Novinárska očista alebo – ako sme boli na exkurzii v Rusovciach

Z kolobehu všedných dní nás, študentov, vytrhol doktor Peter Kubínyi. Prišiel s návrhom ísť na exkurziu do Rusoviec. V živote nie je nič zadarmo, a tak sme za tento náhradný program povinní platiť – každý jedným riportom. Namiesto zvyčajnej rannej hodiny sme sa stretli popoludní pri zámku. Počasie nám doprialo slnko, ale sprevádzal ho silný vietor. Všetkých odvial  na miesto, kde sa naša expedícia začínala.

Postup k prvej zastávke trvá asi tri a pol kroku. Tam nám obvyklý sprievodca mediálnym ateliérom a dnešný sprievodca Rusovcami predstavuje miestny kaštieľ. „Tento objekt má slúžiť na reprezentatívne účely Úradu vlády SR,“ hovorí s trochou rezignácie v hlase. Všetci upriamime zrak na chátrajúcu budovu s rozbitými oknami. Dopĺňa, že v minulosti sa údajne uvažovalo aj o tom, že by kaštieľ mohol byť sídlom prezidenta. Ale hneď nám odporúča, aby sme si preštudovali informácie na internete, pretože – a to je práve úloha dnešného dňa – každý z nás si tému na onen riport musí vymyslieť sám.

Pohľad na kaštieľ v nás zanecháva vznešenú náladu a pri prechádzke lužnými lesmi sa cítime ako kráľovskí dvorania. Zo zasnenia nás prebudí až zvonček cyklistu, ktorému celá skupina bráni v ceste. Nakrátko zastavíme pri malom rusovskom jazere, ale našim cieľom je to druhé –veľké rusovské jazero. Ako zisťujeme z výkladu, obvod jazera je rozdelený na viacero častí. Jednu stranu zvyknú okupovať nudisti, druhú „plavkodenci“ a zvyšok rybári. Peter Kubínyi sa tu podľa vlastných slov rád prechádzal so svojim psom: „A keď mi pes svojho času zdochol, zo zotrvačnosti som v prechádzkach pokračoval. Až po čase som si všimol, že sa na mňa tí nudisti nejako podozrievavo pozerajú.“ 

Zbežne nahliadneme cez plot, ktorý chráni zostatky Gerulaty – rímskeho vojenského tábora, a napokon zakotvíme v kaviar…, pardon, v kostole sv. Víta. Ale v ňom sa skutočne nachádza kaviareň! My sa v nej usadíme a zhrnieme dojmy z netradičnej hodiny. A nielen to, preberieme aj naše názory na súčasný stav novinárčiny. 

Nášmu učiteľovi s nami musí byť skutočne dobre, keď nás nakoniec berie pozrieť si západ slnka k vodnému dielu Gabčíkovo. Tu nám vietor už definitívne vyfúkol z hlavy všetky zlé myšlienky. 

Autorka: Paulína Barlová
Foto: Peter Kubínyi

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply