Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a ste obklopení len tmou, ale nie je to len tma v izbe, ale je to tma vo vás? Neviete, či ste mŕtvy, alebo ste oslepli, či musíte zas a znova prežiť rovnaký deň.
Všetko to začalo bolesťou. Tá neopísateľná bolesť postupne zaliala srdce, hlavu, až nakoniec celé telo. Otvorila novú fázu života, do ktorej som si myslela, že sa nikdy nedostanem. Týmto sa začalo obdobie, z ktorého sa neviem dosať von. Zostala som uväznená sama v sebe. Rany sa postupne hoja, ale každým pádom sa znova natrhnú.
Mojím najväčším nepriateľom sa stala moja vlastná hlava. Keď si ľahnem, zamýšľam sa nad realitou, minulosťou a svoje myšlienky sa vždy snažím usporiadať. Dostávam sa do stavov, keď si ľahnem, zahľadím sa a premýšľam. Premýšľam, kto som a čo tu robím. Vtedy sa dostanem do akéhosi tranzu a cítim, akoby moja duša zmizla, akoby som bola na tomto svete sama. Môj tep sa rýchlosťou svetla zrýchli a do celého tela mi stúpa tlak, cítim, ako mi v žilách koluje krv. Následne na to počujem hlasy v hlave. Počujem, ako mi vravia, že nie som dostatočne dobrá, že nie som inteligentná, jednoducho, že som nič.
Som nikto.
Som nič.
Som len ľudská bytosť, ktorá prežíva zo dňa na deň.
Som ľudská bytosť, ktorá nevie, čo chce.
Cítim sa ako opustená planéta vo vesmíre. Možno on mal so mnou také úmysly. Možno to bol Boh. Všetko sa deje z nejakého určitého dôvodu.
Keď som sa asi po mesiaci dostala von z domu, cítila som, ako ma oslepuje slnečné svetlo a všetky pohľady okoloidúcich ľudí smerujú ku mne. Úprimne, už som to nebola ja. A začala som mať spoločenskú úzkosť. Čo viac si priať. Keď všetci vravia, že po všetkom zlom, nasleduje dobré, a stále nič neprichádzalo, som sa rozhodla začať užívať tabletky.
Leto sa začalo. A počas všetkých dní plných radosti a šťastia si neuvedomujem druhú stránku seba. Nerozmýšľam, čím som, čo všetko musím spraviť. Nehľadím na nič, len na to, aby som si užila každý okamih dňa, aby som bola najlepšou verziou samej seba, či už pre rodinu alebo priateľov. Áno, takto účinkovali tabletky. Chcela som ich mať v sebe častejšie, aby som zabudla na skutočnosť samej seba.
Rána sú najhoršie, keď prestane zaberať to, čo by malo. A znova začínam pociťovať bolesť, strach a smútok. Nespokojnosť so sebou ma pohlcuje a reči blízkych ako „si škaredá, si neschopná“ mi priveľmi nepomáhajú. Keď sa pozriem do zrkadla, vidím čierno a bledšie obrysy svojho tela, ktoré nemám rada. Slza stekajúca po líci tiež ničomu nepomôže. Tak som zavrela oči, dala tabletku a objavila sa znova medzi ľuďmi. Tí si nevšímajú, čo vám je, ako vyzeráte, čo vás trápi. Jednoducho sa radujú zo života, tancujú, spievajú a sú radi, že žijú a že trávia čas s tými, ktorí ich majú radi.
Tieto fázy sa opakovali takmer celý zvyšok leta. Avšak po čase som si začala uvedomovať svoju hodnotu. Uvedomila som si, že sa nemôžem klamať do konca života. Hoci tabletky, ktoré som brala, neboli drogy, ale bol to pocit šťastia. Pocit šťastia, ktorý som cítila len vtedy, keď som bola obklopená správnymi ľuďmi. Šťastie je najdôležitejšou vecou v živote, ktoré by mal mať každý na svete.
Strata je neoddeliteľnou súčasťou života. Je bolestivá, ale práve v nej sa ukrýva možnosť rastu. Hoci možno nikdy nedosiahnem tú verziu samej seba, ktorú si teraz predstavujem, ale mám nádej, že každým dňom mám šancu sa k nej priblížiť. To, že som stále tu, znamená, že môžem veci zmeniť, nie kvôli iným, ale kvôli sebe.
Doteraz som nebola úplne spokojná sama so sebou, no snažím sa určiť si priority, stanoviť si ciele a venovať dostatok času ľuďom, na ktorých mi záleží. Učím sa rozpoznávať hodnotu vecí a hľadať to, čo ma skutočne napĺňa.
Mozog a srdce sú orgány, bez ktorých by telo nedokázalo fungovať. Oba sú pre nás nevyhnutné, no každý z nich pristupuje k životu inak. Mozog sa snaží rany a problémy prekryť, zatiaľ čo srdce si ich uchováva hlboko v sebe. A práve strach, že nikdy nebudem taká, akou by som chcela byť, vo mne zanecháva stopy.
Strach.
Samota.
Strata.
Sú to výzvy, ktorým sa nesmiem poddať. Pretože každý deň, keď sa rozhodnem pokračovať, je krokom vpred. A to je to, na čom záleží.
Autorka: Amália Bačová
Foto: autorka
