Nepriateľov sa neľakajte, na počty nehľaďte.
Začíname od konca. Južná strana Jankovho Vŕšku ukrýva tri zachované partizánske bunkre. Vstup do toho najvzdialenejšieho dopĺňa pamätná tabuľa. Stojí na nej: „V tomto bunkri bolo ubytovaných 23 príslušníkov šiesteho oddielu brigády Jána Žižku. Trinásteho novembra 1945 tu Nemci upálili sedem ranených a omrznutých partizánov.“ Možno si pomyslíte, že sme navštívili veľký priestor. Omyl. Priestory bunkra sú približne ako kuchyňa trojizbového bytu.
Kráčame smerom na najvyšší bod vŕška a míňame ďalší, väčší objekt. Pokiaľ ide o rozmer, môžeme ho prirovnať k obývačke. Nebývalo v ňom však 23 partizánov, ale rovných 60, takže o luxuse či pohodlí nemôže byť príliš reč.
Kopec vzdialený dva kilometre od obce Uhrovec bol kedysi jedným z centier partizánov. Tí operovali v oblasti od Trenčína až po Prievidzu. Prepadávali nemecké posádky v okolitých dedinách, útočili na muničné sklady či priľahlé letiská.
Wehrmacht však odpovedal prostriedkami sebe vlastnými. Prenasledovanie ľudí či vypaľovanie dedín sa nevyhlo ani oblasti Strážovských vrchov. Dvadsiateho druhého novembra 1944 prišiel generálny útok na Jankov Vŕšok a Uhrovec, ktorý partizánov a tiež brigádu Jána Žižku zatlačil až do Inovca. Museli sa stiahnuť, ale oni sa potom ešte vrátili a bojovali za slobodu slovenského ľudu.
Niečo tu po nich však zostalo. A nie je toho málo. Ako kráčame po kopci stále vyššie, vynára sa spoza stromov amfiteáter – dejisko niekoľkých grandióznych osláv SNP. I keď je vidieť, že areál už má niečo za sebou, stále je pripravený hostiť davy ľudí. Spoza masívneho svahu spevneného kamením, ktorý ohraničuje hľadisko, vykukuje pylón. Kráčame preto k nemu, pričom prechádzame popri šiestich kamenných obrazoch, kde je napísané:
- Kto velí: Daj srdce národu a zapáľ vatry na horách?
- Strana bojom kalí slobodu. Trhá putá. Vrah má strach.
- Granit zrodil partizánov. Krasnoarmejci ich bratia.
- Tí, čo prešli smrti bránou v epopejách sa sem vrátia.
- Či vlasť celá, bralá, skaly. Boj víťazný nebojovali?
- Slnce družby svetu svieť. Živým mier a padlým česť!
Keď sme dorazili na najvyšší bod Jankovho vŕšku, upútala náš pohľad 15 metrov vysoká mohyla. Dominantu kopca slávnostne, na počesť všetkých padlých, odhalili v roku 1951. Pod ňou je už neprístupné mauzóleum. Okolie pamätníka ohraničuje val, ten pretína schodisko na každej zo štyroch strán. Celý objekt dopĺňa symbolický cintorín padlých sovietskych vojakov a partizánov.
Nie vždy sme toto miesto vnímali s pátosom, aký sme vložili do tohto opisu. No možno sme len potrebovali dozrieť, aby sme plne ocenili, čo pre nás urobili predošlé generácie. Pamätáte sa, ako sme začínali od konca? Tak teraz sme na začiatku. Príjazdová cesta totiž vyúsťuje priamo pri pamätníku. Ak sem zavítate, uvidíte najskôr to najznámejšie, čo toto miesto reprezentuje.
Sláva a večná pamäť padlým hrdinom.
Text: Samuel Ďuriš
Foto: autor
- Žižkovi osloboditelia - 10. marca 2021
No Comments