Na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK sa konala konferencia nazvaná Médiá a (umelá) inteligencia
Vedecké konferencie Fenomén sa už osem rokov venujú problematike, ktorá je pre médiá práve príznačná. Vyplýva to už z ich názvu – v minulosti to boli napríklad Médiá a kríza autorít, Vojna a médiá, Profesionalita a médiá či Komunita v mediálnom priestore. Tento rok sa vedecká konferencia Fenomén, ktorú zorganizovala Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského 13. februára venovala problematike nazvanej Médiá a (umelá) inteligencia.
Otvorila ju Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK, hostí pozdravila Nina Cingerová, prodekanka pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium, po nej sa ujal slova Ján Hacek, vedúci katedry, ktorý sa zameral na využívanie konkrétnych nástrojov umelej inteligencie v médiách a investigatívnej žurnalistike. Hovoril tiež o nových možnostiach a nástrojoch, ako využiť najnovšie poznatky o umelej inteligencii pri každodennej práci žurnalistov.
Potom sa začala prvá časť so šnúrou príspevkov, ktoré predniesli okrem pedagógov a doktorandov z bratislavskej katedry aj hostia z viacerých slovenských mediálnych škôl. Ako prvý dostal slovo Matej Baránek s príspevkom o dôveryhodnosti médií a umelej inteligencie. Po ňom sa prítomným prihovoril Slavomír Gálik, ktorý sa venoval téme vplyvu umelej inteligencie na vytváranie mediálneho matrixu. Na jeho poznatky nadviazal Peter Ivanič s príspevkom nazvaným Umelá inteligencia v globálnej žurnalistike. Globálnej preto, lebo umelú inteligenciu možno využiť aj pri informovaní o vzdialených kontextoch – geografických, spoločenských, či kultúrnych.

Adam Solga sa potom venoval otázke, či sa môže umelá inteligencia dopustiť ohovárania. Ako povedal, túto problematiku v súčasnosti sprevádza viac otázok než odpovedí, avšak celkom určite do žurnalistickej praxe prinesie nové výzvy týkajúce sa profesijnej etiky a masmediálneho práva.

Pojem umelá inteligencia sa skloňoval aj vo všetkých ostatných príspevkoch. Umelou inteligenciou v kontexte médií a žurnalistiky v perspektíve sociálnych hodnôt: Spoločenské očakávania a profesijné výzvy sa zaoberala štúdia Sabíny Gálikovej Tolnaiovej, Ľubomír Bajaník a Samuel Patrick Barcaj sa venovali využitiu umelej inteligencie v televíznom spravodajstve na Slovensku a pokusmi o integráciu umelej inteligencie do televízie JOJ. Hľadali odpovede na otázku – s akými výzvami sme sa stretli a čo čaká mediálne služby?

Beáta Dorková sa venovala umelej inteligencii v súvislosti s Vatikánom, Terézia Rončáková zase otázkam inteligencie (protivníka) v konzervatívno – liberálnom spore. Konštatovala, že súčasná polarizovaná spoločenská diskusia, v ktorej sa napätie vytvára medzi pólmi konzervatívny/tradičný/pravicový – liberálny/progresívny/ľavicový je poznamenaná výraznou emocionalitou a iracionalitou. To prirodzene vedie (aj) k spochybňovaniu kognitívnych schopností protivníka. Predložený príspevok priniesol výskumné zistenia o vnímaní a prezentovaní mentálnych kapacít „tých druhých“ v názorovo vyprofilovaných slovenských médiách. Umelou inteligenciou a jej implementáciou do kurikula pre základné školy po obsahovej reforme sa zaoberali Matej Majerský a Viera Kačinová, vybranými jazykovými problémami spracovanými umelou inteligenciou a jazykovedcom Kristína Piatková.
Mária Stanková prezentovala príspevok Desať kníh, ktoré by si mal každý prečítať: medzi literatúrou, žurnalistikou a (umelou) inteligenciou. Sústredila sa na vzťah literatúry, žurnalistiky a umelej inteligencie. Jeho témou je často spracúvaná problematika kníh, „ktoré by si mal každý prečítať“. Ako slovenské mainstreamové médiá pokrývajú tematiku prepojenia umelej inteligencie a LGBT+ komunity na Slovensku? Ako ovplyvňuje umelá inteligencia pozíciu tejto komunity? To sú otázky, na ktoré v príspevku nazvanom Slovak Media, AI and Discrimination: LGBT+ in a Country Shaped by Artifical Intelligence odpovedal Matúš Ján Capko.
Marcela Belianska sa vo svojom príspevku venovala umelej inteligencii ako téme mediálnych obsahov. V záverečnom príspevku sa Ján Hacek venoval už v úvode uvádzanému využívaniu nástrojov umelej inteligencie v médiách a investigatívnej žurnalistike. Ako povedal, vo chvíli, keď sa konala konferencia Fenomén na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK, rovnakej téme – umelej inteligencii – sa v tom istom čase venovali na dvanástich rôznych stretnutiach v desiatich krajinách. Nie je to azda dôkaz, že téma tohtoročného Fenoménu bola naozaj aktuálna?
Autor: Peter Kubínyi
Foto: autor