Umenie slobody: Ako diela v SNG odhaľujú príbeh Nežnej revolúcie a hodnôt demokracie

Rozpad komunistického režimu a formovanie demokracie. Sedemnásteho novembra sme si pripomenuli 35. výročie Nežnej revolúcie, pri príležitosti ktorého si Slovenská národná galéria pripravila prednášku s názvom Sloboda trvá. Témou je spojenie umenia a politiky, problematika cenzúry, propagandy a autorskej slobody.

Galerijná pedagogička Barbora Tribulová nás previedla vybranými zahalenými aj nezahalenými dielami v galérií a priblížila stratégie, akými umelecké diela či kurátorská prax dokážu ukazovať danú problematiku.

Intervencie, teda interakcie s existujúcim umeleckým dielom v podobe zahalenia vybraných obrazov či sôch v dlhodobých expozíciách, budú vystavovať až do 28.novembra. Projekt pozostáva z cyklu odborných prednášok a lektorských výkladov pre verejnosť.

Práve monumentálna tvorba, teda umenie, ktoré sa nachádza vo verejnom priestore, sa často s cenzúrou a propagandou stretávala a dodnes stále stretáva. Tieto diela boli mnohokrát v histórií vytvárané ako nástroje propagandy a presadzovanie určitých ideí alebo naopak, často boli odstraňované, ak nespĺňali podmienky určitej vlády a neboli pod ochranou nejakej kultúrnej inštitúcie.

„Ak by sme dovolili cenzúre pretrvať a ak by sme nebránili slobodnú tvorbu, tak práve o mnohé významné skvosty, by sme prišli,“ zdôraznila Barbora Tribulová. Dodala aj, že viaceré kurátorky upozorňujú najmä na neslovenský pôvod viacerých umelcov a umelkýň, pretože, ak počúvame v súčasnosti „slovenské národné, by malo byť iba slovenské“, tak nám to ukazuje, čo všetko by sme v dedičstve nemali. Vláda totiž v 80. rokoch cenzurovala všetko, čo nespĺňalo predstavu o tom, čomu by sa podľa nich umenie malo venovať.

Pýtali sme sa, aký najdôležitejší odkaz týmito intervenciami s hlbokou myšlienkou galéria zanecháva. „Najdôležitejší odkaz je, že ak zahalíme známe dielo, skutočne veľká časť návštevníkov netuší, aký projekt tu máme. Očakávajú, že uvidia maliarov ako Mikuláša Galandu či Ľudovíta Fullu a vyruší ich to. Vtedy si návštevníci začnú klásť otázky alebo sa priamo obracajú na prítomných pracovníkov v expozícii. Od nich potom dostávajú odpovede týkajúce sa danej témy. Týmto spôsobom vzdelávame aj o Nežnej revolúcii. Neustále treba za slobodnú tvorbu bojovať.“ Zároveň si myslí, že nakoľko súčasná vláda zrušila mnohé výstavy, inštitúcie i divadelné predstavenia, cenzúru tu máme aj dnes.

Aj intervencia do galerijného nádvoria sprítomňuje ten „nepríjemný pocit“, ktorý kedysi mala verejnosť zo štátnej moci. Autá s nápisom VB – Verejná bezpečnosť, boli predĺženou rukou represií a ich prítomnosť zvyčajne neveštila nič dobré. Spojenie „esenbákov“ – členov Zboru národnej bezpečnosti – a kultúrnej inštitúcie nie je len odkazom na cenzúru, ale aj upozornenie na aroganciu moci na miestach, kde by nemala zasahovať a kam tieto „autá nechodia“. A keďže umenie vždy funguje v určitom kontexte, aktuálna situácia v kultúre dotvára inštaláciu tak, ako si galéria pri príprave projektu nedokázala ani predstaviť.

Autorka: Daniela Dianová

Foto: autorka