Amatérsky šport je rodina

Dmytro Levichev hral 15 rokov ragby v kyjevskom klube a teraz ho učí ukrajinské deti v Bratislave. Kyjevčan Tento Kyjevčan žije so svojou rodinou takmer sedem rokov v Bratislave. 

Dmytro sa presťahoval na Slovensko, pretože videl viac možností pre rozvoj vo svojom povolaní fotografa. Ale po začiatku vojny na Ukrajine sa ako 41-ročný rozhodol vynaložiť všetky sily na pomoc Ukrajincom, ktorí utiekli pred vojnou na Slovensko. 

Od marca minulého roka aktívne podporuje ukrajinské deti a ukrajinskú mládež, a tým si aj napĺňa svoj dlhoročný sen – otvoriť športový klub s rugby. Ragby je olympijský druh športu a líši sa od futbalu. 

Ragby a americký futbal sa líšia v ich pôvode a špecifikách pravidiel hry. Ragby sa vyvinulo v Anglicku v polovici 19. storočia a vyniká svojou dynamikou a relatívnou slobodou pohybov hráčov. Hra ragby zahŕňa neustále sa pohybujúcu loptu a aktívnu interakciu medzi hráčmi bez dlhých prestávok.

Naopak americký futbal, hoci má spoločné korene s britským futbalom a ragby, prešiel významnými zmenami v Spojených štátoch. Vyznačuje sa zložitejšou stratégiou a taktikou, ako aj rozdelením hry na krátke, intenzívne obdobia nazývané „down“. Tímy v americkom futbale sa snažia postupovať po ihrisku, získavať územie a získavať body, čo robí hru taktickejšou a strategickou.

Takže, hoci obidve hry zahŕňajú loptu a tímovú spoluprácu, líšia sa štýlom hry, pravidlami a dôrazom na stratégiu, čo im dodáva jedinečný charakter a príťažlivosť pre fanúšikov.

Autor fotografie: Archív Ukrainian Kids Rugby Club in Bratislava

Z vlastných skúseností v jednom z kyjevských ragbyových tímov vie, ako môže šport pozitívne ovplyvniť človeka. „Tento šport ma úplne zmenil,“ konštatoval Dmytro Levichev.

Zoznámenie sa so Slovenskom

„Presťahoval som sa na Slovensko koncom roku 2016 a moja rodina za mnou prišla v marci 2017. S manželkou sme hľadali európsku krajinu, kde by som sa mohol lepšie venovať profesii fotografa. Vtedy bolo veľa zákazníkov z Európy, a tak sme sa rozhodli nájsť si krajinu, aby sme nemuseli každý raz prichádzať za prácou ako turisti,“ povedal Levichev.

Autor: Archív Ukrainian Kids Rugby Club in Bratislava

Ako vôbec došlo k tomu, že fotograf z Kyjeva sa rozhodol založiť ragbyový klub v neznámej krajine? „Ešte skôr než som prišiel na Slovensko, som sa vybral do Maďarska, do Budapešti, a potom pracovne do Viedne. V Rakúsku som stretol svojho spolužiaka, ktorý žil v Bratislave viac ako desať rokov. Porozprával mi o nej, o jej výhodách z geografického hľadiska, pretože Viedeň a Budapešť sú relatívne blízko hlavného mesta Slovenska (od Bratislavy je to asi 70 kilometrov do Viedne a 200 km do Budapešti). Potom som sa vrátil domov, s manželkou sme pozisťovali, čo budeme potrebovať, a bolo rozhodnuté – sťahujeme sa!“ povedal Levichev.

Toto bol prvý krok k založeniu ragbyového klubu v Bratislave. Dmytro pokračoval: „Najviac ma na novom domove zaujímal športový život. Ihneď som skontroloval, či v Bratislave existujú tímy, rozposlal som pár e-mailov a všetci mi odpísali, takže komunikácia bola skvelá. Chcel som vytvoriť miesto, ktoré bude komunitou pre mnohých, vrátane cudzincov, ktorí našli na Slovensku svoj nový domov.“

No táto história sa nekončí len na internete. Dmytro a jeho manželka navštívili Bratislavu, aby potvrdili svoje rozhodnutie presťahovať sa. „Pozreli sme si mesto a veľmi sa nám páčilo. Ale samozrejme, turisti trávia čas v centre Bratislavy, nie v Petržalke alebo Vrakuni. Cítil som, že sa mi tu bude páčiť“, dodal.

Tento vnútorný pocit viedol Dmitra k ragbyovému klubu. A nebolo to len rozhodné podporovanie tímu, ale dokonca aj túžba naučiť sa slovenčinu, ktorá teraz tvorí súčasť jeho života. „Taktiež mám rád slovenčinu, niekoľko mesiacov som ju študoval v Kyjeve.“

Zakladanie klubu

A ako sa mu podarilo vytvoriť detský ragbyový klub?  „Treba začať s tým, kde som bol, keď sa začala vojna. Vtedy som pracoval v Dominikánskej republike pre Českú televíziu ako operátor českej reality show o prežití v divočine, projektu ‚Survivor‘. Ponúkli mi túto prácu počas kovidu, a súhlasil som“, začal, ale nedokázal zostať tak ďaleko od Ukrajiny, pocit bezmocnosti ho trápil, „z takejto vzdialenosti bolo nemožné pomôcť vlasti čímkoľvek.“

Ukrajinská ragbyová reprezentácia na turnaji v Zlíne (ČR). Autor: Archív Ukrainian Kids Rugby Club in Bratislava

Časy kovidu tiež predstavovali finančnú a existenčnú výzvu: „Takže, keď sa začala vojna, mali sme dosť malý finančný základ, a dokonca sme mali dlhy. Nakoniec, neboli sme v tom sami, podobné ťažkosti malo počas pandémie veľa podnikov.“

Dlhé rozmýšľanie a neistota sa ukázali byť bodom zlomu, keď Dmytro videl, ako sa mnoho ukrajinských rodín sa presúva na Slovensko. V skutočnosti to bol pocit zodpovednosti voči budúcim ukrajinským deťom, ktoré sa ocitnú v novej krajine.

„Pochopil som, že na Slovensko príde veľa ukrajinských detí. Rodina, ktorá sa k nám presťahovala, mala 14-ročného syna Hermana, ktorý sa na Ukrajine venoval zápaseniu. Vtedy som bol stále v Dominikánskej republike a vzdialene poslal chlapca na tréning ragby v slovenskom tíme Slovan. „Ohromila ma spätná väzba od neho, hneď po prvom tréningu – bol veľmi spokojný. Dieťa minulo energiu, upokojilo si stres a tiež sa zoznámilo s miestnymi chlapcami. Vtedy som pochopil, že toto je to, čo treba robiť.“

Dmytriho pocit potreby pomôcť ukrajinským deťom lepšie zapadnúť do nového prostredia a nájsť si nových kamarátov, viedol k myšlienke vytvoriť detský ragby klub: „Dávno som sníval o jeho vytvorení, a pochopil som, koľko ukrajinských detí príde na Slovensko, a že to bude určite pre nich prospešné.“ Pre Dmytra sa stal slovenský tím Slovanu predlohou, ako vytvoriť nový klub. Slovensko vtedy nemalo mnoho skúseností s ragby.

Tak vznikol nový klub. Prvé tréningy sa konali 16. marca 2022, keď sa zišlo 12 detí rôzneho veku. Odvtedy sa klub stal pre ne rodinným miestom, kde sa rozvíjajú, učia tímovej práci a vychutnávajú si ducha ragby. Prvých sedem mesiacov tréningov bolo v petržalskom Sade Jána Kráľa.

Neobvyklý šport

Dmytro Levichev sa podelil o svoje osobné skúsenosti s ragby a odpovedal na otázky, čo robí tento šport takým fascinujúcim: „Študoval som na škole Solomianského obvodu v Kyjeve, vtedy to bol Železničný obvod, a v šiestom alebo siedmom ročníku k nám prišiel tréner ragby, pán Roganov z klubu Antares. V ňom som sa s ragby zoznámil, ale vtedy sa mi to veľmi nepáčilo, neviem prečo. Takže som tam vydržal asi rok a potom som klub opustil.“

Nanovo ragby skúšal objavovať na univerzite, keď sa zapisoval na Kyjevskú leteckú  Aviator, kde hral 15 rokov.

„Ragby formuje človeka. Tento šport ma úplne zmenil. Dokonca aj moji priatelia, ktorí ma poznali predtým, to potvrdzujú. Bol som jedináčik, preto som bol veľmi rozmaznaný,“ žartoval Dmytro, „tímový šport ma zmenil.“ 

Odpoveď na otázku, čo robí ragby takým fascinujúcim oproti iným kolektívnym športom, vyznela pozoruhodne. Podľa Dmytra je to jediný kontaktný šport, v ktorom môžu hrať ľudia rôznej postavy. Navyše formuje fyzičku tým, že musíte 80 minút predstierať, že vás nič nebolí,  dodal osvetľujúc podstatu hry.

Ukrajinský ragby tím na Sicílii. Autor fotografie: Archív Ukrainian Kids Rugby Club in Bratislava

Pokiaľ ide o členov klubu, Dmytro uviedol: „Vekové kategórie sú rozdelené na 12 rokov, 14 rokov, 16 rokov a 18 rokov. Celkovo máme teraz 60 detí, cez naše tréningy prešlo viac ako 100 detí.“ 

Zaujímavé je, že v tomto klube nehrajú len ukrajinské deti. Sú tam aj zástupcovia z Francúzska a Slovenska. Deti zo Slovenska a Francúzska majú rodičov, ktorí sú hráčmi ragby, a poslali svoje deti trénovať s nimi, pretože vidia, že Dmitryho klub sa rozvíja. „V menšej skupine máme Francúzov a Slovákov, ale väčšina hráčov je samozrejme z Ukrajiny,“ dodal Dmytro.

Otázka o možných jazykových alebo mentálnych prekážkach medzi zahraničnými hráčmi sa ukázala ako nepodstatná. Dmytro Levichev vytvoril príjemnú domácku atmosféru, ktorá nerobí rozdiely. Deti majú mnoho spoločného, dokonca sa spolu napríklad učia slovenčinu. Takže v klube nielenže cvičia ragby, ale aj sa učia spolupracovať, budovať priateľstvá a prispôsobovať sa novému prostrediu.

„Deti spolu dobre vychádzajú aj mimo tréningov. Čo sa týka jazyka, mám jasný prístup: ak aspoň jeden Slovák príde na tréning, potom všetko, čo hovorím, preložím do slovenčiny alebo hovorím iba po slovensky,“ vysvetlil.

Dmytro poukázal aj na rozdiely v rozvoji ragby medzi Ukrajinou a Slovenskom. Ukrajina po tom, čo sa rozpadol Sovietsky zväz, čelila ťažkostiam v počiatočných fázach vývoja a postupovala do vyšších divízií zo spodného levelu. Nevýhodné podmienky a obmedzené financovanie ukrajinského ragby viedli k tomu, že krajina nemôže súťažiť na vyššej úrovni, ako napríklad Gruzínsko, ktoré aktívne rozvíja svoj potenciál v ragby.

Pokiaľ ide o Slovensko, pripomenul, že má krajina medzery. Dokonca aj existujúce slovenské kluby majú ťažkosti s formovaním tímov na klasické zápasy pre nedostatok hráčov. To svedčí o obmedzenom záujme a popularite ragby v krajine v súčasnosti.

Rugby – je to rodina

Dmytro Levichev hovoril o dôležitosti podpory a spolupráce medzi rugbyovými klubmi v Európe, najmä v Rakúsku, Maďarsku, Slovensku a Česku. Zdôraznil, že ragby na amatérskej úrovni je skutočnou rodinou a vzájomná podpora v tomto športe je veľmi rozšírená.

Uviedol niekoľko príkladov spolupráce medzi klubmi. Jeden z nich sa týka tábora v Česku, pri ktorom slovenský klub Slovan poskytol pomoc, umožňujúc ukrajinským deťom účasť na tábore zadarmo. Ďalším príkladom je tím Vienna Celtic vo Viedni, ktorý poskytol možnosť ukrajinským deťom bezplatne sa zúčastniť svojho tábora. Klub dostal pomoc aj od talianskeho trénera Daniela Grila, ktorý zorganizoval tábor pre 34 ukrajinských detí na Sicílii, pokryl všetky náklady okrem leteniek a čiastočne zhromaždil finančné prostriedky od priateľov a hráčov Vienna Celtic.

Článok v talianskych novinách o tíme Dmitrija Levicheva na Sicílii.

Všetky tieto príklady odrážajú nielen solidaritu a pomoc, ale aj vytvorenie priaznivého prostredia pre deti, kde sa rôzne národnosti a kultúry spájajú na základe lásky k športu. To prispieva k rozvoju ragby a robí tento šport dostupným pre všetkých, bez ohľadu na sociálny status alebo finančné možnosti.

Plány do budúcnosti

Dmytro Levichev má ambiciózne plány pre budúcnosť svojho ragbyového klubu v Bratislave. Hlavným cieľom je výstavba štadióna s ragbyovými bránami v  Bratislave, aby mali vlastné miesto pre tréningy a súťaže. Chýbajúci takýto štadión komplikuje rozvoj tímu, a Levichev to považuje za jeden z najväčších problémov.

Okrem toho má plány na účasť staršieho tímu v českom šampionáte, čo vyžaduje stabilitu a finančnú podporu. Levichev uvažuje o možnosti spojenia sa so slovenskými ragbyovými klubmi na spoločnú účasť v turnajoch.

Ragbyový tím oslavuje koniec prvej odohranej sezóny. Autor fotografie: Archív Ukrainian Kids Rugby Club in Bratislava

Stabilita je kľúčovým aspektom v plánoch na rozvoj, a Dmytro Levichev vyjadruje túžbu uskutočniť tretí set tréningov za týždeň, čo má potenciál priniesť lepšie výsledky. Hoci financovanie zostáva dôležitým aspektom, vyzýva na pokračovanie v rozvoji a pomoci deťom v športe, aj keď sú zdroje obmedzené.

Autor: Yehor Zhukov