensku, no nemá veľkú publicitu. Daniel Barilla patrí k nadšencom, ktorí sa ho snažia predstavovať verejnosti. Mediálne pokrýva (YouTube, Facebook, Instagram) činnosť klubu HK IMS-East Popradskí Piráti. Viac nám o tejto práci povedal v rozhovore.

Hokejbal nepatrí k najsledovanejším športom. Vy ste s ním začínali ako hráč. Čo vás k nemu doviedlo?

Vždy som mal veľmi rád hokej, ale neviem dobre korčuľovať. Pred siedmimi rokmi som s kamarátom stvoril tím, ktorý dodnes hrá Tatranskú hokejbalovú ligu. Neskôr dvaja ľudia, Marek Remža a Daniel Lipár, začali zbierať hráčov do klubu, ktorý mal Poprad dostať na „hokejbalovú mapu“ Slovenska. Mňa vybrali do kategórie U20 (pozn. do dvadsať rokov). Tam som mal s tímom výbornú sezónu, na konci ktorej sme získali bronzové medaily.

A ako ste sa dostali k vašej súčasnej práci?

Zrodilo sa to úplnou náhodou. Keď som ukončil štúdium na gymnáziu, popradský hokejový klub hľadal hlásateľa. Chcel som to robiť, ale popri vysokej škole by som na to asi nemal čas. Poznal som vedenie Pirátov, tak som sa opýtal, či by ma neprijali. Dopadlo to tak, že okrem hlásenia som začal aj kamerovať, robiť rozhovory a spravovať sociálne siete. Neskôr som sa naučil pracovať s programami na úpravu fotiek a strihanie videí.

Robíte to dlhšie ako rok. Máte pocit, že je v Poprade o hokejbal väčší záujem ako predtým?

Jednoznačne! Popradskí Piráti sú jediný klub na Slovensku, ktorý má zastúpenie v každej vekovej kategórii, okrem U20. Dokonca máme pre veľký záujem detí až dva tímy s hráčmi do jedenásť rokov. Hokejbal sa u nás rýchlo rozvíja. Sme na tom dobre aj výsledkovo. Taktiež sa zvýšila návštevnosť na zápasoch a odozvy fanúšikov na sociálnych sieťach.

V profesionálnych športoch je bežné, že členovia tímu musia plniť mediálne povinnosti, napríklad pri rozhovoroch po zápase. Hokejbal medzi také športy nepatrí. Ako hráči a tréneri na začiatku reagovali, keď ste ich postavili pred kameru?

Hneď od začiatku som vedel o ľuďoch, ktorí budú chcieť odpovedať na otázky. Dnes už všetci v klube vidia, ako videá vyzerajú a akú majú odozvu. Málokedy sa mi stane, že by mi niekto odmietol ísť na rozhovor. Občas príde výnimka preto, lebo nejaký hráč nemá dobrú náladu po zápase alebo nemá čo povedať.

Potrebujete techniku – kameru, mikrofón… Aké finančné prostriedky dávajú slovenské kluby na mediálnu prezentáciu?

To je individuálne. Niečo som si kúpil sám, ale väčšinu vecí platí klub. Vedenie s tým nemá problém, aj keď sú to drahšie veci, ako bezdrôtový mikrofón, kamera či statív. Uvediem príklad. Lepšia kamera stojí okolo 500 eur. Aj to hovorím o najspodnejšej hranici. Som rád, že klub „do mňa“ investuje. Za dôveru a peniaze sa snažím odvďačiť dobrými videami. Okrem nás nenájdete jediný tím, ktorý by robil komentované zostrihy zápasov či iné projekty, ktoré zaberajú veľa času.

Boli ste na Majstrovstvách sveta v českom Liberci s ženskou reprezentáciou U20 a budúci rok pravdepodobne pôjdete na Majstrovstvá sveta mužov a žien vo Švajčiarsku. Cítite zo strany Slovenskej hokejbalovej únie (SHbÚ – riadiaci orgán slovenského hokejbalu) záujem hokejbal zviditeľňovať?

Áno, výrazný. Súčasný prezident Miroslav Dragun má ambíciu udržiavať sociálne siete s vysokým počtom sledovateľov. Takisto chce naživo vysielať reprezentačné zápasy. Aj teraz idem vysielať dva zápasy s Českom v Žiline.

Čo by ešte podľa vás mohli kluby a SHbÚ robiť?

Mám predstavu o mediálnom štábe s piatimi ľuďmi. Dostal by techniku na nakrúcanie živých prenosov a chodil by po celom Slovensku. Takto by sa mohli k fanúšikom dostať najlepšie zápasy týždňa alebo mesiaca. Teraz to robí niekoľko klubov, ale je finančne náročné zabezpečiť, aby boli prenosy perfektné. Viem si predstaviť, že keby sa vytvoril štáb, v ktorom by mal každý svoju funkciu, mohlo by to byť lepšie.

Autor článku: Boris Burdíček

Zdroj foto: https://www.youtube.com/@hkims-eastpopradskipirati

You Might Also Like