O tolerancii a intolerancii v histórii Bratislavy

Od začiatku 20. storočia nemala tolerancia v Bratislave jednotnú podobu. Cez vojny, okupáciu a napokon, aj v ponovembrovom období rešpekt voči menšinám klesal a stúpal na základe celospoločenských udalostí. O téme tolerancie voči iným, zorganizovalo vedenie Bratislavy prednášku v Mestskom múzeu. 

Prednáška, ktorá niesla názov „Bratislava ‒ mesto tolerancie a intolerancie“, sa konala 4. apríla v  Apponyiho paláci. Viedol ju slovenský etnológ, judaista a vedúci vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, Peter Salner. V rámci svojej praxe sa zaujíma najmä o židovskú obec na Slovensku, ale aj o bratislavské meštianstvo.

Osudy bratislavských minorít

Vo výklade kládol dôraz najmä na život a vnímanie Židov v meste, ale aj na maďarskú a nemeckú menšinu. Dôležitý bol etnický vývoj obyvateľstva a zmeny, ktorými si prešlo. Bratislavčanov a Bratislavčanky začiatkom storočia rozdeľovali kaviarne, no spájali ich viechy. Do kaviarní chodili len štamgasti a boli rozdelené na prešporské a československé. Vo viechach sedávali zákazníci pri dlhých stoloch s kýmkoľvek, kto prišiel. Okolo roku 1910 bola Bratislava najtolerantnejšia. V medzivojnovom období museli minority dokazovať svoju lojalitu a pri prideľovaní potravín dostali len polovicu oproti Slovákom a Slovenkám. 

Počas druhej svetovej vojny transportovali mnohých členov židovskej obce do koncentračných táborov. Odhad počtu odvedených z Bratislavy je 13 500. 

Po Druhej svetovej vojne, ale aj po okupácií Československa v roku 1968, mnohí emigrovali do Izraela a  západných krajín. Ospravedlnenie za prijatie Židovského kódexu vydala Slovenská národná rada až rok po páde bývalého režimu. Neskôr sa ospravedlnila aj vláda Eduarda Hegera, v roku 2021. 

V roku 2002 v Bratislave obnovili židovský cintorín, na ktorom je pochovaných 24 rabínov, medzi nimi aj významný Chatam Sofer. Cintorín v roku 1943 pre výstavbu tunela kvôli električkovej trati zrušili. Architekt Martin Kvasnica na tomto mieste navrhol pamätník Chatama Sofera.  Na Rybnom námestí sa každoročne koná aj zapaľovanie Chanukového svetla, už od roku 1993. 

Ľudia a mesto

Prednáška sa konala v rámci výstavy „Ľudia a mesto ‒ Dejiny Bratislavy“, ktorá je umiestnená v Mestskom múzeu už od Septembra 2022. Ukazuje ako sa mesto vyvíjalo od 13. storočia až po 90. roky 20. storočia. Prehliadka je rozčlenená do šiestich celkov, z ktorých je každý venovaný jednej téme. Trvať bude do 9. júla 2023. 

Autorka: Nikola Liptaiová

Foto: UNSPLASH

You Might Also Like

24 komentárov

Leave a Reply