Adriána (tretia zľava) na fotografii spolu s Mladými reportérmi z iných krajín
Adriána Henčeková, študentka žurnalistiky a členka programu Mladí reportéri pre životné prostredie, rozpráva o tom, čo pre ňu tento projekt znamená
Ako ste sa dostali k programu Mladí reportéri pre životné prostredie?
Ešte na základnej škole som navštevovala enviro krúžok, ktorý viedla moja vtedajšia učiteľka biológie. Mali sme veľmi dobrý vzťah. Poznala ma a vedela, že rada píšem, aj keď vtedy skôr básničky a iné umelecké texty. Oslovila ma s ponukou zapojiť sa do programu Mladí reportéri pre životné prostredie, ktorá prišla na školu. Síce zostávali len tri dni do uzávierky súťaže, no skúsila som to. Uspela som v národnom, aj v medzinárodnom kole a už je to ôsmy rok, čo som do projektu zapojená.
Môžete nám mladých reportérov v krátkosti predstaviť?
Mladí reportéri pre životné prostredie je medzinárodný enviro vzdelávací program, určený primárne pre školy, ale môžu sa doň zapojiť aj jednotlivci. Tých voláme freelanceri. Tento program sa snaží rozvíjať environmentálne povedomie žiakov spolu s mediálnymi zručnosťami, ale aj občianskou participáciou.
Občianska participácia? Ako to myslíte?
Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť nejaký aktivizmus na lokálnej úrovni. Napríklad ma trápia znečistené brehy rieky, v ktorej blízkosti bývam. Namiesto „frflania“ oslovím mestský úrad, ktorý mi povie, že sa o ne stará rybársky zväz. Kontaktujem ich a zistím, že brehy čistia len raz do roka. Vezmem rukavice, vrecia a zorganizujem brigádu. Napíšem o tomto probléme, zdieľam to v miestnej komunite, čím ju aj vzdelávam. Zároveň prispejem k odstráneniu, respektíve zlepšeniu problému. Je to veľmi hmatateľný príklad, samozrejme, nie vždy sa dá všetko vyriešiť vlastnými silami. Prinajmenšom však môžem osloviť kompetentných, ktorí s tým už niečo urobiť vedia.
Čo máte na tomto programe najradšej?
Asi to, že spája žiakov, učiteľov, ale aj verejnosť so záujmom o životné prostredie. Keď som v programe začínala, bolo ťažké nájsť rovesníka, ktorý by sa touto témou zaoberal. Občas ma to nebavilo, pretože som sa cítila sama, ale program mi ukázal, že je veľa mladých po celom svete, ktorým na tom záleží. Tiež mám rada to, že sa všetci, od študentov cez učiteľov až po koordinátorov a lektorov, spoločne vzdelávame a posúvame vpred, a tým sa zlepšuje aj kvalita celého programu.
Aký je váš najväčší úspech spojený s týmto programom?
Ak myslíte nejaký „hmatateľný“ úspech, tak asi to, že som sa s fotografiou Uväznený umiestnila na prvom mieste na medzinárodnom kole súťaže Mladých reportérov pre životné prostredie v roku 2017. Ale za najväčší úspech považujem to, že mi tento program dal veľa odborných zručností a v konečnom dôsledku aj profesijné zameranie.
Aké odborné zručnosti?
Napríklad základy pre tvorbu videa, či spôsoby, ako si zháňať informácie potrebné na písanie článku.
Čo je pre vás v tomto programe najnáročnejšie?
Neustále vymýšľať nové veci, nezaspať a skrátka prispôsobovať sa aktuálnym požiadavkám zapojených škôl. Mladším žiakom, a teda začínajúcim reportérom, vymýšľame workshopy a teraz webináre so základmi tvorby článku, videí alebo fotografií. Starších reportérov na stredných školách môžeme už vzdelávať viac o konkrétnych témach, akými sú klimatická zmena, zero waste životný štýl či územné plánovanie. Za tie roky, čo som v programe, vidím, že sa to mení rýchlo. Pred nejakými piatimi rokmi sme sa rozprávali osobne a cez emaily, sociálne siete sme zanedbávali. Teraz sa všetko presunulo na sociálne siete, do online priestoru, a my zrazu máme za sebou niekoľko úspešných webinárov a ďalšie nás čakajú.
Ktorý enviro problém je podľa vás najdôležitejší? Na ktorý treba najviac apelovať?
Určite klimatická zmena. Ako ľudstvo čelíme kríze a je načase počúvať vedcov a klimatológov. Aj v našom programe sme túto tému dostali na poprednú priečku.
Máte nejaké tipy pre tých, ktorí sa chcú začať správať ekologickejšie?
Nech skrátka začnú od maličkostí ako je vlastná fľaša na vodu, taška, vrecká či zodpovedné nakupovanie. O separovaní odpadu sa už, dúfam, ani nemusíme baviť. Týmito malými krokmi, ktoré robíme ako jednotlivci, vieme ovplyvniť svoje okolie. To môže prerásť až do nejakého lokálneho aktivizmu. Ak s niečím nie sme vo svojom okolí spokojní, skúsme to zmeniť, či už vlastnými silami alebo poprosme o pomoc.
Autor: Veronika Hubinská
Foto: súkromný archív Adriány Henčekovej
- Aj novinári patria do kritickej infraštruktúry - 20. marca 2021
- Šéfredaktorka rockového portálu: Chcem eufóriu z koncertu preniesť na čitateľov - 15. decembra 2020
- Počúvajme vedcov a klimatológov, hovorí mladá enviro reportérka - 11. decembra 2020
No Comments