Ako nestratiť národnú identitu?

Čo má spoločné sushi, k-pop, taco a slovenská fujara? Všetky tieto prvky, aj keď to na prvý pohľad nemusí byť jasné, reprezentujú kultúru. Lokálnu alebo, ako tomu dnes hovoríme, globálnu. V súčasnom rýchlom svete, svete lacného cestovania, medzinárodného obchodu a pätnásťsekundových videí, nastáva otázka, či môže tradičná kultúra prežiť v globalizovanom svete alebo je odsúdená na zánik.

Globalizácia prepája krajiny, spoločnosti a jednotlivcov naprieč kontinentmi. Prakticky uľahčuje celý náš život. Od obchodu cez komunikáciu až po cestovanie. Keď sa na to pozrieme cez kultúru, vidíme, že v rovnaký deň môžeme sledovať kórejský seriál, jesť mexickú kuchyňu, popritom počúvať americký rap, a to všetko bez toho, aby sme vytiahli päty z domu.

Znie to úžasne, no má to aj svoju tienistú stránku. Obrovské krajiny, ako sú napríklad Spojené štáty, čoraz viac dominujú globálnemu priestoru a výsledkom môže byť kultúrna homogenizácia. Jednoducho povedané, všetko začne znieť a vyzerať rovnako.

Tradičná kultúra sa často považuje za akýsi prežitok. No je veľmi dôležité, aby sme si ju zachovali. Je to odraz identity – našich koreňov, hodnôt a spôsobu života. Je to spôsob, ako po stáročia rozumieme svetu a sebe samým. Napríklad slovenský folklór – kroje, ľudovky, modranská keramika, korbáče, rezbárstvo… to všetko nás robí jedinečnými. Ak by sme sa o tieto hodnoty prestali zaujímať, hrozilo by, že o túto jedinečnosť prídeme.

Globalizácia nás núti prispôsobovať sa. Decká poznajú zahraničných influencerov viac ako miestne rozprávky. Tradičné remeslá často zanikajú, pretože kto by si kúpil ručne upletený košík od lokálneho košikára za vyššiu sumu, keď si môže taký istý objednať z obrovského čínskeho e-shopu za pár eur. Za zmienku stojí aj komercializácia kultúry. Ľudové tance sa často predvádzajú iba ako atrakcia pre turistov, nie ako živá súčasť komunity. Týmto spôsobom strácajú svoj pôvodný význam.

Riešením môže byť napríklad spájanie ľudových motívov s modernými štýlmi. Za vypočutie stojí takýmto spôsobom vytvorené Na skalách od slovenského rapera Gleba. Spojil pieseň od Václava Petlana – Krásne je v Tatrách, so svojím rap štýlom. Alebo pieseň od rapera Sameya, Valeriya, kde spojil ľúbostnú pieseň od skupiny Elán – Ak nie si moja, s clivým rapom.

Aj tieto hudobné počiny sú dôkazom, že kultúra sa môže vyvíjať, ale zároveň si môže zachovávať autenticitu. Treba, aby sa kultúra nezachovávala len za vitrínami v múzeách, ale ako živá súčasť dnešného života a nás všetkých.

Globalizácia teda nemusí predstavovať iba ohrozenie kultúry, môže byť aj príležitosťou na to ukázať svetu, akí sme. Čo môžeme pre zachovanie tej lokálnej urobiť, je napríklad rozhodnúť sa predsa len kúpiť ručne pletený košík od pána na trhu zároveň sa s ním skúsiť porozprávať o jeho živote, a vášni pre košikárstvo a či tomuto remeslu učí aj niekoho iného.

Autorka: Kristína Chovancová