Jakub Matúška sa dlhšie pohrával s myšlienkou ako pomôcť našej planéte a ako sa jej odvďačiť za všetko, čo pre nás robí. A tak v maturitnom ročníku založil iniciatívu Dobrovoľníci Novohradu. Snažil sa spolu s dobrovoľníkmi šíriť posolstvo – aké je dôležité žiť v čistote, a to nielen vo vlastnej domácnosti, ale tiež v jej okolí. Jakub sa dnes pozerá na svet inými očami a aj po pandémii tento projekt, ktorého je zakladateľom, naberá iný rozmer.
Iniciatívu Dobrovoľníci Novohradu ste založili v roku 2019, vo štvrtom ročníku na strednej škole. Ako sa tento nápad zrodil?
Z ničoho nič, z jedného dňa na druhý. Videl som, v akom stave je okolitá príroda a nepoznal som nikoho, kto by pravidelne prispieval k zlepšeniu životného prostredia. To bola taká moja prvotná motivácia. Až po vzniku Dobrovoľníkov som prišiel na to, aké množstvo organizácií po celom Slovensku založených na podobnej báze, funguje. Avšak v našom regióne to bolo niečo nové, a preto som chcel svojou myšlienkou a neskôr aj činmi, prispieť k lepšiemu a čistejšiemu okoliu. Mojím hnacím motorom bola najmä nezodpovednosť ľudí, zbytočné zasahovanie do prírody a jej nerešpektovanie. Príroda by nemala pracovať pre nás, ale my pre ňu.
Priniesol vám niečo tento projekt do života?
Áno. Veľmi veľa možností, skúseností a zážitkov. Naučil som sa byť zodpovednejší. Predsa len, bolo to pre mňa niečo dovtedy neznáme a viedol som spolu s tým aj skupinu ľudí, ktorá bola odhodlaná meniť veci rovnako ako ja. Medzi dobrovoľníkmi som si vytvoril množstvo nových priateľstiev. Po novovzniknutom projekte som sa začal viac sústreďovať na svoj vlastný rozvoj. Dalo by sa povedať, že to bol taký ten prvý bod, od ktorého pokračujete v rozvíjaní stále vyššie a vyššie. Bola to výzva, ale nakoplo ma to. Stanovil som si nejaké predsavzatia a ciele, ktoré sa snažím plniť a dodržiavať. Po preštudovaní kníh od Petra Wohllebena som začal lepšie chápať súvislosti medzi človekom a prírodou.
Koľko ľudí s vami začínalo čistiť okolie?
Spočiatku fungovania iniciatívy sme chodievali čistiť prírodu svojpomocne, každý sám. Potom sme spojili sily a na prvú zorganizovanú akciu prišli ôsmi ľudia. Veľmi som si to vážil a ani takýto nižší počet ma neodradil, aby som pokračoval ďalej v tom, čo chcem robiť. Títo ľudia mi ukázali, že to má zmysel.
Koľkí sa k vám pridali neskôr?Na druhej akcii nás už bolo neuveriteľných osemdesiat. Som rád, že som to nevzdal, na každú nasledujúcu akciu prichádzalo čoraz viac ľudí. Poukázali sme na to, že na čistenie prírody od odpadkov netreba zabúdať a je to tiež jedna z dôležitých vecí. Potom nás začalo podporovať aj mesto Lučenec a iní sponzori. Dokonca nám zvykli ľudia darovať vrecia, rukavice a všetko ostatné, čo sme potrebovali na zbieranie odpadkov. Sme im za to vďační.
Čakali ste po prvej akcii takýto záujem?
Nie. Bol som veľmi milo prekvapený.
Spolu s vaším tímom ste sa snažili šíriť osvetu ďalej prednáškami na základných a stredných školách v Lučenci. Pripojilo sa k vám po nich viac ľudí? Plánujete v osvete pokračovať aj v budúcnosti?
Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť. Mal som z nich dobrý pocit a videl som záujem od študentov aj učiteľov, čo ma nesmierne tešilo. Bohužiaľ, pre pandémiu, ktorá nám to prekazila, sme s tým museli načas prestať. Určite sa tomu plánujeme ešte venovať, ale už s novým menom, logom a prístupom.
Ako vyzerali čistiace akcie, ktoré ste organizovali?
V začiatkoch, keď sme to ešte nemali premyslené, sme určili nejaký dátum, čas a miesto, stretli sme sa spolu s dobrovoľníkmi a zbierali sme smeti.
Naše posledné akcie, ktoré sa konali ešte ako-tak v čase, keď korona nehýbala svetom, sme organizačne vyšperkovali. Prvé čistiace stanovisko bolo na súši, kde sa ľudia na väčšie vzdialenosti mohli prepraviť autobusom. Druhé stanovisko bolo čistenie koryta rieky Ipeľ. Využívali sme pritom kanoe, ktoré nám vďaka našej spolupráci s organizáciou Splavuj Ipeľ požičali chalani. Ďalej – varenie gulášu sprevádzané hudbou. Celú akciu ukončila tombola.
Koľko ton smetia ste vyzbierali?
Za dva roky, kým nám do cesty nevstúpila pandémia, by sme mohli hovoriť asi o desiatich tonách odpadkov. Takéto číslo sme dosiahli vďaka všetkým ľudom, ktorí prišli na naše akcie.
Ako vašu iniciatívu zasiahla pandémia?
Akcie aj prednášky nám, žiaľ, prekazil Covid. Tým, že sa nemohli organizovať skupinové akcie a ľudia sa pomaly báli vyjsť z domu, tak ochabli nielen priateľstvá, ale aj motivácia. Náš projekt napredoval, mali sme dohodnuté určité spolupráce, ktoré dostali stopku aj pre pandémiu.
Skúsenosti už máte. Ako sa teraz pozeráte na dobrovoľníctvo? Akým iným smerom by ste chceli váš projekt orientovať? Aké máte plány na tento rok?
S odstupom času som sa začal pozerať na iniciatívu inak, prišiel som na určité nedostatky, ktoré plánujeme spolu s naším tímom odstrániť. S premenovaním nášho projektu na NOVÚ ZEM budeme mať novú eko platformu, tá bude viac zameraná na to, ako načúvať prírode, zžiť sa s ňou a ako jej pomôcť aj inak, nielen zbieraním odpadkov. Projekt už síce nebude mať regionálne zameranie, ale chceme rozšíriť svoje myšlienky medzi väčšie množstvo ľudí.
Ako by ste inšpirovali ľudí, aby si začali viac vážiť prírodu?Určite je dôležité byť otvorený všetkému novému. Brať si inšpiráciu od druhých ľudí, ktorí sú šetrnejší k prírode. Staré známe a stále nie samozrejmé recyklovanie a po novom aj zálohovanie PET fliaš. Neustále hľadanie iných a lepších alternatív k prírode ako napríklad nezobrať si na každý jeden nákup novú plastovú igelitku. Lepšie je mať pri sebe jednu látkovú tašku, ktorá sa dá využiť veľakrát. Podstatné je nebáť sa zmeny
Foto: Jakub Matúška, zakladateľ iniciatívy Dobrovoľníci Novohradu
Autorka: Marína Gorobec
No Comments