Ekonelogika

Byť ekologický je dnes in a myslím si, že to je správne. Všetci triedime odpad a odsudzujeme tých, ktorí to nerobia. Teda ja ich určite odsudzujem… Nosíme plátenné tašky a pijeme z termosiek namiesto plastových fliaš. V obchodoch všade svietia nápisy „bio“, „eko“ a „lokálne.“ No je ekológia a udržateľnosť naozaj dostupná pre každého?

Áno, v dokonalom svete by sme chodili na bicykli a hromadnou dopravou, nakupovali by sme v bezobalových obchodoch a na miestnych trhoch od lokálnych farmárov. Lenže realita je krutá. Ceny takýchto ekologických potravín a udržateľných vecí sú veľmi vysoké oproti bežným alternatívam. Napríklad, byť vegánom nie je pre každého. Jasné, poznáme takú tú frázu, že kto chce, ten si spôsob nájde. No, aj keby som chcela, nedokážem si teraz ako študentka po finančnej stránke predstaviť, že by som si mala kupovať iba rastlinné produkty a nejesť mäso. Pretože jesť mäso je jednoduchšie. Niekto by mohol namietať, že stojí viac ako zelenina, ale vegáni nejedia iba zeleninu… Udržateľnosť je dnes obrovskou výsadou.

Príde mi to paradoxné, pretože takýto životný štýl má chrániť planétu a budúcnosť, no v reálnom živote si ho môžu dovoliť len tí najbohatší z nás. Na internete stále vidím, ako nemôžem nakupovať v reťazcoch s rýchlou módou. Ale čo už počúvam menej je, že je v poriadku si nakúpiť v takomto reťazci alebo na čínskej stránke, ak na to nemám. Takéto rady o udržateľnosti a nakupovaní by si mohli zobrať k srdiečku najmä slečny influencerky, ktoré zarábajú mesačne ako tri bohatšie štvorčlenné rodiny a potom natočia video, čo nové si objednali na čínskych weboch. Celá krabica oblečenia, a to len za dvadsať eur. Super! Ďakujem za to, že myslíš iba na seba.

Aby som vyzdvihla aj alternatívy, ktoré sú lacnejšie. Chodiť pešo je zadarmo, nekupovať zbytočnosti je zadarmo, triediť odpad je zadarmo, piť z pohára namiesto z plastovej slamky je tiež bez poplatku. No a to je asi všetko. Snažila som sa toho vymyslieť viac, ale akosi mi nič neprichádzalo na um. Ešte možno – opraviť staršie pokazené veci, ale to určite nie je zadarmo, ak si to človek nevie urobiť sám. Často to je ešte drahšie ako si kúpiť novú vec, pretože je málo opravárov, lebo všetci sa rozhodli chodiť na vysokú školu a sedieť v kancelárii, ale to už je debata na inokedy.

Bohužiaľ nemám riešenie na túto prekérnu situáciu. Každý môže prispieť k zelenšiemu svetu toľko, koľko je v jeho možnostiach, a nikto by ho nemal nútiť sa cítiť zle za to, že nerobí dosť. Inak sa môže stať, že v mene záchrany planéty budeme polarizovať už aj tak rozdelenú spoločnosť.

Autorka: Kristína Chovancová