Soľná baňa Wieliczka: Poklad Poľska s bohatou históriou

Soľná baňa Wieliczka, ktorá sa nachádza neďaleko mesta Krakov, patrí k najstarším a najznámejším banským komplexom na svete. Toto jedinečné miesto je zapísané na zozname  UNESCO a dodnes fascinuje svojou históriou, architektúrou či celkovým využitím. Aká je história tohto unikátu a akú úlohu zohráva dnes?

História a začiatky

Prvé zmienky o týchto soľných ložiskách siahajú až do stredoveku. Vtedy ľudia začali kopať šachty hlboko do zeme, aby získali soľ. Ťažba sa oficiálne začala v 13. storočí počas vlády poľských kráľov z rodu Piastovcov. Neskôr sa stala jedným z najvýznamnejších zdrojov príjmu kráľovskej pokladnice, čím prispela k rozvoju Poľska. Postupne sa rozširovala a hlbšie komory boli prepojené tunelmi, čím vznikol komplexný systém chodieb. V 16. a 17. storočia sa začala profilovať nielen ako priemyselné miesto, ale aj ako umelecký a kultúrny priestor. Banské komory postupne vyzdobovali soľnými sochami, reliéfmi a kaplnkami, ktoré vytvorili baníci. Niektoré z nich sú dodnes považované za umelecké diela.

V tom čase mala Wieliczka obrovský hospodársky význam, pretože soľ bola nesmierne cenná. Modernizácia a postupný pokles významu v  19. storočí, keď sa objavili nové spôsoby získavania ako je odparovanie morskej vody, klesal význam bane. Napriek tomu sa neprestala využívať a v ťažbe sa pokračovalo až do 20. storočia.

V roku 1978 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO vďaka svojmu kultúrnemu a historickému významu. Od roku 1994 je označená ako jedno z poľských národných múzeí. Bohužiaľ, ceny soli počas rokov výrazne klesli, a preto sa baňa prestala využívať na ťažbu. Od roku 2007 sa využíva už iba výhradne na turizmus. 

Ako turistická atrakcia

Dnes je bana jedným z najnavštevovanejších turistických miest v Poľsku. Ročne priláka milióny návštevníkov, ktorí sem prichádzajú obdivovať soľné komory, kaplnky, sochy, jazierka a chodby. Prehliadka trvá 2 až 3 hodiny a dá sa absolvovať iba so sprievodcom. Začína sa zostupom po 380 drevených schodoch, ktoré sa zdajú nekonečné. Podzemné chodby bane dosahujú až 287 kilometrov, ale verejnosti je sprístupnených 3,5 kilometra.  Počas prechádzania chodbami, návštevníci uvidia technológie, ktoré sa kedysi používali na ťažbu soli, ale aj realistické sochy baníkov pri práci. Zaujímavosťou je, že stropy bane podopierajú drevené konštrukcie „zarastené“ soľou, ktorá ich spevňuje. Klenotom je kaplnka svätej Kingy, je nádherne zdobená reliéfmi a lustrami. Podľa mňa bolo najkrajšie podzemné jazero, ktoré bolo osvetlené, vďaka čomu sa zvýraznila krištálovo čistá voda. Baňa dokonca organizovala zaujímavé udalosti, ako je vzlet teplovzdušného balóna vo veľkej sieni vysokej vyše 30 metrov.

Dnes sa v priestoroch, organizujú svadby, večierky a koncerty. Taktiež je využívaná na liečebné účely, keďže podzemné priestory a soľné mikroklíma majú pozitívne účinky na dýchacie cesty, a tak sa tu liečia pacienti s respiračnými ťažkosťami. Na záver prehliadky sa dá najesť v podzemnej reštaurácií, čo zanechá dobrý dojem. Trasa sa končí opäť výstupom po drevených schodoch, ako si mnohí mysleli. Avšak vám pomôže výťah, ktorý vás vyvezie až na samotný vrch.

Autorka: Amália Bačová

Foto: Amália Bačová